Spoiler
Ak klesne obyvateľstvo pod 50 000, mesto môže prísť ročne o milión eur.
Jakub Paška
Redaktor
V minulom roku prírastok mesta Martin neprekročil ani hranicu 1000 ľudí. (Zdroj: Jakub Paška)
Písmo:A-|A+
DISKUSIA
(1)
[ Dostávajte Výber článkov z MY Turiec e-mailom: Prihláste sa na odber jedným klikom. ]
MARTIN. Okresné mesto sa vyľudňuje. Kým na začiatku storočia dosahovalo hranicu skoro 60-tisíc obyvateľov, v tomto roku je ich počet tesne nad hranicou 51-tisíc. Minulý rok ich v Martine žilo 51 779.
Posledným rokom, kedy prírastok obyvateľov presiahol úbytok obyvateľov bol rok 1998. Bol to aj posledný rok, kedy sa počet obyvateľov zvýšil a dosiahol hranicu 60 165 obyvateľov, čo je podľa štatistík mesta doteraz najvyšší počet obyvateľov.
Odvtedy však počet obyvateľov klesá. V minulom roku dokonca prvýkrát od roku 1992, do ktorého siahajú štatistiky, prírastok neprekonal hranicu 1000 ľudí. Pribudlo len 972 ľudí. Rekordom bolo aj to, že ubudlo najviac obyvateľov a to konkrétne 1767.
Dôvody odchodu sa opakujú
Ľudí sme sa pýtali, aký je ich dôvod prečo upustili mesto Martin. Opakovalo sa niekoľko dôvodov.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Záujem o dovolenky pri mori je enormný, Slováci si nemajú problém priplatiť
Čítajte
Michal Gabri sa vyjadril, že mimo Martina žije sedem rokov.
„Je mi super. V Martine nič nie je pre človeka, čo chce hlavne zarobiť a založiť rodinu,“ vysvetlil svoje rozhodnutie.
Zuzana mala problém s nájdením si poriadneho zamestnania.
„Som v produktívnom veku, takže potrebujem byť zamestnaná a to v Martine jednoduché nie je,“ povedala a dodala, že aj keď jej mesto chýba, neuživí ju. Na dôchodok sa však plánuje vrátiť.
Jakub Čierny a Marcel Čujko si takisto myslia, že mesto neponúka dostatok pracovných príležitostí a je vyľudnené.
Erik Hlávka sa vyjadril, že už 12 rokov žije v malom českom mestečku.
„Do Martina ale chodím často, ale ako píšu ľudia, v posledných rokoch tu, ako sa hovorí, „zdochol“ pes,“ dodal.
Ľubka Vanglová Popluhárová sa rozhodla presťahovať sa na dedinu.
„Zariaďujeme sa tak, aby sme do približne piatich rokov boli na dedinke. Tak akurát od Martina. A prečo? Lebo už to tu nie je, čo to bývalo a zmena je život. Pozerať sa na krásnu prírodu dookola je určite lepšie ako na paneláky, autá a zamračených ľudí,“ vysvetlila.
Ľudia však nájdu aj pozitíva
Pre niektorých je však mesto Martin rodným mesto alebo im tak prirástlo k srdcu, že naň nedajú dopustiť.
Erika Danišová to opísala celkom jednoznačne.
„Mesto Martin je miesto, kde som sa narodila, cítim sa tu fajn a príjemne. Nie je to veľké mesto, ale za to tu máme krásne prostredie, prírodu, hory všade dookola. Celkovo Turiec je nádherný. Máme tu všetko, čo potrebujeme k životu mať. Bývanie, obchody, služby, kultúra v Martine žije, to musím povedať. Máme tu kiná, divadlo, rôzne cyklotrasy. Dá sa chodiť na turistiku. Každý si tu nájde to svoje. Nechcela by som toto mesto meniť za iné. Som tu spokojná-mám tu rodinu a prácu. Je to moje rodné mesto a nevymením ho za nič na svete,“ uviedla svoje dôvody.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Vykradli martinskú herňu, podozrivého mladíka polícia zadržala
Čítajte
Alena Sobčáková sa z Martina odsťahovala, no nebolo to kvôli tomu, že by jej niečo vadilo. Na mesto stále spomína v dobrom.
„Aj keď som sa odsťahovala, boli iné dôvody, nie že by mi niečo vadilo. Vždy keď budem mať možnosť sa vrátiť do Martina, využijem každú príležitosť. Bohužiaľ, ako zrušili diaľkové autobusové spoje, tak nemám takú možnosť sadnúť na autobus a ísť sa pokochať krásnym rodným mestom Martin,“ vysvetlila.
Jozef Volek sa do Martina vrátil po osemnástich rokoch, má určité výhrady, no celkovo je spokojný.
„Je tu krásne, trošku viac ohľaduplnosti by rozhodne neuškodilo, napríklad v obchodoch a na cestách,“ dodal.
Samospráva môže prísť o peniaze
Ak bude pokračovať klesajúci trend obyvateľstva a mesto sa dostane pod hranicu 50 000 obyvateľov, môže prísť o sumu peňazí, ktorá samospráve prináleží z podielových daní, ktoré sú prerozdeľované podľa rôznych kritérií. Jedným z nich je aj veľkostná kategória.
Vývoj počtu obyvateľov v Martine. (zdroj: Web mesta Martin)
Martin momentálne spadá do kategórie 50 001 až 100 000 obyvateľov a pri súčasnom trende, kedy priemerne ročne z mesta ubudne približne 300 obyvateľov, by sa pod túto hranicu mohol dostať za 4-5 rokov.
Dobrým príkladom na porovnanie je aj mesto Poprad, ktoré má približne taký istý počet obyvateľov ako Martin a po poslednom sčítaní obyvateľstva kleslo pod hranicu 50 000 obyvateľov. Ročne touto stratou príde o približne milión eur.
„Každý občan s trvalým pobytom znamená pre samosprávu peniaze. Je to asi 200 eur za každého obyvateľa a potom ešte ďalšie peniaze mesto alebo obec dostáva od štátu podľa veľkostnej kategórie. Tým, že Poprad klesol počtom obyvateľov pod päťdesiattisíc, podľa koeficientu príde zhruba o milión eur ročne,“ vyjadril sa pre TASR riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí (ZMOS) Michal Kaliňák.
V Poprade to riešili koncepčnou prácou
Mesto Poprad si je podľa primátora Antona Danka vedomé, že riešenie sa skrýva v celom komplexe zmien a aktivít. Má preto rozpracovanú koncepciu Poprad = zelené mesto, ktorú postupnými krokmi aj napĺňa v praxi.
„Jej podstatou je vytváranie takých podmienok pre život, ktoré ľudí do Popradu prilákajú. Týkajú sa úsporných zmien v energiách pre domácnosti v budúcnosti, väčšieho využívania obnoviteľných zdrojov energií, výsadby zelene, revitalizácie parkov a oddychových zón, budovania detských ihrísk a športovísk, až po výstavbu parkovacích domov, mestskú hromadnú dopravu zadarmo a možnosti kultúrneho vyžitia,“ vymenovala pre TASR Hlaváčová.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Úhyn rýb na rieke Turiec poznačí úsek na niekoľko rokov
Čítajte
Martinskej samosprávy sme sa pýtali na to, ako chcú riešiť problém s klesajúcim počtom obyvateľov a či majú pripravenú podobnú koncepciu. Primátor na otázky odpovedať odmietol.
Súčasný primátor Ján Danko však mal v pláne zabojovať proti vysídľovaniu mesta budovaním nájomných bytov, jaslí a škôlok pre talentované deti. Mesto už pred pár mesiacmi uviedlo, že v každej mestskej časti sa pracuje na projektoch nového bývania, za ktorými stoja súkromní investori.
Nová bytová zóna s bytmi a domami pre 300 rodín mala vzniknúť v areáli bývalého pivovaru na Podháji. Táto investícia stála 36 miliónov eur. Takisto v lokalite medzi Košútmi I. a Košútmi II. sa pripravuje projekt výstavby 82 nájomných bytov aj s podzemnými garážami. Ďalších 150 nájomných bytov sa plánovalo v mestskej časti Záturčie, kde sa počítalo aj s rozsiahlejšou výstavbou. Byty mali vzniknúť v bývalej Neografii aj na Severe v časti Martinské terasy, kde aktivisti bojujú proti zastavaniu ornej pôdy a blízkej genofondovej lokality Kapustné záhrady.
Trendom je sťahovanie na vidiek
Podľa agentúry SITA je trendom posledných rokov na Slovensku sťahovanie sa ľudí z miest do malých obcí. Kým do polovice 90-tych rokov bola situácia opačná, v súčasnosti je tento vývoj charakteristický pre celé Slovensko. Podľa štatistických zisťovaní veľké mestá zaznamenávajú úbytok obyvateľov a malé obce do 2000 a od 2000 do 5000 obyvateľov sú charakteristické prírastkom obyvateľstva z migrácie.
V Turci je takým príkladom obec Dolný Kalník, ktorá bola dlhodobo najmenšia v regióne.
„Dlhé roky sme tu mali 49 obyvateľov. V roku 2009 bol schválený územný plán obce na výstavbu IBV a následne začal počet obyvateľov narastať. V dnešnej dobe máme skoro 400 obyvateľov,“ povedala Iveta Balšianková, starostka Dolného Kalníka.
Dôvodom sťahovania podľa nej bola blízkosť obce k mestu či cenová dostupnosť pozemkov. Z Martina sa do Dolného Kalníka presťahovali približne dve tretiny nových obyvateľov. Počítajú s novou výstavbou, ktorá by mohla počet ľudí v obci ešte navýšiť.
„Zrejme tak Martinu ešte nejakých obyvateľov zoberieme,“ dodala Balšianková.
Čítajte viac: https://myturiec.sme.sk/c/22971648/mart ... dnuje.html