Biológ: Mnohí odborníci hovoria, že ľudia míňajú priveľa peňazí na drahý moč
Máme menej pestrú stravu než naši predkovia.
Denisa Koleničová
redaktorka
ODOBERAŤ AUTORA
Viktor Bielik (Zdroj: Jozef Jakubčo)
Písmo:A-|A+
DISKUSIA
(49)
[ Dostávajte Výber rozhovorov e-mailom: Prihláste sa na odber jedným klikom. ]
Ľudia majú rôzne ranné rituály. Niekto začína deň šálkou kávy alebo čaju, iný zase uprednostní rozpustený vitamín v pohári vody.
Čoraz častejšie sa však ozývajú hlasy odborníkov, ktoré hovoria, že tým si skvalitníme nanajvýš tak moč. A navyše zbytočne plytváme peniazmi.
"Organizmus si nevie uchovávať vitamín C. Keby to vedel, stačilo by, aby sa námorníci pred plavbou len nasýtili citrusovými plodmi a vydržali by sa plaviť bez zdravotných problémov dva mesiace. Ale takto ľudský organizmus nefunguje. Preto si museli nosiť citrusové plody so sebou," hovorí pre SME biológ VIKTOR BIELIK , ktorý pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Zároveň vysvetľuje, že väčšina dnešnej populácie má skôr nadbytok vitamínu C než jeho nedostatok.
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.
V rozhovore sa dočítate:
Ktoré skupiny ľudí potrebujú užívať viac minerálov a vitamínov.
Či potrebujú športovci užívať viac vitamínov a minerálov.
Kedy telo môže potrebovať viac vápnika.
Čo všetko sa deje s vitamínmi a výživovými doplnkami po tom, čo ich prehltneme.
Či si naše telo vie uložiť vitamín C do zásoby.
Ako si naše telo dokáže upraviť minerály a vitamíny tak, aby ich mohlo lepšie vstrebať.
Prečo máme mikrobióm menej pestrý ako naši predkovia.
Čím môžeme zvyšovať rozmanitosť mikrobiómu a ako dlho to trvá.
Nedávno som čítala rozhovor s Pietrom Cohenom, ktorý je docentom na Harvard Medical School. Povedal v ňom, že pre väčšinu ľudí by bolo lepšie, keby každé ráno vypili len plný pohár vody bez akéhokoľvek vitamínu. Mnohí odborníci považujú ich užívanie (vo väčšine prípadov) za nepotrebný zlozvyk. Ako to teda je?
Dôležité je prihliadať na to, aké potreby má organizmus tesne po prebudení. Tým, že počas noci odchádza časť vody z nášho tela dýchaním a vyparovaním, tak niet čo namietať proti tomu, že človek potrebuje po prebudení vypiť pohár vody.
Tiež si myslím, že ranný moč je už dosť zahustený na to, aby sme k nemu pridávali ďalšie minerály a vitamíny.
Z tohto pohľadu nie je nevyhnutné, aby človek musel hneď ráno užiť dávku multivitamínov alebo rozpustiť si šumák vo vode.
Napriek tomu sú skupiny ľudí, ktorým lekári odporúčajú užívanie vitamínov. Kto ich potrebuje?
S nedostatočným príjmom vitamínov a minerálov zápasíme od vzniku ľudstva.
Odpradávna mnohí ľudia, v rôznych situáciách a pri rôznych činnostiach, trpeli nedostatkom vitamínov. Správy o nedostatku vitamínu C sú známe, a to nielen u španielskych moreplavcov.
Historické pramene siahajú až do starovekého Egypta alebo antického Grécka. Už Hippokrates opisoval určité typy ochorení, ktoré súvisia s nedostatkom vitamínu C.
Pri niektorých druhoch ochorení nedokážu pacienti dostať do organizmu požadovanú dávku niektorých minerálov.
Vypnúť reklamu
Nie vždy to však musí súvisieť s tým, že majú málo minerálov v potrave, ale napríklad s tým, že ich tráviaci trakt nedokáže daný minerál či vitamín resorbovať (vstrebať, pozn. red.) a dostať do krvi.
Lebo jedna vec je, akú máme dávku vitamínov a minerálov v potrave, a druhá vec je, koľko minerálov a vitamínov reálne organizmus využije tým, že sa vstrebú do krvného obehu.
Ak by som modelovým organizmom bola ja - človek, ktorý sa stravuje relatívne zdravo, je ovocie, zeleninu, cvičí pravidelne dvakrát za týždeň, ale nevykonáva v práci namáhavú fyzickú aktivitu - potrebujem ešte konzumovať viac vitamínov vo forme výživových doplnkov?
Ľudia majú často radi jednoduché odpovede. V tomto prípade poviem, že nie. Nie je to potrebné.
Kedy odborníci odporúčajú užívať vitamíny?
Pri vysoko reštriktívnych diétach (drastické obmedzenie kalórií a makroživín, pozn. red.) a špecifických gastrointestinálnych problémoch.
Po určitých chirurgických zákrokoch, ktoré majú za cieľ znížiť hmotnosť pacienta (dochádza totiž často k zlému vstrebávaniu živín).
Denné dopĺňanie vitamínu D, ak sa málo vystavujete slnku.
Lekár vám tiež môže odporučiť doplnenie železa v prípade, že trpíte nízkym počtom červených krviniek (anémiou).
Najlepšie je vždy sa poradiť so svojím lekárom.
Niektoré vedecké štúdie naznačujú, že športovci na rozdiel od ľudí, ktorí sa aktívne nehýbu, potrebujú vyšší príjem vitamínov a minerálov. Je to preto, že sa pri fyzickej aktivite viac potia?
Veľakrát sa domnievame, že potom odchádzajú z tela toxíny, ale aj minerály a vitamíny.
Áno, pot je koncentrovaný, avšak najmä obsahom soli - chloridu sodného. Znamená to, že značná časť minerálov, ktoré sa nachádzajú v pote, je vlastne kuchynská soľ a tá sa dá ľahko doplniť.
Keby sme zobrali iné minerály, napríklad železo, magnézium alebo vápnik, tak tieto látky sa tiež nachádzajú v pote, ale nie v takých množstvách, aby sme ich bezprostredne, hneď po skončení výkonu, museli do tela doplniť.
To, že sa používajú počas športovania alebo po tréningu takzvané iontové nápoje, ktoré obsahujú sodík, chlorid, draslík, je najmä preto, že minerály lepšie naťahujú vodu.
Okrem toho, je to určitá prevencia pred takzvanou hyponatrémiou (stav. pri ktorom má človek v krvi nízke množstvo sodíka, pozn.red.). Môže vznikať práve vtedy, keď človek vypotí, obrovské množstvo soli a dopĺňa vo veľkých množstvách iba čistú vodu.
Potom teda nedostávame z tela až tak veľa minerálov, ako by sa zdalo.
Prečo teda športovci potrebujú viac minerálov a vitamínov?
Predpoklad, že športovci potrebujú viac minerálov, môže byť spôsobený tým, že ak deti v adolescentnom veku športujú a majú aj silový tréning, nastáva spevnenie kostí.
Preto je v ich tele dopyt po vápniku. Dokáže sa lepšie zabudovať, čo je výhodné, pretože ich to ochraňuje pred osteoporózou (ochorenie, ktoré sa prejavuje úbytkom kostnej hmoty, poruchami architektúry kostí a tendenciou k zlomeninám, pozn. red.), ktorá sa môže vyvinúť neskôr - po štyridsiatke alebo po päťdesiatke. Preto by si telo mohlo žiadať viac vápnika než u ľudí, ktorí nie sú aktívnymi športovcami.
Na druhej strane, keď si zoberieme, aký je šport rôznorodý, že existujú vytrvalostné, silové, rýchlostné, je len málo vedeckých prác, ktoré by preukázali, že športovci potrebujú zvýšený príjem minerálov.
Existujú práce, ktoré ukazujú, že niektorí športovci majú menej minerálov, ale to môže byť dané tým, že majú zlú stravu a nedostanú do organizmu požadovanú dennú dávku.
Dá sa teda povedať, že aktívni športovci by mali ešte viac dbať na to, aby ich strava bola naozaj vyvážená a obsahovala dostatočné množstvo vitamínov a minerálnych látok?
Presne tak. Stáva sa to často, najmä keď si športovci a športovkyne musia ustrážiť svoju telesnú hmotnosť, napríklad pri modernej gymnastike.
Často málo jedia, majú nízky energetický príjem a tým aj menej minerálov a vitamínov v tele. Neskôr sa to môže prejaviť aj zníženou kostnou denzitou (množstvo kostnej hmoty, pozn. red.).
Nie je to paradox, že pri športoch, ako je gymnastika, ale týka sa to aj napríklad tanca, ľudia na jednej strane potrebujú, aby ich pohyby vyzerali ladne - preto si strážia svoju telesnú hmotnosť, no ak nemajú dostatočne dobrú stravu a kvalitný príjem živín, tak začnú trpieť kosti, kĺby a šľachy?
Áno. Zároveň počas športovania sa energetický výdaj môže zvýšiť desať- až stonásobne oproti pokojovým hodnotám. Pri šprinte už počas desiatich sekúnd dochádza k obrovskému energetickému výdaju.
Keďže športovci viac športujú, majú aj väčší energetický výdaj, sú aj viac hladní, viac jedia a prijímajú aj viac makroživín, sacharidov, tukov a bielkovín. S nimi prijímajú aj viac vitamínov a minerálnych látok.
Problém je, ak človek veľa športuje, ale má stravu, v ktorej absentujú esenciálne minerály, aminokyseliny a hlavne aj vitamíny.
Čo všetko sa deje s vitamínom alebo výživovým doplnkom, keď ho užijeme?
Je to veľmi dobrá otázka, ale na úvod by som chcel pár vecí rozlíšiť.
Doplnkami výživy nie sú len vitamíny a minerály. Môžu to byť aj produkty zamerané na rast svalovej hmoty - to sú všetky tie srvátkové proteíny a vetvené aminokyseliny.
Môžeme medzi ne zaradiť aj rôzne ergogénne látky a termogénne látky (látky, ktoré buď poskytujú energiu - napríklad kreatin fosfát alebo mobilizujú energiu - napríklad kofeín, pozn. red.) a tiež minerály a vitamíny.
S vitamínmi, ktoré sú rozpustné vo vode, akými sú B vitamín alebo C vitamín, nemá telo problém. Dá sa povedať, že väčšina našej populácie má skôr nadbytočný príjem vitamínu C ako nedostatok.
Potravinársky priemysel používa kyselinu askorbovú potravinový antioxidant (E300). Často to vidno na farbe, ale aj pachu moču, najmä ak majú v strave viac vitamínu B.Ak máte v strave priveľa vitamínu C, váš moč bude výrazne žltý.
Napriek tomu, že názory na užívanie vitamínov sú rozporuplné, dnes už mnohí zahraniční odborníci tvrdia, že ľudia míňajú zbytočne veľa peňazí na to, aby mali len drahý moč.
Pretože organizmus aj tak všetko vylúči?
Presne tak. Organizmus si nevie uchovávať vitamín C. Keby to vedel, stačilo by, aby sa námorníci pred plavbou len nasýtili citrusovými plodmi a vydržali by sa plaviť bez zdravotných problémov dva mesiace.
Ale takto ľudský organizmus nefunguje. Preto museli námorníci nosiť citrusové plody so sebou.
Ak sa zameriame na minerály a vitamíny, aká je ich cesta v ľudskom tele?
Po tom, čo minerály prehltneme, musia sa v našom tele vstrebať do krvi. Na to ich telo musí upraviť, aby zvýšilo ich vstrebávanie cez tráviace bunky. Často dochádza k premene z anorganických látok na organické alebo tvoria komplexy s inými látkami, vitamínmi či nosičmi.
Niektoré minerály totiž nie sú pre organizmus ľahko dostupné. Najmä tie, ktoré sú v anorganickej podobe. To platí napríklad pre železo, ktoré sa pre účinné vstrebanie musí redukovať z formy Fe3+ na Fe2+.
Preto farmaceutický priemysel vyvíja vhodné zlúčeniny napríklad síran železnatý. Zvyšuje sa tak dostupnosť a vstrebávanie železa v jeho tele.
Čiže, čo sa týka minerálnych doplnkov výživy, sú vytvorené tak, aby boli sebestačné. Vo väčšine prípadov už nepotrebujú žiadny nosič.
Pamätám si ešte ako profesor Lipšic hovoril, že je najradšej, keď jeho pacienti užívajú železo samostatne - ráno po prebudení. A ak ide o preparát, nemali by potom ani nič jesť. Pretože často dochádza k tomu, že látky začnú medzi sebou súťažiť o nosič. Prípadne napríklad mlieko inhibuje vstrebávanie spomínaného železa.
Preto, keď prípravok v jednej tabletke obsahuje všetko od vitamínu A až po železo, nie je pre naše telo na sto percent využiteľný. V našom tele budú všetky tieto látky súperiť o rovnaké nosiče a prenášačové systémy, ktoré im pomáhajú dostať sa do buniek.
Samozrejme, nie sme odkázaní iba na to, aby sme museli prijímať minerály a vitamíny iba vo forme doplnkov. Máme za sebou niekoľko stotisíc rokov vývoja a doplnky výživy existujú len niekoľko desiatok rokov.
Organizmus má mechanizmy, vďaka ktorým dokáže minerály upraviť tak, aby sa dali vstrebať a využiť.
Ako to naše telo robí?
Pomáha nám črevný mikrobióm. Funguje ako akýsi modulátor.
Mikroorganizmy upravujú minerál v jeho prirodzene sa vyskytujúce podobe, pridávajú nosič, zlepšujú podmienky prenosu látok do bunky.
Môžeme povedať, že črevný mikrobióm zlepšuje biologickú dostupnosť a využiteľnosť minerálnych látok. Ak je nízka biodiverzita (pestrosť, pozn. red.) alebo oslabená funkcia črevného mikrobiómu, vstrebávanie minerálov sa znižuje.
To môžeme vidieť u onkologických pacientov, celiatikov alebo obéznych jedincoch, ktorí majú zníženú schopnosť vstrebávať niektorých minerálov.
Ak má človek celiakiu alebo syndróm dráždivého čreva, tak hoci môže mať dokonale vyvážené výživné jedlo, nevie ho spracovať.
Nevie z neho vstrebať minerály, pretože má oslabený črevný mikrobióm. Preto rôznorodosť baktérií, takzvaná biodiverzita, sa veľmi často spája s rôznymi typmi ochorení. A rôzne typy ochorenia odrážajú nízku rôznorodosť črevných baktérií.
Črevný mikrobióm. (zdroj: Adobe Stock)
Črevný mikrobióm je veľmi zaujímavá téma. Vnímam to tak, že je to výskum, v ktorom sme za posledných 10 až 15 rokov získali veľa nových informácií. V minulosti si vedci mysleli, že črevné baktérie máme iba na to, aby nám napomáhali spracovávať potravu. Teraz sa ukazuje, že súvisia s mnohými vecami - imunitnými reakciami, aj celkovým fungovaním organizmu. Vedia črevné baktérie rozlíšiť aká látka, či k nim vitamín dorazil?
Vedia. Baktérie sú živé bytosti, živé bunky. Majú receptory, pomocou ktorých látky identifikujú. Napríklad pre zinok bolo na povrchu črevných baktérií identifikovaných okolo dvadsať rôznych receptorov.
Dôležité je, že aj samotná baktéria potrebuje minerálne látky. To znamená, že niečo vtiahne, trochu to upraví a časť posunie hostiteľovi, čiže nám. Nekŕmime len naše tráviace bunky. Musíme nakŕmiť aj črevné baktérie.
Črevný mikrobióm je ekosystém tvorený viac ako troma desiatkami biliónov mikroorganizmov. Majú rôzny tvar, funkciu a spôsob, akým získavajú energiu. Na zabezpečenie svojich funkcií tiež potrebujú živiny aj minerály. Aj bakteriálne bunky majú svoje špecifické bielkovinové prenášače, vďaka ktorým viažu konkrétne minerály potrebné pre samotnú baktériu.
Napríklad v súvislosti s vápnikom sa uvádza, že ten z mlieka dokážeme využiť ľahšie ako ten, ktorý sa nachádza v špenáte.
Čím je to spôsobené?
Tým, že v rastlinách je naviazaný na fytáty a oxaláty, ktoré znižujú jeho vstrebávanie. Keďže baktérie sú činné, tak svojou fermentáciou, čiže kvasením, dokážu uvoľniť vápnik aj z tejto väzby - dokážu tieto väzby zrušiť.
Napríklad baktérie rodu Lactobacillus a Bifidobacterium zlepšujú dostupnosť a vstrebávanie aj vápnika, aj horčíka, železa, zinku a tiež selénu. A či to umožnil konkrétny druh Lactobacillus plantarum alebo Lactobacillus paracasei nemusí byť to najpodstatnejšie.
Spoločným menovateľom vyššej využiteľnosti minerálov prostredníctvom mikroorganizmov je fermentácia (kvasenie, pozn red.). Ak má baktéria, napríklad Lacbacillus vhodný substrát, napríklad vlákninu, začne ju fermentovať.
Tým dochádza k zníženiu pH, vďaka čomu sa následne vytvára kyslé prostredie v tráviacom trakte. Nahromadené ióny vodíka (H+), tvoriace kyslé prostredie, vťahujú do tráviacej bunky minerál, napríklad dvojmocné železo (Fe2+), čím sa zvýši jeho vstrebávanie.
Výnimočné je to, že baktérie majú na svojom povrchu bielkovinový prenášač a dokážu vtiahnuť do bunky nielen nahromadený vodík, ale aj vápnik a železo. Z tohto pohľadu kyslé prostredie v tráviacom trakte, ktoré spôsobujú baktérie, zvyšuje vstrebávanie aj vápnika, aj magnézia, aj železa.
V prípade minerálov hrajú baktérie dôležitú úlohu. Sú to také malé farmaceutické firmy, ktoré nám pomáhajú zužitkovať a lepšie vstrebať minerály.
Keď sa povie baktéria, ľudia si predstavia nejaký primitívny organizmus. No čím viac o baktériách vieme, o tom, ako prenášajú signály a rôzne látky, tým viac sa ukazuje, že je to veľmi komplikovaný mikrosvet.
Črevný mikrobióm sa dá považovať za samostatný orgán, možno by som dokonca povedal až samostatný organizmus.
Boli publikované práce, v ktorých spočítali gény tvoriace ľudské telové bunky a spočítali aj gény, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé typy baktérií. Ukázalo sa, že je to v pomere 1:99. Znamená to, že v tráviacom trakte máme obrovský genetický potenciál.
Problém v tráviacom trakte môže nastať vtedy, keď sa v ňom začnú množiť patogény. Opäť nastane súperenie. Patogény začnú vytláčať komenzály, teda tie dobré baktérie, a to všetko narúša samotné vstrebávanie látok.
Ak je niekto niekoľko týždňov alebo mesiacov na antibiotickej liečbe, ako bývajú napríklad onkologickí pacienti, môže u nich tiež vzniknúť odolnosť voči antibiotikám.
Lekár tak nemá nástroj ako vyhubiť patogénne baktérie a tie zatlačia do kúta prospešné baktérie. Výsledkom je, že pacient má ochudobnenú schopnosť vstrebávania živín.
Výskum ukazuje, že pestrosť mikrobiómu v našich črevách sa znižuje. Existujú štúdie, v ktorých porovnávali mikrobióm ľudí z Afriky a Európy. Aký to môže mať na nás vplyv?
Baktérie fungujú v súhrach. Nemôžeme povedať, že v našich črevách len jeden druh baktérie zodpovedá za vstrebávanie vápniku.
Jedna vec je štruktúra mikrobiómu, ako ho opíšeme - koľko obsahuje rôznych bakteriálnych kmeňov a aký je medzi nimi pomer. Toto všetko vieme opísať. Ale to ešte stále nič nemusí hovoriť o jeho funkcii.
A práve tá je dôležitá. Baktérie v našich črevách majú rôzne funkcie: pomáhajú nám lepšie vstrebať minerály, vytvárajú rôzne antibakteriálne molekuly, vytvárajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré môžu byť zdrojom energie pre tráviace bunky alebo pre nervové bunky.
Preto, čím máme pestrejší mikrobióm - rozmanitejšie zloženie baktérií v našich črevách, tým lepšie sa môžu vo svojich funkciách dopĺňať.
Naopak, ak má niekto ochudobnenú biodiverzitu v črevách, znamená to, že v nich má menej druhov a rodov baktérií, čo môže viesť k zhoršenému fungovaniu.
Ekonómovia hovoria, že sme sa nikdy nemali tak dobre, ako sa máme dnes. Máme nielen vitamíny v tabletkách, ale aj lieky proti rôznym chorobám a v supermarketoch obrovský výber potravín. Napriek tomu výskumy ukazujú, že náš mikrobióm je menej pestrý. Čím je to dané?
Myslíme si, že máme pestrú stravu.
Priemerný Američan zje do týždňa pätnásť druhov rastlinnej potravy. Oproti tomu ľudia, ktorí žijú v kmeňoch v Tanzánii, majú omnoho rôznorodejšiu stravu. V potrave prijímajú ročne približne šesťsto rastlinných druhov.
Ďalšia vec je, aký je rozdiel medzi čerstvým jablkom a jablkovým kompótom. Niekto môže povedať, že má menej vitamínu C. Ale v kompóte už nie je žiadny život.
Rovnako môžeme porovnať škatuľové mlieko, UHT mlieko (skratka pochádza z anglického pojmu ultra high temperature milk, ide o mlieko, ktoré sa zahreje na 1 až 2 sekundy na vysokú teplotu, minimálne 135 stupňov Celzia, pozn. red.) a čerstvé mlieko.
Majú rovnaké množstvo bielkovín, rovnaké množstvo laktózy - mliečneho cukru, rovnaké množstvo tukov a dokonca aj rovnaké množstvo vápnika.
Rozdiel medzi nimi je taký, že v čerstvom mlieku ešte zostal nejaký život.
Kvasená kapusta je skvelým príkladom veľmi zdravej potraviny. (zdroj: FOTO - ADOBE STOCK)
Čo znamená, že je v nejakej potravine život?
Napríklad pri čerstvom jablku to znamená, že obsahuje približne sto miliónov baktérií. V jablkovom kompóte už baktérie nie sú.
Zažil som ešte socializmus, pamätám si, že regály v obchodoch boli naoko plné, ale jedna potravina bola roztiahnutá vo viacerých regáloch.
Teraz máme v jednom regáli množstvo druhov potravín. Väčšinou sú však chemicky priemyselne spracované. Nie je v nich žiadny život. Potraviny, ktoré bežne prijímame v rýchlom občerstvení, majú veľmi nízke množstvo vlákniny.
Keď som spomínal kvasenie a fermentáciu, tak jednou z hlavných činností baktérií je fermentovanie vlákniny.
Vláknina obsahuje celulózu, ktorá je za normálnych okolností pre človeka nestráviteľná. Avšak baktérie v našich črevách ju pomáhajú natráviť a dokonca z nej potom syntetizujú energetické látky - napr. mastné kyseliny s krátkym reťazcom.
Ak človek konzumuje polotovary a chemicky upravené potraviny, chýba mu vláknina.
Celé hodiny by sme mohli debatovať, aký je rozdiel medzi pečivom, ktoré bolo len ako polotovar dopečené v peci nejakého supermarketu, a chlebom, ktorý kvasil desať hodín, napríklad z hľadiska vstrebávania vápnika, využiteľnosti zinku, selénu, železa a všetkých minerálov. Nemáme pestrejšiu stravu, ako mali naši predkovia.
Dalo by sa povedať, že si až príliš uľahčujeme život spracovaním a ultraspracovaním potravín, čím meníme ich vlastnosti?
Na jednej strane si život uľahčujeme, na druhej si ho sťažujeme.
Dnes len málo ľudí nemá problémy s gastrointestinálnym traktom. Koho dnes nenafukuje? Koho dnes nepreháňa? Kto dnes nemá intoleranciu na laktózu, mliečnu bielkovinu? Kto nemá alergiu na lepok?
Určite existovali títo ľudia aj pred štyridsiatimi rokmi - existovala genetická mutácia, ktorá ich na to predurčovala. Ale dnes sú to často zmeny, ktoré získame počas života, pričom je to spôsobené tým, čo skonzumujeme.
Viktor Bielik
Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Odbornú prax vykonáva na klinike športovej medicíny.
Je odborným konzultantom viacerých slovenských vrcholových športovcov v oblasti športovej výživy, diagnostiky trénovanosti a športového tréningu.
Je autorom niekoľkých kníh: Neležme, bežme, Laktát v športovom tréningu, Umenie behať, Regenerácia v športe, či Črevný mikrobióm.
Viackrát ste spomenuli fermentované potraviny. Ktoré potraviny patria do tejto kategórie?
Fermentovaná potravina predstavuje živú a veľmi dynamickú hmotu. Sú to probiotiká v potravinách. Fungujú na princípe potravinového reťazca, kde jedna baktéria (probiotikum) fermentuje napríklad vlákninu alebo mliečny cukor (prebiotiká), a následne z nich vytvorí živinu (postbiotikum) pre ďalšiu baktériu alebo bunky tráviaceho traktu.
Fermentované potraviny sú jedinečné v tom, že predstavujú komplexný výrobok. Môžeme ich rozdeliť na živočíšne a rastlinné.
Klasickým prípadom rastlinnej fermentovanej potraviny je kvasená kapusta. Medzi živočíšne fermentované potraviny patria rôzne mliečne produkty. Klasickým príkladom je bryndza. Množstvo baktérií v bryndzi je obrovské. Na sto gramov bryndze je to sto miliárd, čiže jeden gram bryndze obsahuje jednu miliardu baktérií. Je to potravina s obrovským potenciálom.
Urobili sme niekoľko výskumov, ktoré boli spojené s bryndzou. Najprv sme ňou kŕmili ženy - rekreačné športovkyne, a skúmali sme, či konzumácia bryndze obohatí ich črevný mikrobióm a obohatí ich biodiverzitu. Z výsledkov vyplynulo, že naozaj im stúpli niektoré bakteriálne kmene, ktoré súvisia s mliečnym kvasením. Celková biodiverzita sa však nezvýšila.
Je možné, že to bolo preto, že štúdia trvala mesiac, čo môže byť krátko. Neskôr sme robili podobné testovanie s plavcami. Ich sme kŕmili bryndzou až sedem týždňov. Videli sme, že sa u nich zvýšila aj biodiverzita črevného mikrobiómu.
Máme aj ešte nepublikované výsledky práce, v ktorej sme pracovali s detskými onkologickými pacientmi, ktorí boli minimálne rok po liečbe. Aj im sme im zaradili do stravy fermentovaný bežne dostupný mliečny produkt a aj v tomto prípade sa nám podarilo ovplyvniť biodiverzitu ich črevného mikrobiómu. Konzumovali tento nápoj dva mesiace.
Z tohto pohľadu človek, ktorý má nejaké problémy týkajúce sa gastrointestinálneho traktu povie, že má veľa nedostatkov vo svojom životnom štýle a vo svojom stravovaní.
No keď začne jesť fermentované potraviny, tak nemôže očakávať, že do týždňa bude všetko na správnej ceste. Trvá to niekoľko týždňov, až niekoľko mesiacov, kým aj črevný mikrobióm pochopí, že daný človek to naozaj myslí vážne.
Podobným príkladom je možno aj situácia, keď sa ľudia rozhodnú jesť zdravo a zmeniť svoj jedálny lístok zo dňa na deň. Zrazu vymenia večer čipsy za veľký ovocný tanier a potom majú tráviace ťažkosti, veľa ich nafukuje. Gastroenterológovia často hovoria, že zmena by nemala byť hneď taká veľká, pretože tráviaci trakt dostane šok. Naopak, mali by sme mu dať čas, aby si mohol na zmenu navyknúť.
Človek večer naozaj nepotrebuje zjesť misu ovocia ani pol melóna.
Organizmus má obmedzené možnosti, koľko toho dokáže využiť, koľko živín dokáže vstrebať. To, čo sa nevstrebe v tenkom čreve, potom odchádza do hrubého čreva. A v hrubom čreve, tým že to tam je nejaký čas - niekoľko hodín, tak to baktérie začnú kvasiť.
Pri tomto procese vznikajú nielen metabolity typu mastných kyselín, ale aj plyny. A plyny sa rozpínajú. To je to, čo človek cíti, ako nafukovanie.
Takže netreba jesť naraz príliš veľa ovocia a zeleniny a určite nie večer, keď už by sme mali prejsť do pokojového režimu.
Na záver by ste mohli dať našim čitateľom nejakú všeobecnú radu. Čo by mali robiť, ak chcú žiť zdravo a dobre sa starať o ich črevný mikrobióm?
Mali by sa držať koreňov. Na začiatok úplne stačí, keď človek začne vyraďovať z jedálneho lístka potraviny, ktoré sú chemicky a priemyselne upravované, a začne doň pridávať potraviny, ktoré sú čerstvé a menej spracované.
A ďalšia dôležitá vec je telesný pohyb. Vo väčšine štúdií, ktoré robíme ľuďom nielen meníme stravovacie návyky, pridávame prirodzené probiotiká do stravy, ale kombinujeme to aj s telesným pohybom.
Ten nie je len o tom, že má niekto veľké svaly, ale mnohí ľudia trpia zápchami, najmä ženy. Práve telesný pohyb zlepšuje motilitu tráviaceho traktu, čo znamená, že sa človek potom minimálne ľahšie vyprázdni.
Čítajte viac:
https://primar.sme.sk/c/23043654/biolog ... y-moc.html