Posledných 13 rokov sa nemecký spisovateľ Tobias Ginsburg stretáva s ľuďmi, ktorým by sa iní radšej vyhýbali. Chodí na čaje s islamistami, opíja sa s neonacistami. Potom o tom píše knihy, v ktorých opisuje, ako títo ľudia premýšľajú, vyzerajú a ako podobné organizácie fungujú.

Vo svojej poslednej knihe sa vydal okrem iného do poľského sídla vplyvného inštitútu Ordo Iuris. Ten má napojenie na konzervatívnych a pravicových politikov, cirkev a podobné hnutia v Európe i vo svete, pre ktoré vytvára „kuchárky“, ako v rôznych krajinách presadzovať zákazy potratov, obmedzovať práva sexuálnych menšín alebo zabrániť prijatiu Istanbulského dohovoru.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

[ Čo čítať, počúvať, pozerať a kam ísť? Aktivujte si High Five, piatkový newsletter Denníka N s tipmi z popkultúry a umenia. ]
čo musel spisovateľ urobiť, aby sa dostal k rokovaciemu stolu so zástupcami vplyvnej ultrakonzervatívnej organizácie;
ako stretnutia prebiehali a o čo týmto ľuďom skutočne ide;
aké na to využívajú nástroje;
kde dosiahli úspechy
a ako sa tomu brániť.
Čo vás vlastne podnietilo infiltrovať sa do organizácie Ordo Iuris?

V roku 2019 som začal skúmať podivné i extrémne nebezpečné napojenie fašistickej a krajne pravicovej ideológie na antifeminizmus, antigenderizmus a túžbu po rýdzej maskulinite. To spojenie nie je nové, je to jedna zo základných myšlienok posilňujúcich fašizmus.

S nástupom krajnej pravice na celom svete sme však mohli vidieť, ako tento rozmer naberá na význame. Teroristi a vrahovia hovoria, že zabíjajú pre koniec tradičných hodnôt, rodín a maskulinity. Politici ako Donald Trump, brazílsky prezident Jair Bolsonaro alebo krajne pravicoví politici z Poľska a Maďarska o týchto témach populisticky hovoria a stávajú sa pre nich extrémne nebezpečným nástrojom, ako dostať krajne pravicovú ideológiu do takzvaného politického centra spoločnosti.

Posledných trinásť rokov skúmam v utajení antidemokratov a fašistov a poznám všetky témy diskusií, ktoré sa snažia nastoliť (talking points – pozn. red.): kultúrny marxizmus, zlé „trans agendy“, drogy robiace z našich detí homosexuálov a podobne. Poznal som to dlho od neonacistov a bláznivých konšpiračných teoretikov, ktorí veria, že Zem je dutá. A naraz to začalo zaznievať zo stredu spoločnosti!

Pri svojom skúmaní som sa stretol s aktérmi krajnej pravice v Nemecku a USA. Chcel som ísť aj do Ruska a do Maďarska, ale vinou pandémie som nemal toľko času. Tak som sa rozhodol, že pôjdem do Poľska – je Nemecku blízke nielen geograficky, ale trochu i kultúrne. A to, čo sa tam deje v posledných ôsmich rokoch, je veľmi znepokojivé.

Nakoniec ste sa dostali až k ľuďom z Ordo Iuris vo Varšave. Strávili ste celé odpoludnie s predstaviteľmi hnutia v ich sídle v najvyššom varšavskom mrakodrape – Paláci kultúry a vedy. Aby ste sa tam dostali, vytvorili ste si alter ego – Antona Schneidera – a fiktívnu organizáciu. Ako to teda bolo?

Moja postava bola príšerná ľudská bytosť: zúrivý antifeminista, hardcore krajne pravicový aktivista a networker (človek, ktorý sa snaží v danom prostredí získať čo najviac kontaktov a tie medzi sebou ďalej prepájať – pozn. red.). Vytvoril som vlastnú fiktívnu organizáciu pri nemeckej krajne pravicovej strane AfD. Pomenoval som ju MAfD, čo je skratka pre „Men for the AfD“, a v nemčine znie celkom vtipne – „Kraft“ znamená sila, „Macht“ zase moc a „Maft“ je zábavný mix. Urobil som aj webovú stránku s tými najhlúpejšími a najbrutálnejšími mizogýnskymi citátmi krajne pravicových politikov v Nemecku a malé logo. Na to som veľmi pyšný. Vyzerá trochu ako napoly vztýčený penis.

Potom som začal volať Ordo Iuris do Varšavy a do Bruselu, kde majú jednu zo svojich kancelárií. Poslal som im asi tri listy. A fax tiež – nevedel som, že je to v roku 2020 ešte možné.

Po dvoch týždňoch mi prišiel e-mail a zrazu som sa zhováral so vtedajším viceprezidentom doktorom Tymoteuszom Zychom o politickej korektnosti, loby homosexuálov, feministickej agende a diskriminácii nás heterosexuálnych mužov. Zmienil som, že mám nejaké peniaze, a naraz ma pozvali. O dva týždne neskôr som sedel v historickom mrakodrape uprostred Varšavy.

Stretli ste sa tam s viceprezidentom Tymoteuszom Zychom a jeho kolegom, ktorého ste v knihe pomenovali Witold Warszawský – pôvodné mená nechávate iba verejne exponovaným postavám. Ako ste sa pri tej návšteve cítili?

Už trinásť rokov sa stretávam s ľuďmi, na ktorých by ste si mali dávať pozor. Pijem čaj s islamistami a opíjam sa s neonacistami. A bol som vnútri všetkých druhov nenávistných a krajne pravicových sietí. Ale je vždy o niečo strašidelnejšie, keď stretávam ľudí, ktorí majú peniaze, moc a presne vedia, čo robia. Stretnutie s pešiakmi je jedna vec, no stretnutie s tými, ktorí s vami hovoria o stratégii, nemusí byť také nebezpečné, čo sa týka šance na prežitie, ale dostane sa vám viac pod kožu. A to bol tento prípad.

V Nemecku, samozrejme, riešime, že majú v Poľsku zákon proti potratom, zóny bez LGBT alebo tam prebiehajú útoky na právny štát a Istanbulský dohovor (Dohovor Rady Európy o prevencii a boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu – pozn. red.). Ale v nemeckej tlači sa zvyčajne dočítate: To sú Poliaci. Katolíci z východnej Európy, slovanské duše, ktoré nie sú také racionálne ako my Nemci. Je to síce hyperbola, ale iba trochu.

Pri našom stretnutí však títo ľudia neboli ako náboženskí fanatici. Takých poznám, stretol som ich desiatky.

Kto to teda bol?

Mladí muži a ženy, ktorí pre prísľub moci a peňazí použili náboženstvo, antifeminizmus alebo nenávisť voči queer ľuďom ako nástroj. Sami hovorili: „Cirkev už prehrala. A my musíme zabrať jej miesto.“ To by veriaci človek nikdy nepovedal.

Riešili sme protidemokratické stratégie, hovorili sme o vytváraní sietí, o situácii v Európe i Rusku a o tom, čo treba urobiť, aby sa zastavilo sprisahanie kultúrnych marxistov. Teda veci, ktoré som poznal od pološialených ľudí. Práve toto ma tak vyviedlo z miery: hovoril som s racionálnymi ľuďmi, podobne starými ako ja.

Spomenuli ste moc a peniaze tejto organizácie. Vo svojej knihe ste písali, že ste si nakoniec pre pandémiu a obmedzený čas na svoj výskum vybrali Ordo Iuris, pretože je to najúspešnejšia organizácia v nadnárodnej sieti pravicového antifeminizmu. Aké sú teda ich úspechy?

Vytvárajú kampane a návrhy zákonov, v ktorých pracujú s témami ako tradičné rodinné hodnoty, gay agenda, rodová ideológia, odstúpenie od Istanbulského dohovoru a tak ďalej.

Tie sú vo všetkých organizáciách rovnaké. Ale v Ordo Iuris tieto koncepty a extrémne úspešné kampane „uvarili“. Síce ich nevynašli, ale, bohužiaľ, skvelo ich implementovali. Majú priame väzby s prezidentskou kanceláriou, Najvyšším súdom. Jeden zo zakladateľov je v skutočnosti sudcom Najvyššieho súdu.

Spolupracujú s mnohými rôznymi právnymi kanceláriami, majú kontakty aj na regionálnych politikov a sú mimoriadne dobre prepojení s poľským štátom a aj v rámci celej tejto nadnárodnej siete protidemokratických krajne pravicových aktivistov. Znie to šialene, ale je to dôležité: založil ich brazílsky kult, niečo ako sekta – TFP (v preklade tradícia, rodina, vlastníctvo).

O čo ide?

Bola to reakcia na ľavicové teologické hnutia v 60. rokoch, ktoré hovorili, že „Ježiš nemá rád bohatých ľudí“. Tu bol, naopak, vysoko cenený súkromný majetok a panovala prísna hierarchia, na ktorej vrchole je Boh, potom bohatí muži, duchovenstvo, ostatní muži, bohaté ženy a nakoniec chudobné ženy. Keďže chceli „celosvetový poriadok“, museli operovať globálne. Ich európsku zastrešujúcu organizáciu vedie bratranec jedného veľmi slávneho nemeckého pravicového politika. TFP je, samozrejme, napojená na skoro všetky akcie a konferencie, kde si ultrakonzervatívne a krajne pravicové hnutia vymieňajú skúsenosti – Svetový kongres rodín, Agenda Europe.

Späť k vášmu stretnutiu. V knihe píšete, že ste museli počas stretnutia prehodnotiť stratégiu. Pôvodne ste im ponúkli účasť na akcii, ktorú ste organizovali, potom ste museli ponuku navýšiť…

Presne tak, ponúkal som pozvanie do Nemecka s tým, že mám trochu peňazí a trochu vplyvu. A máme záujem s nimi spolupracovať. Myslel som si, že to bude stačiť. A nestačilo.

Prečo?

Pretože Poľsko má – rovnako ako veľa východoeurópskych krajín – obrovský problém s tým, že Nemecko je historicky pre krajnú pravicu stále extrémne ošemetné. Takže mi ponúkali, že ma prepoja s poľskými krajne pravicovými politikmi a ďalšími organizáciami. „Ale my si musíme držať dištanc,“ hovorili v podstate.

Musel som to teda veľmi rýchlo prehodnotiť: „Ja mám však ešte viac peňazí a som ešte mocnejší a navyše mám úplne novú pravicovú organizáciu, ktorá s nemeckou krajnou pravicou nespolupracuje, nie je spojená so žiadnou stranou.“ To už pre nich bolo príťažlivejšie. Zrazu sa zmenil celý tón diskusie a sedeli sme tam a hovorili ako traja dôležití muži s mocou a peniazmi.

Tí dvaja muži z Ordo Iuris, ktorých ste stretli, podľa toho, čo v knihe opisujete, hovorili o vzostupe ľavice, totalitnom štáte, „kradnutí genderu“ a o obave z „nového Sovietskeho zväzu“. Myslíte si, že sa toho skutočne obávajú? Alebo si to naozaj myslia?

Nie. Poznáte slovo LARP?

Áno – hráte príbehovú hru, v ktorej v kostýme stvárňujete nejakú postavu.

Presne to sme robili. Boli sme tridsiatnici, ktorí hovoria o prepojení, peniazoch a politike. A aj o nepriateľovi. Je to ako konšpiračná teória. Hovorili sme o tom nesmierne teatrálne: „George Soros má svoje vlastné sprisahanie, takže si musíme vybudovať svoje.“ To bola naša legitimizácia: keď chcete vytvoriť veľkú globálnu sieť, musíte hovoriť, že „tá druhá strana to robí tiež“.

Niektorí tomu môžu skutočne veriť, ale spomeňte si na Donalda Trumpa. Neustále klame. A verí tomu, čo hovorí? Nie som si istý. A ani neviem, či je to dôležité. Je to obrovská hra na „našu primitívnu pravdu“. Hrali sme tú o „krajne pravicovej pravde“ a dávalo to dokonalý zmysel.

Tak preto ste písali, že ste pri stretnutí zistili, že sú rovnakí „podvodníci“ ako vy.

Áno, tí chlapi zrejme neboli pravými náboženskými cvokmi. Neboli to žiadni Ježišovi šialenci. Boli to normálni chlapíci, ktorým sa ich postavenie očividne páčilo. A čím viac hovorili a čím boli teatrálnejší, tým viac ich to zjavne bavilo.

O koho teda ide? Čo ich podnietilo stať sa členmi takého hnutia alebo think tanku?

Myslím si, že musíme pochopiť dve veci. Po prvé: podobná ideológia je atraktívna. Žijeme v zložitom a globalizovanom svete. Na extrémne modernom, hlučnom a desivom mieste vo veľmi chladnom kozme s naozaj malým množstvom nemenných pravidiel. A keď máte ideológiu s takým sterilným rozlíšením dobrého a zlého, s prastarým morálnym kódexom a veľmi jasným nepriateľom, prináša vám to úľavu.

Je omnoho ľahšie myslieť si, že existuje jeden nepriateľ a za všetko, čo je na svete, v spoločnosti a v mojom živote zlé, môže ľavicové sprisahanie, kultúrny marxizmus, feminizmus, degenerácia Židov…

A i keď v tomto svete začínate a neveríte tomu, že vás Židia chcú zabiť alebo feministky ukradnúť vaše mužstvo, hneď ako v tejto logike začnete premýšľať, poskytne vám to úľavu.

To, čo robím, nie je morálne. Predstieram, že som niekto iný. Snažil som sa získať ich príbehy, pochopiť ich ako ľudské bytosti. Ale je to trochu ošemetné. Viem, že svet je zložitý, a čím viac ho skúmame, tým je to komplikovanejšie. Pre nich platí, že čím viac sa do svojho sveta dostanú, tým viac si ich priväzuje. To je prvý aspekt.

A druhý?

Peniaze a moc sú zábavné a bola by chyba to podceňovať. Je veľká zábava hovoriť o osudoch queer ľudí vo vašej krajine, o ľavicovej populácii, o telách žien s tým, že to máte na starosti. To je pocit moci. Iba my, traja chlapi, sedíme pri stole v najvyššom poschodí mrakodrapu a hovoríme o ich osude. Sme mocní.

Nebáli ste sa odhalenia? Sám ste poznamenali, že podvodníci väčšinou ostatných podvodníkov odhalia.

Nechcem byť voči týmto pseudofašistom príliš pejoratívny, ale vo svojej práci som lepší než oni v tej svojej.

Stretli ste sa tam aj s členkou Ordo Iuris, ktorú ste pomenovali Natali Novak. Akú rolu tam hrala?

Patrila k tímu, ktorý mal na starosti vplyv Ordo Iuris. Všetky krajne pravicové inštitúcie, organizácie, hnutia v modernom svete navyše dbajú na to, aby mali ženské tváre. Môžete byť ukrutne mizogýnni, nenávistní voči ženám a queer ľuďom, ale potrebujete svojho židovského chlapa, lesbu alebo napríklad mladú atraktívnu ženu. A dať ju do popredia.

Pozrite sa na dnešné Taliansko. Pozrite sa na Nemecko, našli si aspoň lesbickú ženu (politička AfD Alice Weidelová – pozn. red.). Krajne pravicový francúzsky novinár Eric Zemmour je Žid.

Natali je atraktívna mladá žena, ktorá nenávidí potraty a očividne aj základné práva žien. To je pre takú organizáciu veľmi užitočné.

A ako teda vyzerala vaša „misia“ v Ordo Iuris? Ako dlho ste tam pôsobili?

V Poľsku som operoval jeden a pol týždňa. Mali sme dve oficiálne stretnutia a potom som s nimi strávil súkromnú večeru, kde to bolo ešte znepokojivejšie. Hovorili sme spolu a nahlas premýšľali, ako ma môžu zaradiť do tejto medzinárodnej siete, ako pre nich môžem byť užitočný.

Samozrejme, vedel som, že nemám veľa času, pretože s veľkou pravdepodobnosťou boli v spojení so skutočnou AfD a krajne pravicovými politikmi. Takže mi bolo jasné, že mám možno jeden a pol týždňa a potom musím vypadnúť, pretože skôr či neskôr urobia zopár telefonátov.

Hovoril som si, že som asi dostatočne dobrý a pôsobím dôveryhodne, pretože by im pri nejakej pochybnosti stačil jeden telefonát.

Bavili sme sa aj o väzbách na USA, Brusel, Nemecko. A bolo zaujímavé, že všetko, čo Natali Novak povedala, znelo presne ako časti manifestu krajnej pravice od Agenda Europe – ďalšej krajne pravicovej medzinárodnej organizácie, s ktorou je Ordo Iuris úzko prepojený.

Podobné malé detaily sú naozaj desivé – vedieť, že táto osoba tým veciam skutočne verí alebo podpísala dystopický dokument, ktorý si praje, aby sa v európskych štátoch nesmelo rozvádzať, aby bola homosexualita nezákonná a ženy nemali žiadne práva. Citovala to ako náš spoločný cieľ, hoci nespomínala tie najkrutejšie časti.

Aký je teda ich skutočný cieľ? Neprijatie Istanbulského dohovoru, potlačenie práv sexuálnych menšín…?

Áno, aspoň to hovoria. Ale trúfnem si tvrdiť, že im to v skutočnosti nevadí. Neverím, že práva gayov a žien sú pre nich v skutočnosti také dôležité.

Prečo?

Pretože útoky na občiansku spoločnosť a demokraciu sú historicky vždy extrémne ľahko napadnuteľné. Keď sú vaším prvým cieľom práva žien a sexuálnych menšín, je to najľahší cieľ. Po roku 1945 je problematické postaviť sa a otvorene povedať: „Ahoj, ja som fašista, chcem zničiť demokraciu, túžim po moci a nenávidím Židov.“ Rovnako nie je jednoduché tvrdiť, že neznášate cudzincov a ľudí s nesprávnou farbou pleti.

Ale keď poviem, že potraty sú ošemetné, alebo sa spýtam, či naozaj chcete, aby vaše deti boli gayovia, tak na to ľudia, ktorí by sa neoznačili za krajne pravicových alebo konzervatívnych, možno budú počuť: Feminizmus je trochu desivý, moje privilégiá sú ohrozené a pre mňa ako bieleho muža by to mohlo byť zaujímavé.

Ide teda o nástroj, ktorý ťahá ľudí smerom k pravici. Naozaj chcú zničiť životy queer ľudí? Alebo práva žien? Samozrejme, veľa skutočne veriacich fundamentalistov a fanatikov queer ľudí skutočne nenávidí, ale mnohým fašistom je to úplne jedno. Je to skôr spôsob, ako napádať demokraciu a občiansku spoločnosť.

Jedným z nástrojov, cez ktoré Ordo Iuris a ďalší pôsobia, sú rôzne brífingy, dokumenty – napríklad o Istanbulskom dohovore. Akú rolu teda v ich ideológii či fungovaní hrá práve Istanbulský dohovor?

(Podáva z knižnice útlu knižku.) Pozrite sa na toto: „Malo by Poľsko ratifikovať Istanbulský dohovor?“ To sú dokumenty, ktoré publikujú. Toto je úplne prvý. Ordo Iuris bol založený v roku 2014 a hneď začali s publikáciou veľmi dobre vytvorených dezinformácií.

Má to okolo 120 strán, je tam citované množstvo zdrojov. Pôsobí to veľmi vážne a vedecky. Ale je to iba dezinformácia, ktorá v skratke hovorí: „Pozrite sa na Švédsko, kde máte feministky a Istanbulský dohovor. Vedie to k väčšej migrácii, takže ženy vo Švédsku ohrozujú divokí moslimovia, ktorí ich znásilňujú, zatiaľ čo poľské dievčatá a ženy sú vo svojich rodinách a v bezpečí.“ To neznie ako úplne dobrý argument. Ale bol to prvý cieľ, ktorý sa osvedčil.

Tu je niečo, čo zaváňa Európskou úniou a byrokraciou zo Západu. Znie to ako feminizmus, smrdí to zmenou a je to desivé. A to stačí. Dokument navyše vyzerá vedecky a nikto to nebude čítať pozorne. Stačí téza, že Západ robí našim ženám niečo, čo je nebezpečné, a možno ničí našu krajinu.

Takže pripravili dokument, ktorý dali verejnosti, tlači a politikom. Darovali to aj mne, spolu s dokumentom proti transsexuálom, ktorí sú extrémne ľahkým cieľom, a povedali, že by som sa mal pokúsiť to využiť v Nemecku. Dať si to preložiť.

A čo je za tým? Prečo to chcú šíriť? Čie peniaze za tým stoja?

To je vôbec najlepšia otázka, ale nemám na to žiadne tvrdé dôkazy. Vieme však iste, že krajne pravicoví milionári a miliardári z USA dávajú veľa peňazí na podporu všetkých druhov európskych krajne pravicových organizácií. Fakticky to vieme o Taliansku, Španielsku, ale aj o východnej Európe. Skutočné toky peňazí nevidíme, alebo o nich aspoň neviem.

Ale je známe, že ani Rusko nešetrí a taktiež pomáha európskym krajne pravicovým organizáciám. Putin si pozval ľudí z AfD, talianskej populistickej pravicovej strany Liga severu, Národného združenia z Francúzska a tak ďalej.

Vieme o oligarchoch blízkych Kremľu, ktorí tieto siete financujú. Napríklad jeden z nich, ktorý je naozaj dôležitý, Konstantin Malofejev, čiastočne platí Medzinárodný svetový kongres rodín.

Odkiaľ sa teda berú peniaze? Môže to byť z Ruska a USA, ale aj od bohatých ľudí z celej Európy. Je to extrémne pravdepodobné.

A aký je ich plán?

Keď sa snažíte pracovať proti občianskej spoločnosti, demokraciám, proti modernému svetu a všetkému, čo vyzerá ako spoločenský pokrok, potrebujete vrátiť čas. A to je cieľ: vráťme čas späť k niečomu, čo pre každého, kto má aspoň trochu pokrokové myslenie, znie ako stredovek.

Potom treba získať na svoju stranu buržoáziu a politické centrum spoločnosti. Takže je potrebné vybrať ľahké témy. V Nemecku sa práve teraz vedie kampaň proti trans ľuďom.

Sú to rovnaké nezmysly, aké poznáme z Veľkej Británie a USA, ale teraz je to v Nemecku a ja na to nemám žalúdok. Tieto argumenty poznám už trinásť rokov – od čias, keď som ako mladý chlapec spoznával krajnú pravicu, fašistické bratstvá, nové nacistické organizácie a mnohých konšpiračných teoretikov. Čo som kedysi považoval za nepredstaviteľné, si teraz môžete prečítať vo veľkých nemeckých novinách.

Preto za to utrácajú peniaze. Pretože to funguje. Pretože zrazu môžete dostať prvú časť svojej ideológie do centra spoločnosti. A potom ju krok za krokom môžete ťahať doprava.

Spomenuli ste ruský vplyv v Európe. Čo o tom teda vieme? A zmenilo sa nejako pôsobenie Ruska v týchto sieťach po začiatku vojny?

Aby som bol úprimný, viem skôr veľa o americko-ruských a nemecko-ruských vzťahoch, čo však samo osebe vypovedá dosť. Keď ste príslušník krajnej pravice v západnej Európe, milujete Putina. Tí ľudia cestujú do Ruska, aby sa stretli s neofašistom Alexandrom Duginom, s oligarchami okolo Putina. To nie je nič, čo by som musel skúmať, oni sa tým netaja, sú na to hrdí.

Už spomenutý Konstantin Malofejev je nesmierne vplyvný. Financoval aj okupáciu Krymu. V jednom rakúskom časopise sa chválil skvelými kontaktmi na krajne pravicových politikov po celej Európe. To nie je tajomstvo ani niečo divné. Čo je zásadné. Ako autor a výskumník v utajení mám problém s tým, že väčšina Nemcov a ľudí zo strednej alebo západnej Európy, ktorých stretávam, sa do určitej miery chváli a svoje väzby na Rusko preháňa.

So začiatkom vojny sa však tok peňazí zastavil.

Áno, čo je skôr predpoklad, ale ja to v tých štruktúrach trochu vidím. Na druhej strane je krajná pravica na vzostupe, pretože tu máme infláciu, neistotu. A v Nemecku je práve teraz celkom dosť ľudí, ktorí hovoria: „Prečo sme na chudáka Putina takí zlí? Má náš plyn, takže by sme naňho možno mali byť dobrí.“ To je nebezpečné.

A potom tu máme Poľsko a väčšie nadnárodné organizácie ako Svetový kongres rodín, kde hrá rolu aj Ordo Iuris. A vieme, že veľká časť peňazí na tieto stretnutia pochádza z Ruska. Takže tu je to spojenie.

Na schôdzke v mrakodrape som sa viceprezidenta Zycha na Rusko pýtal. On o tom očividne nechcel hovoriť a začal iba rozprávať, že nepozná jediného Rusa, v živote žiadneho nestretol. A že by sme s nimi síce mali spolupracovať na kultúrnej úrovni, ale on sám nie.

Povedal mi celú tú konšpiračnú teóriu s Kaczyńským: panuje domnienka, že jeho brata zabili Rusi. Takže dokým bude Kaczyński nažive, nemôžu podľa neho s Ruskom otvorene spolupracovať.

Čo vlastne viete o organizačnej štruktúre Ordo Iuris?

Sú dosť bystrí na to, aby mohli povedať, že Ginsburg a všetci novinári klamú. A že oni sú celkom nezávislí: „Nemáme nič spoločné s Ruskom, s politikmi ani so stranami.“ Iste. Na papieri. Papierovo sa však dá doložiť, že majú priame spojenie na spomenuté akcie platené Ruskom a brazílskou organizáciou TFP. A vieme, s kým spolupracujú na globálnej úrovni a v Poľsku. Ale papierovo si počínajú tak, že toto zakryjú.

Podobné malé vzťahy nie sú tajomstvom – napríklad nákladiaky s nechutnými vysoko homofóbnymi nápismi, ktoré brázdia Varšavu a Poľsko, prevádzkuje organizácia, ktorá spolupracuje s Ordo Iuris. Ale hovoria, že je to len pre tento projekt.

Už to bude pár rokov, čo som sa zaujímal o ich organizačnú štruktúru, a odvtedy sa už tiež niektoré veci mohli zmeniť. Poľskí odborníci budú vedieť viac, v každom prípade napojenie na najvyššiu úroveň politiky je šialené.

Majú spolupracovníkov, svojich konzultantov na takmer každom ministerstve. Ich vplyv je znepokojivý.

Aký je teda ich modus operandi? Ako získavajú vplyv? Pomocou kontaktov v politike, dokumentov o Istanbulskom dohovore a ďalších?

Raz alebo dvakrát do mesiaca pozývajú novinárov a poskytujú im informačné materiály, rovnako ako politikom. Usporadúvajú medzinárodné konferencie. Robia toho naozaj veľa. Domnievam sa, že najstrašnejšia vec je práve priame napojenie na určitých politikov a propaganda, ktorú môžu vtlačiť do bežnej populácie.

Dávali mi tipy, ako to môžu urobiť v Nemecku: Preložte naše veci, dajte napísať svoje vlastné, získajte ľudí s doktorskými titulmi, z vedy a akadémie, zapojte politikov. Musí to vyzerať veľmi vierohodne a vedecky. A potom to dostaňte medzi ľudí.

Takže toto mali na mysli, keď vám na schôdzke povedali, že každodenný politický boj na presadenie ich veci nestačí. Že musia konať metapoliticky…

Áno. To mi bolo zrazu veľmi povedomé, pretože je to jedna zo základných myšlienok tzv. novej pravice. Pochádza zo 60. a 70. rokov z Nemecka a Francúzska. Mali sme tu starých fašistov – ľudí, ktorí mali naozaj radi Adolfa Hitlera. Tí mali po vojne problém. V tej dobe bolo problematické vystúpiť na verejnosti a povedať, že Hitler je sympaťák a nemáte radi Židov. Nikto s nimi nechcel hovoriť.

Tak si vymysleli, že Hitler nie je dostatočne vpravo, pretože bol národný socialista, ľavičiar. A oni sú skutočná pravica, ktorá nemá s Hitlerom nič spoločné, iba prosto majú radi fašistov z doby pred rokom 1933. Historicky a intelektuálne je to idiotské a nebezpečné. Ale na rétorickej úrovni to bolo brilantné. Mohli byť na očiach verejnosti a tvrdiť, že sú jednoducho nová pravica.

Posledných desať-pätnásť rokov sa títo ľudia stali v Nemecku a vo Francúzsku skutočne vplyvnými. Aby sa dostali do hlavného prúdu a neboli ostrakizovaní ako fašisti, použili metapolitiku – vzali si to slovo od Gramsciho, ale používajú ho na to, aby povedali: ovplyvnime nie politiku, ale kultúru, žurnalistiku, hudbu, umenie…

Antony Gramsci bol taliansky politik a marxistický filozof prvej polovice 20. storočia, ktorý bol väznený Mussoliniho fašistickým režimom a zameriaval sa na analýzu kultúrnej a politickej dominancie.

V nemčine to celkom dlho dobre fungovalo. Hovoril som s priateľmi a s bystrými ľuďmi, ktorí opakovali: „Áno, ale nie sú to predsa fašisti.“ Samozrejme, že hovoria, že nie sú! Pretože inak by ste ich nemali radi. Tí ľudia boli pozývaní do talkshow. To je metapolitika.

Takže som sedel vo Varšave a on hovoril o metapolitike, rovnako ako moji „nacistickí bratia“ doma v Nemecku.

Čo vám bolo povedomé.

Veľmi. Myslím si, že toto je súčasť dedičstva internetu. Všetky tie konšpiračné teórie, témy, ideologické kúsky… Homogenizovali sa po celom svete. Nech už to bolo v Berlíne, Bruseli, Španielsku, v USA, alebo v Poľsku, počul som veľmi podobné reči od veľmi odlišných ľudí. Ale myslím si, že krajná pravica vie, čo funguje. A to sa šíri veľmi rýchlo.

V tomto kontexte sa často spomína termín kultúrne vojny. Súhlasíte s týmto slovným spojením? Ako to vidíte?

Myslím si, že je to hromada kecov. Vraj kultúrne vojny. Po prvé, v modernej dobe nebola spoločnosť nikdy homogénna! Vždy existuje pravé a ľavé krídlo, vždy sú ľudia, ktorí sú liberálni, a iní, ktorí toľko nie, niekto je veriaci a iný nie. Nikdy nie sme homogénny národ.

To chce iba krajná pravica: „Za starých čias sme nemali žiadne kultúrne vojny, všetci sme mali jednu kultúru. Nemci, alebo Poliaci, Česi, Američania, alebo čokoľvek iné.“ To prosto nie je pravda. To je blbosť.

A po druhé?

Myšlienka o kultúrnej vojne zosilnela s nástupom krajnej pravice. Patrilo to medzi ich obľúbené slová. Je to to isté ako metapolitika, však? Nechceme hovoriť priamo o politike, ale poďme sa baviť o počítačových hrách a filmoch, o Hollywoode a žurnalistike. Keď hovoríte o kultúre, môžete sa extrémne presne snažiť radikalizovať mladých ľudí. Ak by som šiel za mladým človekom a pokúsil som sa s ním hovoriť o cirkvi alebo o tom, že potrebujeme biely štát, pomyslí si: Prečo? Ale keď poviem: Počúvaj, môj priateľ – snažia sa ukradnúť Star Wars. A teraz je tu čierny jedi. A Malá morská víla je čierna. Je kultúrna vojna! A ten pätnásťročný chlapec povie: Ach nie, Malá morská víla!

Viem, že to znie zábavne. Ale šiel som sa o tom baviť s ľuďmi do Štátov a do dvoch rôznych skupín v Nemecku. Funguje to! Môžete získať vecami, ktoré nie sú také podstatné. Ktoré zaujímajú ľudí, ktorých politika toľko nezaujíma. Myslím si, že práve preto je kultúrna vojna taká dôležitá. Pretože aj napriek tomu nezáujmu o politiku ich môžete spolitizovať a prípadne i zradikalizovať.

A potom ich môžete získať pre nejaké ďalšie nápady, napríklad zákaz potratov a podobne?

Iste, pretože pätnásťročnému chlapcovi potrat nič nepovie, ale keď zabrnkáte na strunu, že je to biely chlapec, ktorý prichádza o svoje privilégiá, a najskôr mu vezmú Super Maria a potom Malú morskú vílu a čo bude potom? Ženy mu vezmú prácu alebo jeho výsady. Funguje to veľmi dobre.

Hovorím o tom s ľahkosťou preto, že mnoho vecí je takých bizarných, že sa im musíte smiať. Pokiaľ sa prestaneme smiať, potom sme prehrali. Ale je hrozné vidieť, ako rýchlo sa radikalizujú mladí chlapci a dievčatá, ľudia s duševnými problémami, veľmi chudobní alebo tí v ťažkej situácii.

Je to ako kopanec do tváre a väčšina mojich stretnutí je smutných. Keď toto vidíte, cítite zmes sympatií a existenciálneho smútku. Kultúrne vojny ponúkajú ľahké odpovede týkajúce sa vašej identity vo svete, ktorý ľahký nie je.

Vidíte proti tomu nejakú obranu? Ako proti tomu môžeme bojovať?

Hovorím z nemeckej perspektívy, som nemecký Žid. Fašisti sú všetko možné, ale nikdy nie sú originálni. Nič z toho nie je nové. Po tom, čo Hitler v roku 1933 prevzal moc, študenti z NSDAP, univerzitní študenti, vstúpili do Inštitútu pre sexuálne vedy, čo bol taký pionier queer výskumu, a zničili ho. Pretože predstavoval nebezpečie pre tradičnú rodinu, degeneráciu, bla, bla, bla…

Fašisti nie sú originálni, to všetko môžeme vidieť v histórii. A Nemci to nevedia. Keď sa ľudí spýtate, čo je to fašista, veľa z nich vám povie: „No, to sú nejakí hlúpi zlí ľudia. A ja – ja nie som zlý, nemôžem byť fašista. Dobre, myslím si, že moderná doba ničí maskulinitu a rodiny. A teraz musím pracovať pre zachovanie bieleho etno štátu, ale nie som zlý, nemôžem byť nacista.“ To je hrozné.

Musíme zvýšiť povedomie na veľmi základnej úrovni! Stačí sa pozrieť do histórie, iba pochopiť, ako fungujú antidemokratické hnutia a ako fungovali posledných sto až dvesto rokov. Čo je fašizmus? Kde sa dá táto ideológia v modernej spoločnosti nájsť?

Keď nebudeme hovoriť iba o tom, aké je smutné, že nacisti boli zlí a chudáci Židia sú mŕtvi, ale aj o tom, čo presne si vtedy vlastne dedo a babička mysleli, potom môžeme mať spoločnosť, ktorá sa dokáže ubrániť. A ktorá bude vedieť vypovedať o myšlienkach, ktoré sú stále hlboko zakorenené v spoločnosti – teda že nie je žiadne my a oni.

Nie sme v bezpečí. Také myšlienky sú nám veľmi blízke. Teraz sa, samozrejme, hovorí o nenávisti voči ženám, o ženských právach a queer právach, pretože tie myšlienky sú stále v strede našej spoločnosti.

Takže vzdelanie je spôsob, ako to zmeniť.

To je, myslím, naša jediná skutočná zbraň a my ju nepoužívame. Viem, že to znie banálne, ale všetko ostatné je boj. Musíme bojovať ďalej, ale deradikalizovať niekoho a vyvracať konšpiračné teórie je ťažké, únavné a vyčerpávajúce. Robím to posledných trinásť rokov. Nemáte záruku, že to bude fungovať.

V Česku máme podobné hnutia – Hnutie pre život alebo Alianciu za rodinu. Narazili ste pri svojej infiltrácii na to, či alebo ako sú napojené na Ordo Iuris?

Bol som tam na konci roka 2020. Veľa sme hovorili o Chorvátsku, kde práve otvorili nový inštitút. Chválili sa všetkými svojimi väzbami na najrôznejšie krajiny, samozrejme, hlavne na tie etablované ako Maďarsko či Taliansko. Ale spomínali aj to, že po celej východnej Európe majú a poznajú ľudí, je tam sieť a potenciál. Nehovorili sme teda konkrétne o Českej republike, ale myslím si, že o Slovensku áno.

Poznám však, samozrejme, Alianciu za rodinu, a keď sa pozriete na základné myšlienky a formulácie, je to rovnaké ako u Ordo Iuris.

A je niečo, čo vás pri vašej infiltrácii prekvapilo?

Počas návštevy Poľska som urobil veľkú chybu. Obvykle sa stretávam iba so svojimi politickými oponentmi, s rôznymi nebezpečnými indivíduami. A myslím si, že to zvládam celkom dobre. Zanechá vám to pár jaziev na duši a vypestujete si zvláštny zmysel pre humor, ale prežijete to.

V Poľsku som sa však stretol s ľuďmi, ktorí pre takýchto ľudí museli trpieť. S queer aktivistami, feministickými aktivistkami, stretol som sa s Klementynou Suchanowou, extrémne dôležitou spisovateľkou a investigatívnou výskumníčkou, ktorú brutálne zbila polícia. Alebo s mladým queer aktivistom, ktorý musel opustiť svoju krajinu – hneď ako sa vaša fotografia objaví v novinách, už nie ste v bezpečí. Šiel som na queer sprievod hrdosti v Katoviciach. Ľudia plačú a boli vďační, pretože čelia útokom. Toto je úplne iná úroveň zážitku.

Na úplne prvom stretnutí v Ordo Iuris sme sa smiali a tušili, že máme radi vôňu peňazí a moci. Bolo to ako zas*aná hra so životmi ostatných.

A potom stretnete normálnych ľudí, ktorí sú náhodou gayovia, feministi, zmýšľajú moderne alebo liberálne. A sú tak strašne statoční, že pokračujú v boji, aj keď im v jednom kuse klamú. Je to ako šľahnutie bičom.

Pred deviatimi rokmi bolo Poľsko čím ďalej liberálnejšou modernou európskou krajinou. Samozrejme, žili tam aj veľmi starí ľudia, ktorí boli extrémne veriaci, ale nastupovala nová generácia. A teraz niektorí títo ľudia svoju krajinu opúšťajú, pretože už tam nie je bezpečne.

Vnímate teda Ordo Iuris a ďalšie podobné hnutia ako vážnu hrozbu pre demokraciu nielen v Poľsku, ale aj v celej Európe? Čo sa môže stať?

Áno. Nedávno Taliansko oznámilo, že postfašistická strana je najsilnejšia v krajine. A teraz ľudia povedia: dobre, oni nie sú fašisti, sú postfašisti. Polovičato sa dištancovali od Mussoliniho. Dobre, ale nedávajú najavo nenávisť aj tak? Vezmite si USA. Trump neprežil druhé voľby. Ale zostal po ňom rozsudok o zrušení ústavného práva na potrat. V Nemecku krajne pravicová strana odvádza naozaj zlú prácu. Ale aj tam úspešne mení verejnú mienku, hoci nie sú pri moci.

A, samozrejme, to vždy vyzerá tak, že sme sa v našej európskej spoločnosti natoľko zmenili. Sme viac inkluzívni, máme práva gayov, feminizmus už nie je sprosté slovo a aspoň vo veľkých mestách je to niečo ako mainstreamové presvedčenie. Snažíme sa byť inkluzívnejší, rok čo rok otvorenejší a cítime sa bezpečne. Ale v tom tkvie práve to nebezpečenstvo. Nie je to také isté.

Pred deviatimi rokmi som sa v Poľsku cítil bezpečne, netrvalo dlho a už je to inak. A musíme sa dívať na maličkosti. Na témy rozhovorov (talking points) s priateľmi, kolegami, rodinnými príslušníkmi.

Mimochodom, ako to vlastne dopadlo po vydaní vašej knihy? Ako na ňu reagoval Ordo Iuris?

Myslím si, že mnoho organizácií, skupín a hnutí, kam sa infiltrujem, má problém na mňa reagovať. Pretože im, samozrejme, nie je príjemné otvorene vyhlasovať, že boli podvedení. Vo svojich knihách ich neukazujem iba ako zlo. Som spisovateľ, vychádzam z umenia. Mojou jedinou zbraňou je empatia. Snažil som sa ich pochopiť na veľmi ľudskej úrovni. Ľudia, ktorých vo svojich knihách ukazujem, nie sú zlí. Niekedy robia zlé veci a hovoria nebezpečné veci. A väčšina z nich je extrémne nebezpečná. Ale veľa vecí je aj trochu vtipných, hoci ďalšie sú naozaj smutné. A myslím si, že nájsť adekvátnu reakciu na tento druh investigatívnej práce je celkom ťažké. Napísali zopár nepekných tweetov, ale to bolo tak všetko. Myslím si, že nevedia, ako reagovať.

Biológ: Mnohí odborníci hovoria, že ľudia míňajú priveľa peňazí na drahý moč
Máme menej pestrú stravu než naši predkovia.


Denisa Koleničová
redaktorka
ODOBERAŤ AUTORA

Viktor Bielik (Zdroj: Jozef Jakubčo)
Písmo:A-|A+ 
 DISKUSIA
 (49)
[ Dostávajte Výber rozhovorov e-mailom: Prihláste sa na odber jedným klikom. ]
Ľudia majú rôzne ranné rituály. Niekto začína deň šálkou kávy alebo čaju, iný zase uprednostní rozpustený vitamín v pohári vody.

Čoraz častejšie sa však ozývajú hlasy odborníkov, ktoré hovoria, že tým si skvalitníme nanajvýš tak moč. A navyše zbytočne plytváme peniazmi.

 
"Organizmus si nevie uchovávať vitamín C. Keby to vedel, stačilo by, aby sa námorníci pred plavbou len nasýtili citrusovými plodmi a vydržali by sa plaviť bez zdravotných problémov dva mesiace. Ale takto ľudský organizmus nefunguje. Preto si museli nosiť citrusové plody so sebou," hovorí pre SME biológ VIKTOR BIELIK , ktorý pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

Zároveň vysvetľuje, že väčšina dnešnej populácie má skôr nadbytok vitamínu C než jeho nedostatok.


Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.
V rozhovore sa dočítate:
Ktoré skupiny ľudí potrebujú užívať viac minerálov a vitamínov.
Či potrebujú športovci užívať viac vitamínov a minerálov.
Kedy telo môže potrebovať viac vápnika.
Čo všetko sa deje s vitamínmi a výživovými doplnkami po tom, čo ich prehltneme.
Či si naše telo vie uložiť vitamín C do zásoby.
Ako si naše telo dokáže upraviť minerály a vitamíny tak, aby ich mohlo lepšie vstrebať.
Prečo máme mikrobióm menej pestrý ako naši predkovia.
Čím môžeme zvyšovať rozmanitosť mikrobiómu a ako dlho to trvá.
Nedávno som čítala rozhovor s Pietrom Cohenom, ktorý je docentom na Harvard Medical School. Povedal v ňom, že pre väčšinu ľudí by bolo lepšie, keby každé ráno vypili len plný pohár vody bez akéhokoľvek vitamínu. Mnohí odborníci považujú ich užívanie (vo väčšine prípadov) za nepotrebný zlozvyk. Ako to teda je?


Dôležité je prihliadať na to, aké potreby má organizmus tesne po prebudení. Tým, že počas noci odchádza časť vody z nášho tela dýchaním a vyparovaním, tak niet čo namietať proti tomu, že človek potrebuje po prebudení vypiť pohár vody.

Tiež si myslím, že ranný moč je už dosť zahustený na to, aby sme k nemu pridávali ďalšie minerály a vitamíny.

Z tohto pohľadu nie je nevyhnutné, aby človek musel hneď ráno užiť dávku multivitamínov alebo rozpustiť si šumák vo vode.

Napriek tomu sú skupiny ľudí, ktorým lekári odporúčajú užívanie vitamínov. Kto ich potrebuje?

S nedostatočným príjmom vitamínov a minerálov zápasíme od vzniku ľudstva.

Odpradávna mnohí ľudia, v rôznych situáciách a pri rôznych činnostiach, trpeli nedostatkom vitamínov. Správy o nedostatku vitamínu C sú známe, a to nielen u španielskych moreplavcov.

Historické pramene siahajú až do starovekého Egypta alebo antického Grécka. Už Hippokrates opisoval určité typy ochorení, ktoré súvisia s nedostatkom vitamínu C.

Pri niektorých druhoch ochorení nedokážu pacienti dostať do organizmu požadovanú dávku niektorých minerálov.

Vypnúť reklamu

Nie vždy to však musí súvisieť s tým, že majú málo minerálov v potrave, ale napríklad s tým, že ich tráviaci trakt nedokáže daný minerál či vitamín resorbovať (vstrebať, pozn. red.) a dostať do krvi.

Lebo jedna vec je, akú máme dávku vitamínov a minerálov v potrave, a druhá vec je, koľko minerálov a vitamínov reálne organizmus využije tým, že sa vstrebú do krvného obehu.

Ak by som modelovým organizmom bola ja - človek, ktorý sa stravuje relatívne zdravo, je ovocie, zeleninu, cvičí pravidelne dvakrát za týždeň, ale nevykonáva v práci namáhavú fyzickú aktivitu - potrebujem ešte konzumovať viac vitamínov vo forme výživových doplnkov?

Ľudia majú často radi jednoduché odpovede. V tomto prípade poviem, že nie. Nie je to potrebné.

Kedy odborníci odporúčajú užívať vitamíny?
Pri vysoko reštriktívnych diétach (drastické obmedzenie kalórií a makroživín, pozn. red.) a špecifických gastrointestinálnych problémoch.
Po určitých chirurgických zákrokoch, ktoré majú za cieľ znížiť hmotnosť pacienta (dochádza totiž často k zlému vstrebávaniu živín).
Denné dopĺňanie vitamínu D, ak sa málo vystavujete slnku.
Lekár vám tiež môže odporučiť doplnenie železa v prípade, že trpíte nízkym počtom červených krviniek (anémiou).
Najlepšie je vždy sa poradiť so svojím lekárom.
Niektoré vedecké štúdie naznačujú, že športovci na rozdiel od ľudí, ktorí sa aktívne nehýbu, potrebujú vyšší príjem vitamínov a minerálov. Je to preto, že sa pri fyzickej aktivite viac potia?

Veľakrát sa domnievame, že potom odchádzajú z tela toxíny, ale aj minerály a vitamíny.

Áno, pot je koncentrovaný, avšak najmä obsahom soli - chloridu sodného. Znamená to, že značná časť minerálov, ktoré sa nachádzajú v pote, je vlastne kuchynská soľ a tá sa dá ľahko doplniť.

Keby sme zobrali iné minerály, napríklad železo, magnézium alebo vápnik, tak tieto látky sa tiež nachádzajú v pote, ale nie v takých množstvách, aby sme ich bezprostredne, hneď po skončení výkonu, museli do tela doplniť.

To, že sa používajú počas športovania alebo po tréningu takzvané iontové nápoje, ktoré obsahujú sodík, chlorid, draslík, je najmä preto, že minerály lepšie naťahujú vodu.

Okrem toho, je to určitá prevencia pred takzvanou hyponatrémiou (stav. pri ktorom má človek v krvi nízke množstvo sodíka, pozn.red.). Môže vznikať práve vtedy, keď človek vypotí, obrovské množstvo soli a dopĺňa vo veľkých množstvách iba čistú vodu.

Potom teda nedostávame z tela až tak veľa minerálov, ako by sa zdalo.

Prečo teda športovci potrebujú viac minerálov a vitamínov?

Predpoklad, že športovci potrebujú viac minerálov, môže byť spôsobený tým, že ak deti v adolescentnom veku športujú a majú aj silový tréning, nastáva spevnenie kostí.

Preto je v ich tele dopyt po vápniku. Dokáže sa lepšie zabudovať, čo je výhodné, pretože ich to ochraňuje pred osteoporózou (ochorenie, ktoré sa prejavuje úbytkom kostnej hmoty, poruchami architektúry kostí a tendenciou k zlomeninám, pozn. red.), ktorá sa môže vyvinúť neskôr - po štyridsiatke alebo po päťdesiatke. Preto by si telo mohlo žiadať viac vápnika než u ľudí, ktorí nie sú aktívnymi športovcami.

Na druhej strane, keď si zoberieme, aký je šport rôznorodý, že existujú vytrvalostné, silové, rýchlostné, je len málo vedeckých prác, ktoré by preukázali, že športovci potrebujú zvýšený príjem minerálov.

Existujú práce, ktoré ukazujú, že niektorí športovci majú menej minerálov, ale to môže byť dané tým, že majú zlú stravu a nedostanú do organizmu požadovanú dennú dávku.


Dá sa teda povedať, že aktívni športovci by mali ešte viac dbať na to, aby ich strava bola naozaj vyvážená a obsahovala dostatočné množstvo vitamínov a minerálnych látok?

Presne tak. Stáva sa to často, najmä keď si športovci a športovkyne musia ustrážiť svoju telesnú hmotnosť, napríklad pri modernej gymnastike.

Často málo jedia, majú nízky energetický príjem a tým aj menej minerálov a vitamínov v tele. Neskôr sa to môže prejaviť aj zníženou kostnou denzitou (množstvo kostnej hmoty, pozn. red.).

Nie je to paradox, že pri športoch, ako je gymnastika, ale týka sa to aj napríklad tanca, ľudia na jednej strane potrebujú, aby ich pohyby vyzerali ladne - preto si strážia svoju telesnú hmotnosť, no ak nemajú dostatočne dobrú stravu a kvalitný príjem živín, tak začnú trpieť kosti, kĺby a šľachy?

Áno. Zároveň počas športovania sa energetický výdaj môže zvýšiť desať- až stonásobne oproti pokojovým hodnotám. Pri šprinte už počas desiatich sekúnd dochádza k obrovskému energetickému výdaju.

Keďže športovci viac športujú, majú aj väčší energetický výdaj, sú aj viac hladní, viac jedia a prijímajú aj viac makroživín, sacharidov, tukov a bielkovín. S nimi prijímajú aj viac vitamínov a minerálnych látok.

Problém je, ak človek veľa športuje, ale má stravu, v ktorej absentujú esenciálne minerály, aminokyseliny a hlavne aj vitamíny.

Čo všetko sa deje s vitamínom alebo výživovým doplnkom, keď ho užijeme?

Je to veľmi dobrá otázka, ale na úvod by som chcel pár vecí rozlíšiť.

Doplnkami výživy nie sú len vitamíny a minerály. Môžu to byť aj produkty zamerané na rast svalovej hmoty - to sú všetky tie srvátkové proteíny a vetvené aminokyseliny.

Môžeme medzi ne zaradiť aj rôzne ergogénne látky a termogénne látky (látky, ktoré buď poskytujú energiu - napríklad kreatin fosfát alebo mobilizujú energiu - napríklad kofeín, pozn. red.) a tiež minerály a vitamíny.

S vitamínmi, ktoré sú rozpustné vo vode, akými sú B vitamín alebo C vitamín, nemá telo problém. Dá sa povedať, že väčšina našej populácie má skôr nadbytočný príjem vitamínu C ako nedostatok.

Potravinársky priemysel používa kyselinu askorbovú potravinový antioxidant (E300). Často to vidno na farbe, ale aj pachu moču, najmä ak majú v strave viac vitamínu B.Ak máte v strave priveľa vitamínu C, váš moč bude výrazne žltý.

Napriek tomu, že názory na užívanie vitamínov sú rozporuplné, dnes už mnohí zahraniční odborníci tvrdia, že ľudia míňajú zbytočne veľa peňazí na to, aby mali len drahý moč.

Pretože organizmus aj tak všetko vylúči?

Presne tak. Organizmus si nevie uchovávať vitamín C. Keby to vedel, stačilo by, aby sa námorníci pred plavbou len nasýtili citrusovými plodmi a vydržali by sa plaviť bez zdravotných problémov dva mesiace.

Ale takto ľudský organizmus nefunguje. Preto museli námorníci nosiť citrusové plody so sebou.

Ak sa zameriame na minerály a vitamíny, aká je ich cesta v ľudskom tele?

Po tom, čo minerály prehltneme, musia sa v našom tele vstrebať do krvi. Na to ich telo musí upraviť, aby zvýšilo ich vstrebávanie cez tráviace bunky. Často dochádza k premene z anorganických látok na organické alebo tvoria komplexy s inými látkami, vitamínmi či nosičmi.

Niektoré minerály totiž nie sú pre organizmus ľahko dostupné. Najmä tie, ktoré sú v anorganickej podobe. To platí napríklad pre železo, ktoré sa pre účinné vstrebanie musí redukovať z formy Fe3+ na Fe2+.

Preto farmaceutický priemysel vyvíja vhodné zlúčeniny napríklad síran železnatý. Zvyšuje sa tak dostupnosť a vstrebávanie železa v jeho tele.

Čiže, čo sa týka minerálnych doplnkov výživy, sú vytvorené tak, aby boli sebestačné. Vo väčšine prípadov už nepotrebujú žiadny nosič.

Pamätám si ešte ako profesor Lipšic hovoril, že je najradšej, keď jeho pacienti užívajú železo samostatne - ráno po prebudení. A ak ide o preparát, nemali by potom ani nič jesť. Pretože často dochádza k tomu, že látky začnú medzi sebou súťažiť o nosič. Prípadne napríklad mlieko inhibuje vstrebávanie spomínaného železa.

Preto, keď prípravok v jednej tabletke obsahuje všetko od vitamínu A až po železo, nie je pre naše telo na sto percent využiteľný. V našom tele budú všetky tieto látky súperiť o rovnaké nosiče a prenášačové systémy, ktoré im pomáhajú dostať sa do buniek.

Samozrejme, nie sme odkázaní iba na to, aby sme museli prijímať minerály a vitamíny iba vo forme doplnkov. Máme za sebou niekoľko stotisíc rokov vývoja a doplnky výživy existujú len niekoľko desiatok rokov.

Organizmus má mechanizmy, vďaka ktorým dokáže minerály upraviť tak, aby sa dali vstrebať a využiť.

Ako to naše telo robí?

Pomáha nám črevný mikrobióm. Funguje ako akýsi modulátor.

Mikroorganizmy upravujú minerál v jeho prirodzene sa vyskytujúce podobe, pridávajú nosič, zlepšujú podmienky prenosu látok do bunky.

Môžeme povedať, že črevný mikrobióm zlepšuje biologickú dostupnosť a využiteľnosť minerálnych látok. Ak je nízka biodiverzita (pestrosť, pozn. red.) alebo oslabená funkcia črevného mikrobiómu, vstrebávanie minerálov sa znižuje.

To môžeme vidieť u onkologických pacientov, celiatikov alebo obéznych jedincoch, ktorí majú zníženú schopnosť vstrebávať niektorých minerálov.

Ak má človek celiakiu alebo syndróm dráždivého čreva, tak hoci môže mať dokonale vyvážené výživné jedlo, nevie ho spracovať.

Nevie z neho vstrebať minerály, pretože má oslabený črevný mikrobióm. Preto rôznorodosť baktérií, takzvaná biodiverzita, sa veľmi často spája s rôznymi typmi ochorení. A rôzne typy ochorenia odrážajú nízku rôznorodosť črevných baktérií.


Črevný mikrobióm. (zdroj: Adobe Stock)
Črevný mikrobióm je veľmi zaujímavá téma. Vnímam to tak, že je to výskum, v ktorom sme za posledných 10 až 15 rokov získali veľa nových informácií. V minulosti si vedci mysleli, že črevné baktérie máme iba na to, aby nám napomáhali spracovávať potravu. Teraz sa ukazuje, že súvisia s mnohými vecami - imunitnými reakciami, aj celkovým fungovaním organizmu. Vedia črevné baktérie rozlíšiť aká látka, či k nim vitamín dorazil?

Vedia. Baktérie sú živé bytosti, živé bunky. Majú receptory, pomocou ktorých látky identifikujú. Napríklad pre zinok bolo na povrchu črevných baktérií identifikovaných okolo dvadsať rôznych receptorov.

Dôležité je, že aj samotná baktéria potrebuje minerálne látky. To znamená, že niečo vtiahne, trochu to upraví a časť posunie hostiteľovi, čiže nám. Nekŕmime len naše tráviace bunky. Musíme nakŕmiť aj črevné baktérie.

Črevný mikrobióm je ekosystém tvorený viac ako troma desiatkami biliónov mikroorganizmov. Majú rôzny tvar, funkciu a spôsob, akým získavajú energiu. Na zabezpečenie svojich funkcií tiež potrebujú živiny aj minerály. Aj bakteriálne bunky majú svoje špecifické bielkovinové prenášače, vďaka ktorým viažu konkrétne minerály potrebné pre samotnú baktériu.

Napríklad v súvislosti s vápnikom sa uvádza, že ten z mlieka dokážeme využiť ľahšie ako ten, ktorý sa nachádza v špenáte.

Čím je to spôsobené?

Tým, že v rastlinách je naviazaný na fytáty a oxaláty, ktoré znižujú jeho vstrebávanie. Keďže baktérie sú činné, tak svojou fermentáciou, čiže kvasením, dokážu uvoľniť vápnik aj z tejto väzby - dokážu tieto väzby zrušiť.

Napríklad baktérie rodu Lactobacillus a Bifidobacterium zlepšujú dostupnosť a vstrebávanie aj vápnika, aj horčíka, železa, zinku a tiež selénu. A či to umožnil konkrétny druh Lactobacillus plantarum alebo Lactobacillus paracasei nemusí byť to najpodstatnejšie.

Spoločným menovateľom vyššej využiteľnosti minerálov prostredníctvom mikroorganizmov je fermentácia (kvasenie, pozn red.). Ak má baktéria, napríklad Lacbacillus vhodný substrát, napríklad vlákninu, začne ju fermentovať.

Tým dochádza k zníženiu pH, vďaka čomu sa následne vytvára kyslé prostredie v tráviacom trakte. Nahromadené ióny vodíka (H+), tvoriace kyslé prostredie, vťahujú do tráviacej bunky minerál, napríklad dvojmocné železo (Fe2+), čím sa zvýši jeho vstrebávanie.

Výnimočné je to, že baktérie majú na svojom povrchu bielkovinový prenášač a dokážu vtiahnuť do bunky nielen nahromadený vodík, ale aj vápnik a železo. Z tohto pohľadu kyslé prostredie v tráviacom trakte, ktoré spôsobujú baktérie, zvyšuje vstrebávanie aj vápnika, aj magnézia, aj železa.

V prípade minerálov hrajú baktérie dôležitú úlohu. Sú to také malé farmaceutické firmy, ktoré nám pomáhajú zužitkovať a lepšie vstrebať minerály.


Keď sa povie baktéria, ľudia si predstavia nejaký primitívny organizmus. No čím viac o baktériách vieme, o tom, ako prenášajú signály a rôzne látky, tým viac sa ukazuje, že je to veľmi komplikovaný mikrosvet.

Črevný mikrobióm sa dá považovať za samostatný orgán, možno by som dokonca povedal až samostatný organizmus.

Boli publikované práce, v ktorých spočítali gény tvoriace ľudské telové bunky a spočítali aj gény, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé typy baktérií. Ukázalo sa, že je to v pomere 1:99. Znamená to, že v tráviacom trakte máme obrovský genetický potenciál.

Problém v tráviacom trakte môže nastať vtedy, keď sa v ňom začnú množiť patogény. Opäť nastane súperenie. Patogény začnú vytláčať komenzály, teda tie dobré baktérie, a to všetko narúša samotné vstrebávanie látok.

Ak je niekto niekoľko týždňov alebo mesiacov na antibiotickej liečbe, ako bývajú napríklad onkologickí pacienti, môže u nich tiež vzniknúť odolnosť voči antibiotikám.

Lekár tak nemá nástroj ako vyhubiť patogénne baktérie a tie zatlačia do kúta prospešné baktérie. Výsledkom je, že pacient má ochudobnenú schopnosť vstrebávania živín.

Výskum ukazuje, že pestrosť mikrobiómu v našich črevách sa znižuje. Existujú štúdie, v ktorých porovnávali mikrobióm ľudí z Afriky a Európy. Aký to môže mať na nás vplyv?

Baktérie fungujú v súhrach. Nemôžeme povedať, že v našich črevách len jeden druh baktérie zodpovedá za vstrebávanie vápniku.

Jedna vec je štruktúra mikrobiómu, ako ho opíšeme - koľko obsahuje rôznych bakteriálnych kmeňov a aký je medzi nimi pomer. Toto všetko vieme opísať. Ale to ešte stále nič nemusí hovoriť o jeho funkcii.

A práve tá je dôležitá. Baktérie v našich črevách majú rôzne funkcie: pomáhajú nám lepšie vstrebať minerály, vytvárajú rôzne antibakteriálne molekuly, vytvárajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré môžu byť zdrojom energie pre tráviace bunky alebo pre nervové bunky.

Preto, čím máme pestrejší mikrobióm - rozmanitejšie zloženie baktérií v našich črevách, tým lepšie sa môžu vo svojich funkciách dopĺňať.

Naopak, ak má niekto ochudobnenú biodiverzitu v črevách, znamená to, že v nich má menej druhov a rodov baktérií, čo môže viesť k zhoršenému fungovaniu.

Ekonómovia hovoria, že sme sa nikdy nemali tak dobre, ako sa máme dnes. Máme nielen vitamíny v tabletkách, ale aj lieky proti rôznym chorobám a v supermarketoch obrovský výber potravín. Napriek tomu výskumy ukazujú, že náš mikrobióm je menej pestrý. Čím je to dané?

Myslíme si, že máme pestrú stravu.

Priemerný Američan zje do týždňa pätnásť druhov rastlinnej potravy. Oproti tomu ľudia, ktorí žijú v kmeňoch v Tanzánii, majú omnoho rôznorodejšiu stravu. V potrave prijímajú ročne približne šesťsto rastlinných druhov.

Ďalšia vec je, aký je rozdiel medzi čerstvým jablkom a jablkovým kompótom. Niekto môže povedať, že má menej vitamínu C. Ale v kompóte už nie je žiadny život.

Rovnako môžeme porovnať škatuľové mlieko, UHT mlieko (skratka pochádza z anglického pojmu ultra high temperature milk, ide o mlieko, ktoré sa zahreje na 1 až 2 sekundy na vysokú teplotu, minimálne 135 stupňov Celzia, pozn. red.) a čerstvé mlieko.

Majú rovnaké množstvo bielkovín, rovnaké množstvo laktózy - mliečneho cukru, rovnaké množstvo tukov a dokonca aj rovnaké množstvo vápnika.

Rozdiel medzi nimi je taký, že v čerstvom mlieku ešte zostal nejaký život.


Kvasená kapusta je skvelým príkladom veľmi zdravej potraviny. (zdroj: FOTO - ADOBE STOCK)
Čo znamená, že je v nejakej potravine život?

Napríklad pri čerstvom jablku to znamená, že obsahuje približne sto miliónov baktérií. V jablkovom kompóte už baktérie nie sú.

Zažil som ešte socializmus, pamätám si, že regály v obchodoch boli naoko plné, ale jedna potravina bola roztiahnutá vo viacerých regáloch.

Teraz máme v jednom regáli množstvo druhov potravín. Väčšinou sú však chemicky priemyselne spracované. Nie je v nich žiadny život. Potraviny, ktoré bežne prijímame v rýchlom občerstvení, majú veľmi nízke množstvo vlákniny.

Keď som spomínal kvasenie a fermentáciu, tak jednou z hlavných činností baktérií je fermentovanie vlákniny.

Vláknina obsahuje celulózu, ktorá je za normálnych okolností pre človeka nestráviteľná. Avšak baktérie v našich črevách ju pomáhajú natráviť a dokonca z nej potom syntetizujú energetické látky - napr. mastné kyseliny s krátkym reťazcom.

Ak človek konzumuje polotovary a chemicky upravené potraviny, chýba mu vláknina.

Celé hodiny by sme mohli debatovať, aký je rozdiel medzi pečivom, ktoré bolo len ako polotovar dopečené v peci nejakého supermarketu, a chlebom, ktorý kvasil desať hodín, napríklad z hľadiska vstrebávania vápnika, využiteľnosti zinku, selénu, železa a všetkých minerálov. Nemáme pestrejšiu stravu, ako mali naši predkovia.

Dalo by sa povedať, že si až príliš uľahčujeme život spracovaním a ultraspracovaním potravín, čím meníme ich vlastnosti?

Na jednej strane si život uľahčujeme, na druhej si ho sťažujeme.

Dnes len málo ľudí nemá problémy s gastrointestinálnym traktom. Koho dnes nenafukuje? Koho dnes nepreháňa? Kto dnes nemá intoleranciu na laktózu, mliečnu bielkovinu? Kto nemá alergiu na lepok?

Určite existovali títo ľudia aj pred štyridsiatimi rokmi - existovala genetická mutácia, ktorá ich na to predurčovala. Ale dnes sú to často zmeny, ktoré získame počas života, pričom je to spôsobené tým, čo skonzumujeme.

Viktor Bielik
Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Odbornú prax vykonáva na klinike športovej medicíny.
Je odborným konzultantom viacerých slovenských vrcholových športovcov v oblasti športovej výživy, diagnostiky trénovanosti a športového tréningu.
Je autorom niekoľkých kníh: Neležme, bežme, Laktát v športovom tréningu, Umenie behať, Regenerácia v športe, či Črevný mikrobióm.
Viackrát ste spomenuli fermentované potraviny. Ktoré potraviny patria do tejto kategórie?

Fermentovaná potravina predstavuje živú a veľmi dynamickú hmotu. Sú to probiotiká v potravinách. Fungujú na princípe potravinového reťazca, kde jedna baktéria (probiotikum) fermentuje napríklad vlákninu alebo mliečny cukor (prebiotiká), a následne z nich vytvorí živinu (postbiotikum) pre ďalšiu baktériu alebo bunky tráviaceho traktu.

Fermentované potraviny sú jedinečné v tom, že predstavujú komplexný výrobok. Môžeme ich rozdeliť na živočíšne a rastlinné.

Klasickým prípadom rastlinnej fermentovanej potraviny je kvasená kapusta. Medzi živočíšne fermentované potraviny patria rôzne mliečne produkty. Klasickým príkladom je bryndza. Množstvo baktérií v bryndzi je obrovské. Na sto gramov bryndze je to sto miliárd, čiže jeden gram bryndze obsahuje jednu miliardu baktérií. Je to potravina s obrovským potenciálom.

Urobili sme niekoľko výskumov, ktoré boli spojené s bryndzou. Najprv sme ňou kŕmili ženy - rekreačné športovkyne, a skúmali sme, či konzumácia bryndze obohatí ich črevný mikrobióm a obohatí ich biodiverzitu. Z výsledkov vyplynulo, že naozaj im stúpli niektoré bakteriálne kmene, ktoré súvisia s mliečnym kvasením. Celková biodiverzita sa však nezvýšila.

Je možné, že to bolo preto, že štúdia trvala mesiac, čo môže byť krátko. Neskôr sme robili podobné testovanie s plavcami. Ich sme kŕmili bryndzou až sedem týždňov. Videli sme, že sa u nich zvýšila aj biodiverzita črevného mikrobiómu.

Máme aj ešte nepublikované výsledky práce, v ktorej sme pracovali s detskými onkologickými pacientmi, ktorí boli minimálne rok po liečbe. Aj im sme im zaradili do stravy fermentovaný bežne dostupný mliečny produkt a aj v tomto prípade sa nám podarilo ovplyvniť biodiverzitu ich črevného mikrobiómu. Konzumovali tento nápoj dva mesiace.

Z tohto pohľadu človek, ktorý má nejaké problémy týkajúce sa gastrointestinálneho traktu povie, že má veľa nedostatkov vo svojom životnom štýle a vo svojom stravovaní.

No keď začne jesť fermentované potraviny, tak nemôže očakávať, že do týždňa bude všetko na správnej ceste. Trvá to niekoľko týždňov, až niekoľko mesiacov, kým aj črevný mikrobióm pochopí, že daný človek to naozaj myslí vážne.

Podobným príkladom je možno aj situácia, keď sa ľudia rozhodnú jesť zdravo a zmeniť svoj jedálny lístok zo dňa na deň. Zrazu vymenia večer čipsy za veľký ovocný tanier a potom majú tráviace ťažkosti, veľa ich nafukuje. Gastroenterológovia často hovoria, že zmena by nemala byť hneď taká veľká, pretože tráviaci trakt dostane šok. Naopak, mali by sme mu dať čas, aby si mohol na zmenu navyknúť.

Človek večer naozaj nepotrebuje zjesť misu ovocia ani pol melóna.

Organizmus má obmedzené možnosti, koľko toho dokáže využiť, koľko živín dokáže vstrebať. To, čo sa nevstrebe v tenkom čreve, potom odchádza do hrubého čreva. A v hrubom čreve, tým že to tam je nejaký čas - niekoľko hodín, tak to baktérie začnú kvasiť.

Pri tomto procese vznikajú nielen metabolity typu mastných kyselín, ale aj plyny. A plyny sa rozpínajú. To je to, čo človek cíti, ako nafukovanie.

Takže netreba jesť naraz príliš veľa ovocia a zeleniny a určite nie večer, keď už by sme mali prejsť do pokojového režimu.

Na záver by ste mohli dať našim čitateľom nejakú všeobecnú radu. Čo by mali robiť, ak chcú žiť zdravo a dobre sa starať o ich črevný mikrobióm?

Mali by sa držať koreňov. Na začiatok úplne stačí, keď človek začne vyraďovať z jedálneho lístka potraviny, ktoré sú chemicky a priemyselne upravované, a začne doň pridávať potraviny, ktoré sú čerstvé a menej spracované.

A ďalšia dôležitá vec je telesný pohyb. Vo väčšine štúdií, ktoré robíme ľuďom nielen meníme stravovacie návyky, pridávame prirodzené probiotiká do stravy, ale kombinujeme to aj s telesným pohybom.

Ten nie je len o tom, že má niekto veľké svaly, ale mnohí ľudia trpia zápchami, najmä ženy. Práve telesný pohyb zlepšuje motilitu tráviaceho traktu, čo znamená, že sa človek potom minimálne ľahšie vyprázdni.

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/23043654/biolog ... y-moc.html

Celulitídu nemá len jedna z desiatich. Zabudnite na prípravky, pomoc je lacná, no aj prácna
Pavel BielikPAVEL BIELIK


Ľudmila Oreská a Viktor Oliva. Foto N - Pavel Bielik, Tomáš Benedikovič
Ľudmila Oreská a Viktor Oliva. Foto N – Pavel Bielik, Tomáš Benedikovič
Celulitída nemusí byť iba estetický problém. Niekedy nám naznačuje, že niečo na metabolickej úrovni nemusí byť v poriadku.

Celulitída nie je hanba. V spoločnosti stále koluje mylná predstava, že ide buď o chorobu kože, alebo hlavne o problém nadmerného tuku, teda nadváhy či obezity. Podľa odborníkov je však odpoveď trochu zložitejšia.

Celulitída nesúvisí len s obezitou, prejavuje sa takmer u každej ženy. „Môže byť jednou z príčin, ktoré spôsobia viditeľnejšie prejavy,“ zhodujú sa športoví vedci Ľudmila Oreská a Viktor Oliva z Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.

Žena s celulitídou podľa odborníkov nie je žiadna „zlá“ výnimka, práve naopak, ide o úplne prirodzený jav. Štatistiky nám hovoria, že 90 – 98 % žien trpí celulitídou, pritom vôbec nemusia byť obézne. Patria medzi ne aj mladé, štíhle a športujúce ženy. „Štíhla žena môže mať rovnaký prejav celulitídy ako obézna,“ pripomína Oliva.

Oliva upozorňuje, že čísla jej výskytu môžu byť ešte vyššie, pretože vedci nemajú metódy, ktorými by ich vedeli presne zmerať. „Celulitídu môžu mať aj ženy, ktoré si myslia, že ju nemajú,“ hovorí Oreská. Niekedy celulitídu na tele nevidíme, odhalia ju až testy.

Ale prečo majú celulitídu hlavne ženy? „Spúšťa ju zvýšené množstvo ženského hormónu estrogén. Zvykne sa preto prejaviť u žien po puberte, prípadne neskôr,“ hovorí Oreská, „ovplyvňuje ju však aj životospráva a genetika.“

Jedna žena môže mať podľa nej prirodzene viac kolagénu, a teda pevnejšiu pokožku, takže sa u nej nemusí prejaviť tak výrazne.

Odborníci však vysvetľujú, že čím je obezita vyššia, tým je viac viditeľná aj celulitída, no ani to nemusí vždy platiť. Štúdie podľa nich potvrdzujú, že množstvo tuku priamo nesúvisí so závažnosťou celulitídy.

Vieme sa však celulitídy zbaviť alebo aspoň zmierniť jej prejavy? Odborníci vidia možné riešenia – ak si upravíme životosprávu. Ale pozor. Sú prípady, keď nemusí ísť iba o estetický problém.

Niekedy nám celulitída naznačuje, že niečo na metabolickej úrovni nemusí byť v poriadku.


Ilustračné foto – Adobe Stock
Pozor na alkohol a fajčenie
Celulitída môže súvisieť s viacerými zdravotnými problémami, väčšiu náklonnosť na jej prejavy majú napríklad diabetici. „Tým, že si podávame inzulín cez pokožku, narúšame tukové tkanivo pod kožou,“ vysvetľuje Oreská, ktorá je diabetičkou odmalička.

Treba si uvedomiť, že tukové bunky nie sú len zásobárňou energie, sú veľmi dôležité pre náš metabolizmus a ovplyvňujú veľké množstvo procesov. Preto ak niektoré procesy nefungujú správne, môže sa nám pod kožou hromadiť viac odpadových látok, čo zvyšuje prejavy celulitídy.

Sú štúdie, ktoré naznačujú, že niektoré krémy na báze kofeínu alebo s vysokým obsahom vitamínu A čiastočne pomáhajú pri celulitíde. „Je to však iba krátkodobé riešenie problému,“ hovorí Oreská.

„Musíme si uvedomiť, že používanie týchto prípravkov stojí peniaze, fungujú pritom iba vtedy, ak ich aplikujeme pravidelne. Prestaneme aplikovať tieto preparáty a účinok sa vytratí, takže sa žena vráti tam, kde bola,“ vysvetľuje Oliva, „omnoho lepšia je investícia do úpravy celkového životného štýlu.“

Podľa športového vedca Milana Sedliaka by mohla byť benefitom lymfodrenáž. „Môže znižovať opuchy. Je to mechanická vec, ktorá môže zasahovať hlbšie,“ na masti však veľmi neverí, „treba zasahovať metabolizmus buniek.“

„Dá sa zredukovať množstvo tukových buniek, aby boli menšie, potom je aj celulitída menšia. Ale ak ju raz máte, bez chirurgických zákrokov to neviete vybojovať,“ upozorňuje Sedliak. Ani podľa Oreskej a Olivu celulitídu z tela „nevygumujeme“, vieme iba zmierniť jej prejavy.

Prečo potom vedci hovoria o správnej životospráve?

Nevhodný životný štýl nemusí celulitídu ovplyvniť priamo, ide skôr o sekundárne dôsledky. Ak budeme jesť stravu, ktorá má veľa kalórií a nadmerné množstvo soli, môže to viesť k viacerým zdravotným ťažkostiam.

Podobne dopadneme, ak máme sedavý spôsob života – zhoršuje sa nám imunita, oslabujú sa cievy a celý kardiovaskulárny systém. „Ak cievy nefungujú správne, narušuje sa cirkulácia krvi v oblasti, kde máme celulitídu. Zlou životosprávou si situáciu zhoršujeme,“ pripomína Oreská.

Konzumácia alkoholu je takisto problém, pretože spôsobuje lipogenézu, teda tvorbu tuku. „Alkohol prirodzene dehydratuje a tukovému tkanivu potom chýba dostatočné množstvo vody, aby mohlo správne fungovať,“ pripomína Oreská.

Fajčenie alebo konzumácia mastných a vyprážaných jedál zase podporujú tvorbu voľných radikálov v organizme, čo ovplyvňuje funkciu ciev a prispieva k zhoršeniu problému. „Ak máme v strave dostatok zeleniny a ovocia, prijmeme väčšie množstvo antioxidantov, ktoré zabraňujú ich šíreniu,“ hovorí Oliva.


Viktor Oliva predvádza drep. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pomôže silový tréning
Prejavy celulitídy môže zredukovať aktívny spôsob života. Keď pravidelne cvičíme silový tréning, prirodzene sa nám okrem sily zvyšuje aj objem svalovej hmoty, ktorá spevní krivky a napne kožu.

„Pri pravidelnom pohybe a celkovej správnej životospráve redukujeme množstvo podkožného tuku. Pozitívne ovplyvňujeme aj vlastnosti kože, napríklad jej elasticitu,“ vysvetľuje Oliva.

Netreba sa však obávať, ženy nebudú pri silovom tréningu vyzerať ako kulturistky. Ide pri ňom hlavne o budovanie zdravia, telesnej zdatnosti a prípadne estetickej stránky.

„Predstava, že žena dvakrát zdvihne činku a narastú jej svaly, sa musí z našej spoločnosti vytratiť,“ pripomínal Oliva dávnejšie vo veľkom rozhovore, kde upozornil na mýty spojené s pohybom u žien.

U mužov je výskyt celulitídy nízky, pretože majú nižšiu koncentráciu estrogénu. Výnimkou sú napríklad muži, ktorí majú nedostatok testosterónu alebo podstupujú estrogénovú terapiu pre zdravotné problémy.

„Nedá sa tomu vyhnúť, ide o typické prejavy ženského hormonálneho nastavenia. Kvalita spojivového tkaniva a tukových buniek je iná ako u mužov,“ vysvetľuje Sedliak. Aj podľa Olivu ide hlavne o problém na hormonálnej úrovni, ktorý potom postihuje kožu, podkožné tkanivo a aj oblasť medzi nimi.

Ženám sa zároveň ukladá tuk prirodzene viac do oblasti stehien a zadku a v tejto oblasti majú dokonca tenšiu pokožku. Prejavy celulitídy však môže zvýrazniť aj opak – ak obézni ľudia drasticky schudnú a stratí sa elasticita kože.

Preto platí: nehľadajme rýchle a krátkodobé riešenia. Aktívny človek sa cíti lepšie nielen fyzicky, ale aj psychicky, a to je podľa odborníkov nezanedbateľný faktor, ak ženu trápi celulitída.

Ľudmila Oreská
Je odbornou asistentkou na Fakulte telesnej výchovy a športu na UK v Bratislave, kde absolvovala aj doktorandské štúdium. Bakalársky titul získala na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave a následne magisterský na University of Bedfordshire vo Veľkej Británii v odbore Clinical Exercise Physiology.

V súčasnosti sa venuje v rámci vedeckej praxe skúmaniu vplyvu pohybovej aktivity na rôzne civilizačné ochorenia, najmä na diabetes a starnutie. Špecializuje sa predovšetkým na svalovú fyziológiu a imunohistochémiu.

Viktor Oliva
Tréner, pohybový terapeut a odborný asistent na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Na katedre biologických a lekárskych vied sa momentálne zaoberá vplyvom pohybovej intervencie na redukciu negatívnych účinkov chemoterapie v onkologickej liečbe pacientov s nádorom semenníkov.

Počas študentských rokov absolvoval na fakulte v rámci trénerskej praxe tréningové jednotky zamerané na pohyb seniorskej populácie (kde momentálne pôsobí ako hlavný silový tréner), pričom väčšiu časť skúmanej skupiny tvorili práve ženy. V rámci praxe absolvoval aj školenie zamerané na fyzioterapiu a tréning žien počas tehotenstva. S tehotnými ženami cvičí dodnes, i keď vo väčšej miere pracuje s bežnou populáciou.

Hrozí, že sa začne nabaľovať dlhová špirála, ktorá postihne najzraniteľnejších, upozorňuje šéf inkasnej agentúry Intrum
Daniela KrajanováDANIELA KRAJANOVÁ

V časoch dvojcifernej inflácie a neustálej neistoty z vývoja ekonomiky hrozí, že sa roztočí špirála dlhov, ktorá postihne tých najchudobnejších Slovákov, hovorí Martin Musil, šéf inkasnej agentúry Intrum a prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností.

Inkasné agentúry vidia medzi prvými, ak sa problém s neplatením v ekonomike zhoršuje. Vymáhajú totiž najmä menšie nesplácané pohľadávky, ktoré si už banky, mobilní operátori či iné firmy nechcú vymáhať sami, a tak ich posúvajú špecializovaným firmám a exekútorom.

„Kľúčová je pre ľudí hypotéka a energie. Tie drobnejšie veci, napríklad splátky inkasnej agentúre, vnímajú ako menší problém. Povedia si: ešte to nie je zažalované, radšej si časť peňazí odložím bokom, lebo neviem, čo bude v januári, aby som mal na kľúčové výdavky,“ opisuje Musil.

[ Dôležité a zaujímavé čítanie o ekonomike. Jedným kliknutím si aktivujte newsletter s piatimi článkami týždňa z Denníka E. ]
Zmenšujú sa tak splátky, ktoré bežne platia ľudia inkasným agentúram napríklad za úvery, ktoré si zobrali ešte pred dvoma rokmi na nákup vianočných darčekov a neboli schopní ich riadne splácať bankám.

Zatiaľ je to spôsobené hlavne určitým psychologickým efektom, keď ľudia okresávajú niektoré výdavky v obave, aby mali na kľúčové potreby, hovorí Musil. Riziko je však podľa neho v tom, že si ľudia usporenú sumu neodložia ako rezervu a prestanú splácať nie jeden, ale viac záväzkov.

Musil očakáva, že sa bude zvyšovať aj počet bežných nesplácaných dlhov. Ak si však niekto myslí, že to znamená zlaté časy pre inkasné agentúry, tak sa podľa neho mýli. Perspektívne dlhy totiž musia byť aj vymožiteľné, no vymožiteľnosť dlhov na Slovensku je dlhodobo zhoršená aj vplyvom voľne nastavených pravidiel napríklad pre osobné bankroty, ktoré umožnia odpisovať dlhy aj ľuďom, ktorí by ich reálne splácať vedeli.

Šéf Intrumu sa obáva, že skupina nevymožiteľných klientov sa rozrastie. To je zlá správa aj pre bežných ľudí, pretože ak rastie štatistika nesplácaných dlhov, rastú aj náklady veriteľov, ktoré si napríklad banky premietnu do úrokov a poplatkov aj pre platiacich klientov.

Reči politikov o exekučnej amnestii uprostred toho nepomáhajú, hovorí Musil a v rozhovore okrem iného vysvetľuje:

kedy je človek pre veriteľov už natoľko nezaujímavý, že od neho dlhy nevymáhajú,
kam sa môže vyšplhať nesplatená faktúra mobilnému operátorovi
ako sa obchoduje s balíkmi pohľadávok,
prečo majú dlžníci po telefonáte s inkasnou agentúrou skôr dobrý pocit,
ako je to s povesťou „hrubokrkých“ vymáhačov.
Koľko je na Slovensku neplatičov? Mení sa ich počet?

Zatiaľ to nie je dramatické, ale tento rok vidíme určitý nárast počtu neplatičov v skupine ľudí, ktorí už reálne majú problémy uhrádzať svoje záväzky.

Kto je druhá skupina?

Druhá skupina neplatičov sú ľudia, ktorí len hľadajú spôsob, ako sa legálne zbaviť dlhov, aj keď by boli schopní ich splatiť. Pomer týchto dvoch skupín bol pred vojnou na Ukrajine približne 1 : 1 a táto druhá skupina je v princípe i naďalej konštantná.


Foto N – Vladimír Šimíček
Koľko neplatičov teda od vojny pribudlo medzi ľuďmi, ktorí reálne nevedia splácať svoje záväzky?

Ten nárast je zatiaľ stále mierny, reč je o nízkych jednotkách percent. Zároveň však začínajú pomaly pribúdať ľudia, ktorí majú dohodnuté splátkové kalendáre a predtým splácali, ale teraz prestávajú.

Teraz už hovoríme o ľuďoch, ktorí dávnejšie neboli schopní splácať svoje dlhy a ktorých veritelia – ako banky či mobilní operátori – posunuli na inkasné agentúry, ktoré si s nimi dohodli vlastné splátky.

Áno. Ale tu si myslím, že dochádza k istému psychologickému efektu. Ľudia sú bombardovaní správami o tom, že sa všetko zdražuje, energie idú hore. Ale kľúčová je pre nich hypotéka a energie. Tie drobnejšie veci, napríklad splátky inkasnej agentúre, vnímajú ako menší problém. Povedia si: ešte to nie je zažalované, radšej si časť peňazí odložím bokom, lebo neviem, čo bude v januári, aby som mal na kľúčové výdavky. Niežeby na to nemali, ale z psychologických dôvodov si povedia, že radšej počkajú. A do toho im politici sľubujú exekučnú amnestiu. To tiež nepomáha.

Nie je to však do istej miery aj pochopiteľný krok?

Neuvedomujú si, že ak prestanú splácať, ich dlh narastá. Hlavne v nízkopríjmových skupinách to môže spôsobiť nabaľovanie problému, a to už je potom často nezastaviteľná špirála.

Lebo nesplácaný dlh sa zvyšuje o nové a nové poplatky?

Problém nie sú poplatky, ktoré platia nám, to je malé percento. Problém je v tom, že ľudia si najprv povedia, že prestanú splácať jeden záväzok, ale potom prestanú splácať aj ďalší a kopí sa to. Napríklad ak niekto nezaplatí jednu splátku, je to iné, ako keď ich nezaplatí 6 a spoplatní sa mu celý úver.

A ďalší veľký problém je, že ľudia síce odložia nejaké splátky, ale usporenú sumu si neodložia, ale minú na osobnú spotrebu. Potom je zrazu nereálne zaplatiť všetko naraz. A úplne najhoršie, čo môžu v dnešnej situácii urobiť, je, ak financujú staré dlhy novým úverom.

Prečo?

V minulosti, keď úvery lacneli, to mohlo byť dobré riešenie, lebo výsledná splátka bola nižšia. Ale ak si zoberiete úver na splatenie úveru dnes, úrok z nového úveru bude vyšší. Videli sme to v minulosti pri rôznych spotrebných úveroch, ktoré si ľudia brali na pokrytie vianočných darčekov a podobne a potom ich refinancovali. Dnes to vôbec neodporúčam. Tento rok odporúčam väčšine ľudí vrátiť sa k duchovnej podstate Vianoc.

Vidíte, že ľudia prestávajú splácať úvery, ktoré inkasné agentúry zobrali do správy alebo kúpili ako nesplácanú pohľadávku napríklad pred dvoma rokmi?

Ten pokles splácania zvlášť vidno od začiatku leta. Pôvodne sme si mysleli, že pôjde o sezónny vplyv, pretože po dvoch rokoch ľudia konečne mohli slobodnejšie cestovať, takže asi časť peňazí presunuli takpovediac do zábavy. V septembri sme čakali, že sa to zastabilizuje, ale ďalej vymožiteľnosť klesá. Aktuálne je ten pokles na úrovni 10 – 20 percent.

Prečo?

Od jesene zrejme ľudia ešte viac cítia prepad svojich príjmov a prestávajú splácať v obave, že bude horšie, alebo na to už niektorí aj reálne prestávajú mať peniaze. Pri skupine, ktorá reálne prestala mať možnosť platiť, pripomínam, že kľúčové je komunikovať, a to aj dopredu. Ak viete, že vám banka dvíha úrok na hypotéke a že ho nebudete vedieť splácať, treba sa ozvať, aby sa upravili splátky nielen v banke, ale aj pri starších nesplácaných úveroch, ktoré už spravujú inkasné agentúry.

Problémy v ekonomike však logicky cítite skôr než bežné banky.

Pozorujeme aj to, že klesá priemerná výška platby. Takisto vidíme výpadok jednorazových vysokých platieb. To druhé preto, lebo v minulosti sa dlhy častejšie refinancovali novým úverom, a zároveň z dôvodu, že dnes si ľudia trikrát rozmyslia, či zaplatia veľkú platbu alebo radšej iba časť a časť peňazí si nechajú na horšie časy.

O to skôr, ak je to spotrebný úver na nákup vianočných darčekov v roku 2020, ktoré si už ani nepamätajú.

Presne tak.

Aká je prognóza pri dlhoch
Nesplácané úvery z tohtoročných Vianoc budete kupovať?

Medzi vznikom a nákupom pohľadávok je pomerne dlhá zotrvačnosť. Na predaj sa pohľadávky dostávajú asi po roku až dvoch, niekedy až troch rokoch, odkedy človek prestal splácať. Skrátka, ide o úvery, ktoré si ľudia zobrali pred rokmi, prestali ich platiť, takže ich pohľadávky spravujeme my a splácajú ich nám. Lenže dnes ich majú splácať v úplne inej ekonomickej realite. Niežeby sme dnes neodkupovali pohľadávky napríklad z Vianoc 2020, ale budeme pravdepodobne za ne ponúkať nižšiu cenu. Výsledok je, že ak banky v minulosti dostali za balík pohľadávok nejaké percento, teraz za ten istý balík dostanú o 5 až 10 percent menej. To sa to prejaví na ich hospodárení, čo znamená tlak na úroky a poplatky pre ich platiacich klientov. Aj preto je dôležité, aby sa dlhy splácali a peniaze sa vracali do ekonomiky.

Aká ja vaša prognóza?

To sa veľmi ťažko odhaduje, ale pomôžme si bankovým sektorom. Za dobrých čias predstavovali nesplácané úvery približne 1,5 až 2 percentá z celkového objemu poskytnutých úverov. Národná banka Slovenska na jar prognózovala, že tento ukazovateľ môže rásť na 2,5-násobok. Dnes očakávame, že to môže byť trojnásobok a v niektorých produktoch to môže atakovať dvojciferné čísla.

Nárast nesplácaných dlhov však nebude skokový, bude nabiehať postupne a kulminovať niekedy v priebehu roka a pol, možno dvoch. Závisí to aj od toho, ako rýchlo sa ekonomika začne zotavovať a či sa vrátime k rastu, alebo od toho, ako stúpne nezamestnanosť. Ale očakávam, že počet neplatiacich sa zdvojnásobí, možno strojnásobí.

Zmení sa aj výška záväzku, pri ktorej sa veritelia či inkasné spoločnosti ani nepokúsia dlh vymôcť?

Osobne si myslím, že nie. Aspoň nie verejne.

Ale existuje také číslo?

Nie je to len číslo, napríklad že dlh do 20 eur nikto nevymáha, ale obsahuje to viac faktorov. Napríklad sa o tom rozhoduje aj podľa kreditnej histórie človeka. Ak vidíte, že niekto je v osobnom bankrote alebo má na krku 15-20 exekúcií. Ale nie je to ani tak, že sa ten človek nevymáha vôbec, vyčlení sa na to menej nákladov, napríklad ho veriteľ vyzve na platbu iba raz za rok. Málokedy sa však nejaká pohľadávka úplne odpíše a nikto sa jej ani nedotkne. No ak vzrastie počet neplatičov, môže sa stať, že sa vyčlení širšia skupina ťažko vymožiteľných, pri ktorých sa bude robiť menej úkonov. Ale určite sa na to netreba spoliehať, pretože sa to môže skončiť ešte horšie. Niektorí veritelia si povedia, že toto teraz nebudeme vymáhať, a počkajú si na lepšie časy. Preventívne pohľadávku zažalujú na súde, aby sa nepremlčala, ale medzitým budú rásť úroky z omeškania, poplatky.

Dá sa čakať, že budete mať viac pohľadávok na vymáhanie, ale horší cash-flow, lebo ľudia ťažšie splácajú už tie dlhy, ktoré majú dávnejšie?

Áno. Neznamená to, že nás čakajú zlaté časy, ako si to veľa ľudí myslí. Seriózna inkasná agentúra potrebuje kombináciu toho, že na trhu sú pohľadávky, ale zároveň sú vymožiteľné. Pre nás to znamená, že bude viac práce za menej peňazí. Bude treba vyvinúť oveľa viac úsilia na vymoženie pohľadávky, aj keď ich asi budeme kupovať lacnejšie.

Prečo sa vám oplatí prevziať dlh, ktorý iný nevie vymôcť?

Pretože do procesu vstupujeme ako tretia osoba. Často sa stáva, že klient odmieta platiť, lebo si myslí, že služba, ktorú dostal, nezodpovedá jeho objednávke. Inkasné spoločnosti však majú aj väčší priestor sa s tým človekom rozprávať, zistiť, čo presne sa stalo, prečo neplatil a majú väčší priestor dohodnúť si s ním napríklad splátkový kalendár než napríklad pracovník oddelenia vymáhania pôvodného veriteľa. Ten má len presne stanovené, že napríklad do polroka treba faktúru aj s pokutami zaplatiť.

A ďalšia vec je, že inkasné spoločnosti sa snažia s klientmi dlhodobo komunikovať. Stáva sa, že človek nerieši svoju situáciu, lebo sa len hanbí, že zostal dlžný. Keďže do procesu komunikácie vstupuje tretí partner, odbúravajú sa prípadné nedorozumenia s pôvodným veriteľom a so zákazníkom sa potom komunikuje ľahšie. Ľudia sú potom príjemne prekvapení, že vlastne za nimi nechodia hrubokrkí vymáhači, ale bavia sa s nimi slušne a ústretovo.

Ste ochotní telefonovať častejšie a na platenie čakať dlhšie než napríklad banky?

Úprimne, pre nás nie je dobré, keď prinútime dlžníka, aby rýchlo zaplatil čo najväčšiu sumu. Ukazujú to naše skúsenosti. Dlžník vyššiu sumu možno raz zaplatí, ale potom skončí a prestane komunikovať a splácať, lebo ľudia sú neradi pod tlakom. Vždy sa snažíme nájsť také riešenie, keď človek nezaplatí len prvú splátku, ale všetkých šesť alebo desať.


Foto N – Vladimír Šimíček
Podľa čoho vyberáte, ktoré pohľadávky preberiete a ktoré nie?

Závisí to aj od toho, či ide o prevzatie správy pohľadávok alebo ich kupujeme do vlastníctva. V tom prvom prípade ani nemáme na výber, čo vezmeme a nevezmeme. Inkasujeme totiž určité percento z vymoženej čiastky, takže ak nič nevymôžeme, nič nedostaneme. Odmena sa výrazne odvíja od toho, aká čerstvá je tá pohľadávka, najnižšia je pri čerstvých a najvyššia pri starších pohľadávkach. Ale v zásade je to do desať percent, len výnimočne viac. Toto väčšinou neplatí dlžník, ten platí maximálne zákonné úroky z omeškania, ktoré inkasuje pôvodný veriteľ.

Ako fungujú inkasné agentúry
Takže do správy preberie inkasná spoločnosť čokoľvek?

Posudzuje sa pôvodný veriteľ. Aj pre nás je reputačné riziko spolupracovať s niekým, kto napríklad poskytuje pôžičky bez licencie Národnej banky Slovenska alebo zaťažuje produkty neúmernými poplatkami a zmluvnými pokutami. Do takej spolupráce nejdeme. Môže tam byť riziko, že to, čo si veriteľ vymáha, nie je ani v súlade so zákonom.

Podľa čoho sa rozhodujete, ktoré dlhy priamo odkúpite?

Tam sa oceňuje bonita daného portfólia. Tu inkasné agentúry odkupujú celé balíky pohľadávok. Tieto balíky dávajú veritelia zvyčajne do elektronickej dražby a inkasné spoločnosti o ne potom licitujú. Kritérium pre úspech je najvyššia ponúknutá cena.

Aj nesplácané hypotéky sa takto predávajú v balíkoch?

V princípe sa v takejto dražbe môžu predávať hocijaké záväzky, ale pri hypotékach banky intenzívne využívajú inštitút dobrovoľných dražieb, a hlavne v období, keď realitný trh rýchlo rástol, boli schopné na ňom predať čokoľvek a veľmi rýchlo. Ak sa niekto dostal do vážnych problémov s nesplácaním hypotéky, banka mu nehnuteľnosť zobrala a predala.

Teraz sa budú na dražbách viac kupovať aj nesplácané hypotéky?

Na budúci rok nás jednoznačne čaká zhoršenie splácania úverov. Banky za posledné dva roky napriek pandémii zaregistrovali historicky najnižšie percentá nesplácaných úverov. Zrejme to súvisí s tým, že ľudia necestovali, nemíňali. Zatiaľ banky zhoršenie nehlásia, ale všetky tiež hovoria, že stav sa začne zhoršovať, ak sa ekonomika vinou inflácie ešte výrazne spomalí.

Čo sa vtedy začne diať?

V minulosti banky na nesplácaných úveroch strácali minimum, takže to nemalo citeľný vplyv na ich zisky. Podiel nesplácaných hypoték na ich celkovom objeme sa však bude zvyšovať, takže to bude pre banky významnejšie riziko. Predpokladám, že budú viac pohľadávok posúvať na vymáhanie do externého procesu. Zrejme uvidíme aj vyšší počet dražieb, ktoré sa budú častejšie opakovať, pretože nehnuteľnosti sa nebudú môcť tak rýchlo uplatniť za ceny, v akých sa predávali v rokoch 2021 a 2022. Ale neudeje sa to budúci rok, skôr v roku 2024. Platobná disciplína sa totiž bude zhoršovať postupne a aj tam je časový posun preto, lebo od momentu, keď človek prestane platiť, kým sa dlh dostane na trh, uplynú mesiace. Ale viac nesplácaných hypoték sa bude dostávať aj do predaja inkasných agentúram.

Čo znamená pre inkasné spoločnosti, že bude viac dražieb?

Pravdepodobne áno, no platí to, čo som už spomínal, ten nárast bude postupný a bude trvať niekoľko rokov.

Teraz však trochu odbočím, aby ste pochopili, prečo sa čoraz väčší podiel nesplácaných záväzkov dostáva do rúk inkasných agentúr aj bez toho, že by sa zhoršila platobná disciplína. Od roku 2017 platí zmena v exekučnom konaní, veritelia si už nevyberajú exekútorov slobodne, ale prideľujú ich náhodným výberom súdy. Ibaže nie každý exekútor pracuje rovnako efektívne. Podľa nášho prieskumu, ktorý sme robili od roku 2018 do konca roku 2021 na vzorke 130-tisíc prípadov, čo je asi tretina nesplácaných pohľadávok, sa ukazuje, že efektivita exekúcií klesla až o 30 percent. Niektorí exekútori sú dokonca schopní vymôcť až šesťkrát viac pohľadávok ako iní ich kolegovia v tom istom regióne.

Pre dlžníka je pridelenie menej efektívneho exekútora dobrá správa?

Ťažko povedať, v niektorých prípadoch to však môže byť tak. Najsmutnejšie na tom je, že na to napokon doplácajú zodpovední ľudia. Čo sa nevymôže od neplatičov, si banka či iný veriteľ zaráta do nákladov, a tak sa na to skladajú všetci cez vyššie úrokové sadzby a podobne.

Kto sa vyhýba plateniu tým, že napríklad pracuje na fiktívnu dohodu s nízkym oficiálnym príjmom, v banke má obnos, na ktorý nemôže siahnuť exekútor, sa ešte pravdepodobnejšie vyhne plateniu. No na úkor iných?

Štát dnes skrátka nemá nástroje na to, aby cielene postihoval ľudí, ktorí sa systém snažia zneužiť. Podobne je to s osobným bankrotom. Značná časť ľudí tento nástroj iba zneužíva, aby sa vyhli splácaniu dlhov, hoci nie sú v takej zlej finančnej kondícii. Dnes existujú aj komunity, v ktorých sa ľudia delia o informácie, ako sa vyhnúť plateniu dlhov. Pozrite sa, ako sa medzi sebou bavia: “Ty si sa ešte neoddlžil? Kto sa neoddlží, okráda svoju rodinu.” Dnes si môžete nabrať úvery a veľmi jednoducho povedať: “Dovidenia, nezaplatím ani korunu.“ Štát to umožňuje.

Až také jednoduché to asi nebude.

Pred rokom a pol pribudla do zákona podmienka, že človek musí byť aspoň rok v exekúcii, aby mohol prejsť osobným bankrotom. Predtým tam nebolo ani to. Chvíľu, samozrejme, trvá, kým sa človek do exekúcie dostane, no inak je tam nulová motivácia, aby bankrot prinútil ľudí zodpovednejšie hospodáriť. V Česku je dlžník v bankrote povinný 5 rokov splácať aspoň 30 percent dlhov. U nás majú splátkový kalendár len 2 až 3 percentá ľudí v bankrote…

Existuje iná cesta, ako sa zbaviť dlhov? Kedy sú premlčané?

Ak sa veriteľ nestará o svoje pohľadávky, teda si ich neuplatní včas na súde, tak sa takisto zvyčajne po 3 rokoch premlčia. Premlčaním však pohľadávka nezaniká, zaniká iba právo vymáhať ju súdne. Veritelia môžu človeka kontaktovať a upozorňovať ho na dlh, no už nie súdne.

Čo má urobiť štát, ak chce zabrániť prehĺbenie problému s dlhmi?

Celá ekonomika čaká na podporné opatrenia, hlavne čo sa týka cien energií. Druhá vec je, čo robiť s ľuďmi, ktorí sa už do platobných problémov dostanú. Je veľmi kontraproduktívne, ak niektorí politickí predstavitelia v tomto vidia potenciál na získanie voličov.

Narážate na exekučnú amnestiu, ktorú avizuje Sme rodina.

Odpúšťanie dlhov je ľúbivá populistická téma, exekučná amnestia má však aj svoje racio, pretože je mierená na pohľadávky štátu. Ibaže ľudia to chápu tak, že im štát odpustí všetky záväzky. Politici si neuvedomujú, že už debatou o tom zhoršujú situáciu týchto ľudí, pretože ak v očakávaní amnestie prestanú splácať záväzky, tak sa dlhy budú nabaľovať. Štát by mal byť veľmi opatrný v takýchto vyjadreniach a nastaviť pravidlá tak, že bude pomáhať v situácii, keď už nie je žiadne iné východisko. A takisto treba zvýšiť finančnú gramotnosť. Veľa ľudí si vôbec netvorí rezervu pre prípad, že vážne ochorejú či stratia prácu.

Čo ešte čakáte od štátu?

Že zodpovednejšie upraví pravidlá pre osobný bankrot a efektivitu exekučného konania, aby sa zlepšila a zrýchlila vymožiteľnosť pohľadávok tak, aby straty z nedobytných pohľadávok pre veriteľov boli aspoň o niečo nižšie. Pre niektorých veriteľov to môže viesť až ku krachu.

Exekučná amnestia podľa vás bude?

Predpokladám, že niečo sa tak nazve a bude sa to vzťahovať na záväzky voči štátu. Zrejme sa odpustia poplatky a úroky tým, ktorí splatia istinu.

Kedy dlžníkovi v skutočnosti nič nehrozí?

Najmä v prípadoch, keď tie firmy tušia, že už je na tom tak finančne zle, že nemá zmysel niečo s tou pohľadávkou robiť. Už s ním napríklad majú takúto skúsenosť a vidia, že absolvoval osobný bankrot..

Aké percento dlžníkov je v situácii, že od nich nikto nebude vymáhať?

To sa presne povedať nedá, no faktom je, že sú nepostihnuteľní dlžníci a ich podiel na celkovom počte neplatičov narastá. V súčasnosti sa ešte stále bavíme o jednotkách percent.

Máte obavu aj z toho, že pribudne veľa ľudí, ktorí sa budú cielene vyhýbať plateniu dlhov. Prečo sa to deje?

Áno, som o tom presvedčený, žiaľ, pre časť ľudí to môže byť cesta, ako si vyriešiť svoju finančnú situáciu na úkor ostatných. Môže za to aj nastavenie našej legislatívy. U nás boli pravidlá osobného bankrotu stanovené oveľa voľnejšie než napríklad v Česku, a tak bankrot vedeli absolvovať aj ľudia s vyššími príjmami, ak sa rozhodli, že dlhy nezaplatia. Až 97 percent osobných bankrotov u nás prejde tak, že dlžník nezaplatí veriteľovi vôbec nič. Tie zvyšné 3 percentá majú splátkový kalendár aspoň na časť dlhu. Tým sa vytráca výchovný charakter takýchto opatrení. Ľudia by mali vedieť, že dlhy sa majú platiť.

Obvykle sú to však ľudia v ťažkej životnej situácii a aj samotný bankrot niečo stojí.

Na osobný bankrot potrebujete 500 eur, ale človek si naň môže zobrať pôžičku od Centra právnej pomoci. Je povinný ju splácať v priebehu troch rokov, no veľká časť ani tú pôžičku 500 eur nespláca. Aj preto u nás existuje značný počet dlžníkov, ktorí môžu dlhovať a nemusia platiť.

A nikto tie peniaze už nikdy nebude pýtať?

Ak prejdú osobným bankrotom, tak nie. No môžu mať potom problém dostať sa k niektorým službám. Mobilný operátor im ešte poskytne možno predplatenú kartu, banky však majú úverový register, kde sa tieto informácie zdieľajú. To sa potom s vami ťahá celý život, keď už úver nedostanete alebo za oveľa horších podmienok. Citlivé je to hlavne pre mladších ľudí, ktorí majú potom pre jeden menší úver problém zadovážiť si bývanie pre svoju rodinu.

Kam sa dokáže vyšplhať obyčajný 30-eurový dlh u mobilného operátora?

Dnes je tento nárast už výrazne limitovaný zákonom. Prvá položka, o ktorú to môže narásť, sú úroky z omeškania. Ten je obvykle na úrovni okolo 5 – 6 percent ročne. K tomu sa môže pridať ešte zmluvná pokuta, ak je v kontrakte dohodnutá, ale aj to už je dnes výrazne limitované. V minulosti, ak ste sa napríklad zaviazali mobilnému operátorovi na 24 mesiacov a po 22 mesiacoch ste prestali platiť, tak vám mohol naúčtovať ešte raz celých 24 mesiacov. To sa už teraz nemôže. Musí to byť alikvotná časť zodpovedajúca dĺžke záväzku. No v zásade by sa už dnes nemalo stať, že vám z 30-eurového dlhu vznikne dlh 1500 eur. Najväčšia položka, o ktorú vám môže dlh narásť, sú trovy exekúcie, keďže exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 percent z dlžnej čiastky.

Taký 30-eurový dlh sa môže vyšplhať najviac asi na 500 eur?

Skôr výrazne menej, závisí to, samozrejme, aj od toho, ako dlho je dlh nesplácaný. Najlepšie pre ľudí, ak sa dostanú do problémov, je pokúsiť sa vyrovnať svoje záväzky v mimosúdnej fáze. Tam je navýšenie buď nulové alebo len mierne, pretože mnohí veritelia sú radi, ak im nakoniec klient po pol roku zaplatí aspoň pôvodnú dlžnú čiastku.

Kedy asi sa takýto dlh dostane na vymáhanie inkasnej agentúre?

Vo väčšine prípadov vám najprv pôvodný veriteľ pošle SMS, potom ešte jednu, neskôr môže dôjsť k dočasnému prerušeniu služieb napríklad mobilného operátora, a ak by ste nereagovali, posielajú písomnú výzvu. Ak ani potom človek nezaplatí, dlh ide do interného procesu vymáhania. Takéto spoločnosti na to mávajú špeciálne oddelenia, ktoré sa ešte pokúsia niekoľkokrát kontaktovať neplatiaceho klienta. Ak sa s ním nepodarí dohodnúť, vymáhanie dlhov väčšinou outsourcujú. Stane sa to zväčša po niekoľkých mesiacov, až asi pol roka od momentu, keď prestanete platiť.

Potom sú na rade exekútori a inkasné agentúry, ktoré čaká viac práce. Pripravujete sa na to nejako?

Nárast nesplácaných dlhov, ktorý očakávame, je istým spôsobom aj príležitosť investovať do moderných technológií, aj keď proces vymáhania je už do veľkej miery automatizovaný. Sú za tým skóringové modely, kedy telefonovať, aké SMS posielať, aké prípady žalovať.

O koľkej sa telefonuje kvôli dlhom?

Volať môžete podľa zákona od siedmej ráno do šiestej večer. Prvý telefonát je náhodný, potom už nastupuje algoritmus. Ak ste zdvihli telefón ráno, je pravdepodobné, že vás budeme kontaktovať doobeda. Prispôsobíme sa tomu, kedy je najväčšia pravdepodobnosť, že telefón zdvihnete. Ale je v tom aj hlbšia analytika, napríklad podľa demografických ukazovateľov. Vieme, že mladším skupinám je lepšie telefonovať ráno, kým sa ešte chystajú do práce, starším vekovým skupinám sa dá úspešne telefonovať aj počas dňa.

Musíte striedať čísla, aby ste sa dovolali?

Áno, je to tak. Čísla sa obmieňajú hlavne pri nedosiahnuteľných zákazníkoch, kde je najťažší prvý kontakt. Ak vidia ustavične to isté číslo, spoja si, že im telefonujú pre dlhy. Takisto dochádza k tomu, že ľudia si tie telefónne čísla zdieľajú. No len čo sa s ním spojíme a začneme sa s ním rozprávať, už sa ten kontakt väčšinou udržiava.

Hovoríme o tých, ktorí nedvíhajú žiadne nové čísla, lebo sa boja, že ide o ich dlhy?

Tým je najťažšie dovolať sa prvýkrát, no keď sa to podarí, bývajú príjemne prekvapení, pretože si proces vymáhania predstavovali dramatickejšie. Majú utkvelú predstavu, že na nich bude niekto kričať a tlačiť, aby zaplatili všetko a čo najrýchlejšie. Dnes to už tak nefunguje. Rozhovor je o tom, aby si človek sám začal uvedomovať, kde ešte môže mať rezervy, čo môže urobiť, aby sa dostal z problémov. Podľa prieskumov, ktoré si dávame robiť v nezávislej agentúre, je pozitívna zákaznícka skúsenosť s našimi telefonátmi na úrovni 80 až 90 percent. Je to pre veľký rozdiel medzi očakávaním a realitou. Subjektívny pocit spokojnosti z našich volaní je dokonca vyšší ako pri bankových telefonátoch.

Asi však záleží aj od praktík konkrétnej inkasnej spoločnosti.

Všetky seriózne agentúry ustupujú od asertívnej nátlakovej komunikácie a prechádzajú k ústretovej a otvorenej, pretože chápu, že táto stratégia je z dlhodobého hľadiska úspešnejšia. Nátlakovo viete získať vyššiu prvú platbu, tam sa to však aj obvykle končí. Pri druhom modeli je úspešnosť vymáhania až trojnásobná.

Martin Musil

je konateľom a výkonným riaditeľom spoločnosti Intrum Slovakia od februára 2015 a od januára 2022 pôsobí aj ako regionálny prevádzkový riaditeľ pre Česko, Rumunsko a Slovensko. V rovnakom čase bol zvolený za viceprezidenta ASINS (Asociácia slovenských inkasných agentúr) a v marci 2019 bol zvolený za prezidenta asociácie. Od roku 2021 pôsobí ako člen dozornej rady v Švédskej obchodnej komore na Slovensku. Predtým zastával viacero pozícií v rámci skupiny EOS group, kde pôsobil takmer 16 rokov. Martin Musil je absolventom Elektrotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity.

Možno patríte k tým, ktorí majú ešte nízky úrok na hypotéku, no v budúcom roku sa im fixácia skončí. Ako nad tým rozmýšľať, radia piati odborníci. Napríklad už teraz je možné dohodnúť sa s bankou a zafixovať si úrok podľa aktuálnych podmienok na trhu.

Vysvetľujú aj to, ako rastúce úroky na hypotéky znížili výšku hypotéky, ktoré sú banky ochotné žiadateľom poskytnúť. Môže pritom ísť o zásadné zníženie.

Opýtali sme sa ich:

[ Skúsení editori Denníka E každý deň vyberajú najdôležitejšie informácie pre podnikanie a investovanie. Objednajte si ranný Ekonomický newsfilter. Vždy ráno o 7:00 sa za menej ako 5 minút dozviete všetko podstatné. Aktivujte jedným klikom sem. ]
1. Mám hypotéku ešte s nízkym úrokom okolo 1 %, ale budúci rok sa mi končí fixácia. Ako sa mám na to pripraviť? Viem s tým niečo urobiť aj teraz? Aký nárast úroku môžem čakať? Ktorá fixácia môže byť najvýhodnejšia?

2. Keďže úroky na hypotéky stúpli, vyjde mi v banke menšia hypotéka, ako by mi vyšla na začiatku roka? O koľko? Ako sa teda v praxi zmenili limity na hypotéky?

Odpovedali:

Zuzana Hromníková, hypotekárna špecialistka Gepard Finance,
Eva Šablová, riaditeľka pre úvery FinGo.sk,
Bruno Gábel, hypotekárny špecialista ProHypo,
Matej Dobiš, Finančný kompas,
Slavomír Molnár, hypotekárny špecialista Prosight Slovensko.
Tu sú ich odpovede:

1. Mám hypotéku ešte s nízkym úrokom okolo 1 %, ale budúci rok sa mi končí fixácia. Ako sa mám na to pripraviť? Viem s tým niečo urobiť aj teraz? Aký nárast úroku môžem čakať? Ktorá fixácia môže byť najvýhodnejšia?
Zuzana Hromníková,
hypotekárna špecialistka Gepard Finance

Touto otázkou sa dnes zaoberá veľa klientov, keďže sa predpokladá, že výška úrokových sadzieb pre všetky typy fixácií bude stúpať počas celého budúceho roku. Aktuálne majú klienti dve možnosti.

Prvou možnosťou je požiadať o prehodnotenie sadzby v banke, kde majú aktuálne hypotéku, aj napriek tomu, že sa im fixácia ešte nekončí. Týmto spôsobom si vedia zabezpečiť novú výšku úrokovej sadzby, ktorá je aktuálne platná, a nové fixačné obdobie.

Druhou možnosťou je využiť momentálne kampane iných bánk a úver refinancovať, no v tomto prípade si treba dobre prerátať náklady, ktoré s refinancovaním súvisia, a skutočne si zistiť sadzbu, ktorú by im vedela poskytnúť materská banka pri spomínanom prehodnotení sadzby. Pri voľbe dĺžky fixácie klienti stále uprednostňujú dlhšie obdobia fixácie (5, 7 a 10 rokov).

Eva Šablová,
riaditeľka pre úvery FinGo.sk

Keďže úrokové sadzby budú ďalej rásť, ľudia môžu očakávať, že ich hypotéka bude v budúcom roku ešte drahšia. Zrejme sa s novým úrokom nedostanú pod úroveň 3,5 %. Preto odporúčam urobiť si prieskum trhu a v banke s najvýhodnejšou ponukou si nechať schváliť refinančnú hypotéku so súčasnými úrokmi už 6 mesiacov pred výročím fixácie pôvodnej hypotéky. Po podpise zmluvy máte polrok na čerpanie úveru.

Týmto spôsobom využijete pôvodnú nízku úrokovú sadzbu do konca obdobia fixácie a vyhnete sa pokute za predčasné splatenie. Ak vám v čase výročia fixácie (po spomínanom polroku) pôvodná banka ponúkne lepšie podmienky ako refinančná banka pred pol rokom, nemusíte prechádzať do inej banky, jednoducho budete pokračovať v splácaní pôvodnej hypotéky.

Dokonca odporúčam, aby si klienti v pobočke banky skúsili vyjednať ešte lepšie podmienky, ako dostali v refixačnom liste. Hlavne, ak ste aktívnym klientom, banka nebude chcieť o vás prísť a možno sa podarí nový úrok ešte znížiť. Naopak, ak nová ponuka bude horšia, môžete dokončiť refinancovanie úveru vyžiadaním vyčíslenia z pôvodnej banky a presunúť si hypotéku s vopred schváleným výhodnejším úrokom do inej banky.

Vzhľadom na vývoj inflácie a nejasné očakávania v prípade vplyvu na ekonomiku krajiny odporúčam aspoň 5-ročnú fixáciu. Aktuálne sa pri tejto fixácii dá získať úrok vo výške 3 %.

Bruno Gábel,
hypotekárny špecialista ProHypo

Pokiaľ sa mi o rok končí fixácia, zrejme by som oslovil banku v súčasnosti a úrok si opätovne zafixoval. „Reštart fixácie“ poskytujú všetky bankové domy okrem Prima banky. To, ako veľmi sa reštart úroku oplatí, závisí najmä od splatnosti úveru a zostatku poskytnutého úveru, no vo všeobecnosti tento krok klientom odporúčam.

Vývoj na trhu je pomerne dynamický a nie je úplne jasné, dokedy budú úrokové sadzby rásť. Rozhodnutie o zvýšení základnej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) môže vyvolať zo strany bánk opätovnú reakciu v podobe zvyšovania úrokov na úveroch. Banky už začali dvíhať úrokové sadzby aj na spotrebných úveroch, čo zrejme znamená, že trend rastu úrokových sadzieb sa ešte nekončí.

Aktuálne by som odporúčal fixovať svoje hypotéky na 5-ročné obdobie. Pokiaľ by aj úroky o dva až tri roky klesli, stále je tu možnosť „reštartu fixácie“.

Matej Dobiš,
Finančný kompas

Priemerná mesačná splátka pri 100-tisícovej hypotéke narástla oproti sadzbám z minulého roka o 120 eur, ak by sme tieto peniaze odložili, máme za rok 1440 eur. Pri dnešných sadzbách by nám to stačilo na pokrytie troch splátok úveru alebo na zjemnenie dosahu vyšších sadzieb pri novej mesačnej splátke.

Depozitné produkty, žiaľ, neponúkajú možnosť zaujímavého zhodnotenia bez rizika. Aktuálne sadzby nie sú prestrelené, sú v normálnych a pre ekonomiku zdravých hodnotách, a keďže majú stále kam rásť, odporúčame dlhodobejšie fixácie.

Slavomír Molnár,
hypotekárny špecialista Prosight Slovensko

Klientom, ktorým sa končí fixácia počas najbližšieho roka a ktorí sa zároveň obávajú novej úrokovej sadzby, ktorá bude určená v zasielaných refixačných listoch, odporúčam spraviť nasledovne:

Schváliť si hypotéku s účelom refinancovania už teraz za súčasných trhových podmienok a podpísať úverovú zmluvu. Nechať dobehnúť aktuálnu fixáciu v aktuálnej banke s nízkou úrokovou sadzbou. Počkať si na refixačný list od aktuálnej banky, kde bude navrhnutá nová úroková sadzba na nové obdobie fixácie.

Pokiaľ by bola táto ponuka nižšia alebo rovnaká ako v novoschválenej hypotéke (je to málo pravdepodobné vzhľadom na súčasný vývoj sadzieb), novú hypotéku klienti čerpať nebudú a pokračujú v aktuálnej hypotéke. Pokiaľ bude ponuka aktuálnej banky v refixačnom liste horšia, ako majú schválené v novej hypotéke, načerpajú novú hypotéku v období refixácie pôvodnej hypotéky. Týmto spôsobom vedia klienti maximálne vyťažiť zo vzniknutej situácie, pretože nechajú dobehnúť aktuálne nízku úrokovú sadzbu, majú dopredu schválené podmienky novej hypotéky a navyše sa vyhnú pokute za predčasné splatenie, keďže budú čerpať novú hypotéku až v čase výročia fixácie.

Upozorňujem však na to, že štandardnú lehotu čerpania 12 mesiacov pri refinančnej hypotéke majú len ČSOB a UniCredit Bank. V ostatných bankách majú lehotu čerpania „len“ 6 mesiacov, ktorú potenciálne možno predĺžiť formou dodatku k úverovej zmluve za poplatok, ktorý sa štandardne pohybuje v bankách od 150 do 200 eur.

Zároveň treba poznamenať, že ČSOB považuje za začiatok fixácie dátum podpisu úverovej zmluvy, preto by som klientom odporúčal voľbu 10-ročnej fixácie za 3,45 %, pretože jeden rok fixácie môžu stratiť čakaním na čerpanie hypotéky. Aktuálne sú však tieto podmienky ČSOB bezkonkurenčné, keďže ich úrok pri 10-ročnej fixácii je nižší ako u drvivej väčšiny konkurencie pri 5-ročnej fixácii, a to isté platí o ich 5-ročnom fixe za 3,1 %.

2. Keďže úroky na hypotéky stúpli, vyjde mi v banke menšia hypotéka, ako by mi vyšla na začiatku roka? O koľko? Ako sa teda v praxi zmenili limity na hypotéky?
Zuzana Hromníková,
hypotekárna špecialistka Gepard Finance

Maximálna výška hypotekárneho úveru a jej výpočet sa nezmenili. Klient sa môže klasifikovať na maximálnu výšku úveru ako 8-násobok čistého ročného príjmu, no toto nie je jediná podmienka, ktorá musí byť splnená.

Zároveň s podmienkou 8-násobku musí splniť aj podmienku maximálnej výšky mesačnej splátky hypotéky, ktorá nesmie presiahnuť viac ako 60 % čistého priemerného mesačného príjmu po odrátaní životného minima a všetkých ostatných splátok úverov v prípade, že ich klient má. Keďže zvýšenie úrokových sadzieb spôsobilo významný nárast výšky mesačnej splátky hypotéky, automaticky dochádza k zníženiu výšky hypotekárneho úveru.

Eva Šablová,
riaditeľka pre úvery FinGo.sk

Zmenu si môžeme vysvetliť na konkrétnom príklade. Napríklad, kým mladá rodina s dvomi deťmi a celkovým čistým príjmom 2 300 eur mohla v januári získať hypotéku vo výške 200-tisíc eur so splátkou 607 eur pri úroku 0,60 %, dnes pri rovnakom príjme dosiahne maximálne na sumu 188 500 eur s maximálnou mesačnou splátkou 795 eur pri úroku 3 %. Dnes by tak získali o 11 500 eur nižší úver ako v januári.

Bruno Gábel,
hypotekárny špecialista ProHypo

Úrokové sadzby priamo ovplyvňujú takzvaný DSTI limit. Týmto limitom sa identifikuje najvyššia mesačná splátka za finančné produkty vzhľadom na vstupné parametre klienta, akými sú vek, príjem či splátky aktuálnych záväzkov. Nárastom úrokov približne o 3 % sa tento limit značne znížil.

Pokiaľ si zoberieme klienta s mesačným príjmom 1200 eur v čistom, tak jeho limit sa znížil o zhruba 40 000 eur. Pokiaľ by klient potreboval financovať kúpu nehnuteľnosti kombináciou finančných produktov, limit sa znižuje ešte výraznejšie.

Matej Dobiš,
Finančný kompas

V praxi sa limity zmenili tak, že rodine s dvomi deťmi a celkovým príjmom 2000 eur vychádza dnes maximálna hypotéka 200-tisíc eur so splátkou 832 eur. Na začiatku roka by za rovnakú hypotéku platili o 200 eur menej a celkovo by im maximálne limity prechádzali na 240-tisícový úver.

Pravidlá úverovania sa inak nezmenili, k zmene pri žiadateľoch nad 40 rokov dôjde až od nového roka. Namiesto osemnásobku ich ročného príjmu už bude limit každým rokom veku žiadateľa o 0,25-násobok menší. Limit päťdesiatnika tak bude 5,5-násobkom jeho ročného príjmu.

Slavomír Molnár,
hypotekárny špecialista Prosight Slovensko

Vplyvom vyšších úrokových sadzieb, ktoré vstupujú do vzorca na výpočet disponibilného platu v rámci stress testu (zvýšenie úrokovej sadzby o 2 %), sa všetkým klientom znížil úverový limit v priemere od 15 do 20 %. Presné číslo závisí od výšky príjmu, počtu vyživovaných detí, existujúcich záväzkov a podobne.

Napríklad v rodine s dvomi deťmi s celkovým čistým príjmom domácnosti 2000 eur sa znížil limit z 192 000 eur na 148 000 eur. Pri jednotlivcovi s čistým príjmom 1000 eur sa znížil limit z 96 000 eur na 80 000 eur. Z daných príkladov je zrejmé, že veľkej skupine obyvateľstva to neumožňuje dostať sa k požadovanej výške hypotéky.

Viete, čo tankujete na OMV či Shell a komu patria čerpačky?

Na Slovensku pôsobí vyše sto čerpacích značiek.
Súvisiace: Slovenské čerpačky I Slovnaft a ruská ropa

Tomáš Vašuta
Tomáš Vašuta
reportér
Odoberať autora
Čerpacia stanica Slovnaft. (ilustračné foto)
Čerpacia stanica Slovnaft. (ilustračné foto) (Zdroj: Archív SME/Gabriel Kuchta)
Písmo:A-|A+
diskusia (123)
[ Dostávajte Ekonomické správy z Indexu e-mailom:
Prihláste sa na odber jedným klikom. ]

Kto zarába na tankovaní? A odkiaľ pochádza benzín či nafta v jednotlivých čerpačkách? Rebríček INDEXU odhaľuje pomery na slovenskom trhu čerpacích staníc.

To, že mu vládne trojica Slovnaft, OMV a Shell, nie je prevratné zistenie. Ale v „hlavnom peletóne“ je pestrá konkurencia. INDEX zmapoval 15 najväčších sietí a zoradil ich podľa počtu čerpacích staníc.

Rebríček vychádza z údajov, ktoré prevádzkovatelia sietí uvádzajú na svojich oficiálnych stránkach a verejnej dostupných registroch, prípadne ich poskytli priamo INDEXU. Nezaradili sme doň čerpačky, ktoré ponúkajú len LPG a ani sieť Lukoil, ktorá momentálne prechádza pod značku Slovnaft.
Súvisiaci článok Ruská ropa je pre Slovnaft zlatá baňa, Mol radšej zatajil maržu Čítajte 

Z pohľadu tržieb treba pripomenúť, že niektoré menšie firmy sa nezaoberajú len predajom palív, ale aj inými činnosťami. Zaujímavé je, že väčšina veľkých sietí v posledných rokoch zaznamenala pokles tržieb, čo súvisí s cenami pohonných látok a dosahmi koronakrízy, ktoré obmedzila mobilitu ľudí.

Pri každej sieti sme sa snažili zistiť, od koho nakupujú pohonné látky. Niektoré to otvorene priznávajú na svojich stránkach.

Okrem Slovnaftu palivá na Slovensko dodáva predovšetkým rakúska OMV, ktorá má veľkú rafinériu v rakúskom Schwechate, a poľská PKN Orlen, ktorá vlastní aj dvojicu českých rafinérií v Litvínove a Kralupoch nad Vltavou (jej tamojšie aktivity zastrešuje skupina Orlen Unipetrol).

Často ide aj o otázku logistiky. Napríklad OMV uviedla, že časť čerpačiek zásobuje palivami od iných dodávateľov, no pridáva do nich svoje aditíva.
15. VOMS
VOMS prevádzkuje na Slovensku 12 čerpacích staníc.
VOMS prevádzkuje na Slovensku 12 čerpacích staníc. (zdroj: VOMS )

Počet čerpacích staníc: 12
Vlastník: VOMS SK, s.r.o., Žilina
Tržby za rok 2021: 94,4 milióna eur
Hospodársky výsledok: 1,35 milióna eur
Pôvod palív: OMV a Orlen Unipetrol

Rodina Kubalovcov začínala koncom deväťdesiatych rokov v stavebníctve. Svoje pôsobenie neskôr rozšírila o ďalšie odvetvia. Patrí medzi ne aj prevádzka čerpacích staníc. Pod spoločnosťou VOMS SK ich v súčasnosti prevádzkujú dvanásť.

Časť čerpačiek v minulosti Kubalovci kúpili od siete Jurki. Ich firme sa ekonomicky darí. V roku 2021 zaznamenali rekordné tržby, keď presiahli 94 miliónov eur.
14. Oktan/Petroltrans
Majiteľ Oktanu prevádzkuje na Slovensku 13 čerpacích staníc.
Majiteľ Oktanu prevádzkuje na Slovensku 13 čerpacích staníc. (zdroj: Oktan)

Počet čerpacích staníc: 13
Vlastník: Petroltrans, a.s., Poprad
Tržby za rok 2020: 179 miliónov eur
Hospodársky výsledok: 779-tisíc eur
Pôvod palív: vyše 90 percent od Slovnaftu

Sieť Oktan, respektíve Petroltrans pôsobí hlavne v severnej časti Slovenska. Celkovo prevádzkuje 13 čerpačiek, časť z nich má aj umývacie linky.

Sieť prevádzkuje spoločnosť Petroltrans, ktorá sa zaoberá aj veľkoobchodnými službami. Aj preto z verejne dostupných údajov nemôžeme presne určiť, aká časť jej výnosov pripadajú na predaj palív.

Podľa Registra partnerov verejného sektora je konečným užívateľom výhod popradskej spoločnosti Jozef Fabo.
12.-13. Dalioil
Dalioil prevádzkuje na Slovensku 18 čerpacích staníc.
Dalioil prevádzkuje na Slovensku 18 čerpacích staníc. (zdroj: Dalioil)

Počet čerpacích staníc: 18
Vlastník: Dalitrans, s.r.o., Veľké Bierovce
Tržby za rok 2020: 97 miliónov eur
Hospodársky výsledok: 1,9 milióna eur
Pôvod palív: Orlen Unipetrol

Sieť čerpacích staníc Dalioil poznajú najmä motoristi zo západu Slovenska, kde má 18 prevádzok. Profilujú sa ako klasické čerpačky, ponúkajú aj občerstvenie, kaviarenské služby a niektoré majú tiež autoumývareň.

Za sieťou stojí spoločnosť Dalitrans, ktorá v roku 2020 dosiahla tržby vyše 97 miliónov eur. O aké percento z nich sa pričinili čerpačky, nie je známe, keďže firma v obchodnom registri ako hlavný predmet podnikania uvádza nákladnú cestnú prepravu.
12.-13. Tesco
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Počet čerpacích staníc: 18
Vlastník: Tesco Stores SR, a.s., Bratislava
Pôvod palív: Orlen Unipetrol

Koncom roka 2005 sa do biznisu s predajom pohonných látok pustil aj britský maloobchodný reťazec Tesco. Prvú čerpačku otvoril v decembri 2005 pri hypermarkete v Senci.

V súčasnosti Tesco prevádzkuje 18 benzínok, ku ktorým medzičasom pridal šesť nabíjačiek pre elektrické autá. Na trhu sa - podobne ako vo svojom hlavnom biznise, teda predaji potravín - usiluje presadiť najmä cenou.

V súčasnosti Tesco testuje nočný samoobslužný predaj pohonných látok. Pilotný projekt spustila na čerpacej stanici v Trenčíne.
11. TAM Autohof
Sieť TAM Autohof má momentálne 19 čerpačiek.
Sieť TAM Autohof má momentálne 19 čerpačiek. (zdroj: TAM Autohof)

Počet čerpacích staníc: 19
Vlastník: T a M trans spedition, s.r.o., Šarovce
Tržby za rok 2020: 153 miliónov eur
Hospodársky výsledok: 2,47 milióna eur
Pôvod palív: Orlen Unipetrol, Čepro, Holborn

Rodinná firma T a M trans spedition vznikla v roku 1996 a spočiatku podnikala len v nákladnej doprave.

Keďže tento biznis je spojený s obstarávaním veľkého objemu pohonných látok, po čase firma rozbehla aj verejné čerpacie stanice. V súčasnosti sieť TAM zahŕňa 19 staníc na Slovensku a tri v susednom Česku.

T a M trans spedition až do pandemického roku 2020 zaznamenávala kontinuálne rastúce tržby, keď atakovali tržby hranicu 153 miliónov eur. Akú časť z tejto sumy vyprodukovali čerpačky, nie je známe.
10. Benzina Orlen
Benzina Orlen má dnes 23 čerpacích staníc. Toto číslo má v ďalších rokoch rásť.
Benzina Orlen má dnes 23 čerpacích staníc. Toto číslo má v ďalších rokoch rásť. (zdroj: Benzina Orlen)

Počet čerpacích staníc: 23
Vlastník: Orlen Unipetrol Slovakia, s.r.o., Bratislava
Tržby za rok 2021: 452 miliónov eur
Hospodársky výsledok: 3,3 milióna eur
Pôvod palív: Orlen Unipetrol

Z pohľadu počtu čerpacích staníc patrí značke Orlen Benzina siedme miesto, no to sa v krátkej budúcnosti zmení. Jej majiteľ plánuje expandovať, jeho ambíciou je vypracovať sa medzi kľúčových hráčov na slovenskom trhu.

„V nasledujúcich mesiacoch rozšírime našu sieť o 25 samoobslužných čerpacích staníc rozmiestnených po celom Slovensku,“ uvádza pre INDEX Michal Procházka zo spoločnosti Orlen Unipetrol.

Sieť bude rásť formou akvizície, koho pohltí, bude známe v priebehu júna. Ďalších 41 čerpacích staníc by Orlen Unipetrol mal získať od Slovnaftu, je to súčasť obchodu medzi skupinami MOL, Lotos a PKN Orlen.

Slovenské čerpačky sú zásobované z českých rafinérií Unipetrolu v Litvínove a Kralupoch nad Vltavou.
7.-9. Oliva
Sieť Oliva má 26 čerpacích staníc.
Sieť Oliva má 26 čerpacích staníc. (zdroj: Oliva)

Počet čerpacích staníc: 26
Vlastník: Oliva Group, s.r.o., Bratislava
Tržby za rok 2020: 40,8 milióna eur
Hospodársky výsledok: 99-tisíc eur
Pôvod palív: Slovnaft a Orlen Unipetrol

Sieť, ktorá vznikla v roku 2012, v posledných rokov rastie. V súčasnosti má po celom Slovensku 26 čerpacích staníc, zväčša na západe krajiny. Tržby prevádzkovateľa siete, spoločnosti Oliva Group, v roku 2020 presiahli 40 miliónov eur.

Podľa Registra konečných užívateľov výhod je jediným majiteľom Olivy Marek Kaňka. Ten je, okrem iného, aj generálnym riaditeľom štátneho Tiposu. Pôsobil tiež v mediálnej agentúre Universal McCann, ktorá sa stará o kampaň vládneho hnutia OĽaNO.
7.-9. RealK
Sieť REalK má 26 čerpacích staníc.
Sieť REalK má 26 čerpacích staníc. (zdroj: RealK)

Počet čerpacích staníc: 26
Vlastník: Real - K, s.r.o., Komárno
Tržby za rok 2021: 61,42 milióna eur
Hospodársky výsledok: 1,51 milióna eur
Pôvod palív: Orlen Unipetrol

Kým v roku 2011 mala spoločnosť Real – K, ktorá stojí za sieťou čerpacích staníc RealK, tržby na úrovni 25 miliónov eur, vlani už prekročila hranicu 61 miliónov eur. Za posledných desať rokov nebola ani raz v strate.

Firma so sídlom v Komárne prevádzkuje 26 čerpacích staníc a plánuje ďalšiu expanziu. „Sieť čerpacích staníc RealK sa dynamicky rozvíja a tento rok je v pláne otvorenie ďalších dvoch až štyroch nových čerpacích staníc,“ uviedla Markéta Vojtová z marketingového oddelenia RealK.

Firma tiež podľa nej investuje do modernizácie čerpačiek: „Rozširujeme ponuku motoristických služieb v podobe nových prevádzok autoumývární a finišujú aj prípravy pre inštaláciu nabíjacích staníc pre elektromobily.“
7.-9. Benzinol
Benzinol má na Slovensku 26 čerpacích staníc.
Benzinol má na Slovensku 26 čerpacích staníc. (zdroj: Benzinol)

Počet čerpacích staníc: 26
Vlastník: Benzinol Slovakia, s.r.o., Bratislava
Tržby za rok 2020: 66,7 milióna eur
Hospodársky výsledok: 751-tisíc eur
Pôvod palív: Slovnaft a OMV

Značka Benzinol má síce lingvistické korene v časoch socializmu, ale firma, ktorá sieť s týmto názvom prevádzkuje vznikla až v roku 2009.

Jej majiteľom bol najprv Martin Čepel, od roku 2017 ju vlastnia cyperské spoločnosti B. H. CY Europagate a Babolad LTD.

Podľa oficiálnej stránky má Benzinol na Slovensku 26 čerpacích staníc. V roku 2020 firma zaznamenala tržby takmer 67 miliónov eur a vykázala zisk vyše 750-tisíc eur. Od roku 2014 bola vždy v pluse.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že firmu ako dlžníka eviduje Finančná správa. Jej dlh dosahuje takmer 1,6 milióna eur.
6. Tanker
Sieť Tanker má spolu 27 čerpacích staníc.
Sieť Tanker má spolu 27 čerpacích staníc. (zdroj: Tanker)

Počet čerpacích staníc: 27
Vlastník: Tanker, s.r.o., Kežmarok
Tržby za rok 2020: 68,2 milióna eur
Hospodársky výsledok: 315-tisíc eur
Pôvod palív: Orlen Unipetrol

Medzi najväčšie siete čerpacích staníc sa dostala aj značka Tanker. Prevádzkuje 27 čerpacích staníc, hoci 18 ponúka plnohodnotnú ponuku benzínu a nafty. Deväť čerpačiek sa nachádza zväčša v areáloch firiem, kde predáva výhradne naftu určenú pre firemnú klientelu.

Spoločnosť Tanker, ktorej tržby v roku 2020 atakoval hranicu 70 miliónov eur, sa pôvodne venovala len distribúcii palív. Neskôr rozšírila svoje pôsobenie aj na maloobchodný predaj. Majiteľom spoločnosti je Peter Holop.
5. GAS
GAS má na Slovensku 34 čerpačiek.
GAS má na Slovensku 34 čerpačiek. (zdroj: GAS)

Počet čerpacích staníc: 34
Vlastník: Gas product & services, a.s., Bratislava
Tržby v roku 2020: 77,8 milióna eur
Hospodársky výsledok: 597-tisíc eur
Pôvod palív: Slovnaft a Orlen Unipetrol

Piatym najväčším prevádzkovateľom čerpacích staníc na Slovensku je spoločnosť Gas product & services. Podľa svojej oficiálnej stránky prevádzkuje 34 staníc, prevažne na západnom a južnom Slovensku. V niektorých prípadoch využíva formu franchisingu.

V posledných rokoch Gas zaznamenával kontinuálny rast tržieb, keď v roku 2019 prekonali hranicu 93 miliónov eur. V pandemickom roku 2020 sa mu však tržby prepadli o 16 percent.

Spoločnosť Gas product & services, ktorej predsedom predstavenstva je Richard Kováč, sa podľa portálu Aktuality opakovane objavovala v hláseniach banky pre finančnú spravodajskú jednotku, preverujúcu pranie špinavých peňazí.
4. Jurki
Sieť Jurki má 60 prevádzok.
Sieť Jurki má 60 prevádzok. (zdroj: Jurki)

Počet čerpacích staníc: 60
Vlastník: Jurki - Hayton, s.r.o., Bratislava
Tržby za rok 2020: 24,5 milióna eur
Hospodársky výsledok: 129-tisíc eur
Pôvod palív: Slovnaft

Podľa počtu čerpacích staníc je štvorkou na trhu sieť Jurki. Jej majiteľ začal podnikať v roku 1992, keď jeho hlavnou činnosťou bolo zásobovanie poľnohospodárskych a dopravných podnikov pohonnými látkami.

Keďže firma vlastnila cisternové vozidlá, čoskoro rozbehla aj maloobchodný predaj. Prvú čerpačku (na Kopčianskej ulici v Bratislave) otvorila v roku 1992 ešte pre vlastné účely, no onedlho začala prevádzkovať aj verejné stanice.

V sieti Jurki v súčasnosti figuruje 60 prevádzok. Nie všetky vlastní spoločnosť Jurki – Hayton, za ktorou stojí rodina Jurkovičovcov, pretože ich sieť využíva franchising. Oproti rokom 2013 až 2014 zaznamenala firma v roku 2020 prepad tržieb na polovicu, keď dosiahli 24,5 milióna eur.
3. Shell
Shell je na Slovensku tretím najväčším prevádzkovateľom.
Shell je na Slovensku tretím najväčším prevádzkovateľom. (zdroj: Shell)

Počet čerpacích staníc: 88
Vlastník: Shell Slovakia, s.r.o., Bratislava
Tržby za rok 2020: 347,7 milióna eur
Hospodársky výsledok: 8,7 milióna eur
Pôvod palív: Slovnaft

Trojkou na trhu je značka Shell, ktorá na Slovensku prevádzkuje 88 čerpačiek. Ich prevádzkovateľovi v posledných rokoch klesajú tržby. Kým v rokoch 2012 atakovali hranicu 600 miliónov eur, v roku 2019 dosiahli len 443 miliónov eur a v pandemickom roku 2020 sa prepadli pod 350 miliónov eur.

Na otázku, od koho slovenský Shell nakupuje pohonné látky, sme dostali len vyhýbavú odpoveď, no vyplýva z nej, že ide o Slovnaft.

„Palivo Shell vzniká pridávaním unikátnych aditív Shell do základného paliva z lokálnych rafinérií. Balík aditív Shell vyvíjame v našich laboratóriách a garantujeme zákazníkom rovnaké vlastnosti paliva bez ohľadu na pôvod základného benzínu či nafty,“ uviedla pre INDEX Jana Voštinárová zo spoločnosti Shell Slovakia.
2. OMV
OMV má na Slovensku 100 čerpacích staníc.
OMV má na Slovensku 100 čerpacích staníc. (zdroj: OMV)

Počet čerpacích staníc: 100
Vlastník: OMV Slovensko, s. r. o., Bratislava
Tržby za rok 2020: 599,6 milióna eur
Hospodársky výsledok: 11,2 milióna eur
Pôvod palív: OMV a ďalšie rafinérie

Dvojka na trhu je rakúska značka OMV, ktorá pôsobenie na Slovensku odštartovala krátko po Nežnej revolúcii. V roku 1991 prevzala prvú čerpaciu stanicu v bratislavskej Rači.

V súčasnosti ich po celej krajine prevádzkuje sto. Okrem palív predávajú aj iný tovar, ktorý OMV zastrešuje značkou Viva.

Napriek tomu, že počet čerpacích staníc OMV v uplynulých rokoch stúpal, firma v roku 2020 najnižšie tržby za dvanásť rokov.

Aj keď OMV má veľkú rafinériu hneď za slovenskými hranicami, vo Schwechate na okraji Viedne, na jej slovenské čerpačky odtiaľ prichádzajú len prémiové palivá MaxxMotion.

„Štandardné palivá sú distribuované podľa najvhodnejšej logistiky,“ uviedla firma s tým, že všetky palivá sú obohatené o aditíva z produkcie OMV.
1. Slovnaft
Slovnaf prevádzkuje na Slovensku 254 čerpacích staníc.
Slovnaf prevádzkuje na Slovensku 254 čerpacích staníc. (zdroj: SME - MARKO ERD)

Počet čerpacích staníc: 254
Vlastník: Slovnaft, a.s., Bratislava (skupina MOL Group)
Tržby za rok 2020: 2,7 miliardy eur
Hospodársky výsledok: strata 82 miliónov eur
Pôvod palív: Slovnaft

Nie je prekvapením, že slovenskému trhu s palivami vládne Slovnaft, patriaci do skupiny maďarského gigantu MOL. Slovnaft v súčasnosti na Slovensku prevádzkuje 254 čerpacích staníc.

To sa však čoskoro zmení. Do siete Slovnaftu neustále pribúdajú nové prevádzky, najnovšie to bude dvojička na rýchlostnej ceste R1 pri Nitre. „K nim po kladnom stanovisku Protimonopolného úradu pribudne 16 čerpacích staníc Lukoil,“ dodáva hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

Na druhej strane, značka v rámci obchodu skupín MOL a PKN Orlen príde o 41 slovenských čerpačiek, takže vo finále ich bude mať 231. Slovnaft tiež rozširuje stanice so samoobslužnými terminálmi a nabíjacími stojanmi pre elektromobily.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22902757/cerpaci ... aliva.html