"Prežívame seba, svoje myšlienky a pocity ako niečo oddelené od zvyšku. Akýsi optický klam vedomia." -- Albert Einstein

/edit: celý text pôvodnej myslienky od A.E:
„Prežívame svoje myšlienky a pocity ako niečo oddelené od ostatných. Akýsi optický klam vedomia. Tento klam je pre nás akýmsi väzením, ktoré nás obmedzuje na naše osobné túžby a na náklonnosť k niekoľkým ľuďom, ktorí sú nám najbližšie.“
- Albert Einstein
/

"V našej snahe o šťastie a vyhýbanie sa utrpeniu sme všetci v podstate rovnakí, a teda rovnakí. Napriek vlastnostiam, ktoré nás odlišujú - rasa, jazyk, náboženstvo, pohlavie, bohatstvo a mnohé iné - sme si všetci rovní z hľadiska naša základná ľudskosť." -- Dalajláma (na twitteri )

Viera, že všetko vo vesmíre je súčasťou toho istého základného celku, existuje v mnohých kultúrach a filozofických, náboženských, duchovných a vedeckých tradíciách, ako to vystihuje fráza „všetko, čo je“. Nositeľ Nobelovej ceny Erwin Schrodinger raz poznamenal, že kvantová fyzika je kompatibilná s predstavou, že skutočne existuje základná jednota vesmíru . Preto, aj keď sa zdá , že svet je plný mnohých rozdielov, mnohí ľudia v priebehu ľudskej histórie a dokonca aj dnes skutočne veria, že jednotlivé veci sú súčasťou nejakej základnej entity.

Napriek prevládaniu tohto presvedčenia chýba v psychológii dobre overené opatrenie, ktoré by toto presvedčenie zachytávalo. Zatiaľ čo určité miery spirituality existujú , viera v otázky jednoty sa zvyčajne kombinuje s inými otázkami, ktoré hodnotia iné aspekty spirituality, ako je význam, účel, posvätnosť alebo vzťah s Bohom. Čo sa stane, keď sekularizujeme vieru v jednotu?

V nedávnej sérii štúdií sa to Kate Diebels a Mark Leary rozhodli zistiť. Vo svojej prvej štúdii zistili, že iba 20,3 % účastníkov premýšľalo o jednote všetkých vecí „často“ alebo „mnohokrát“, zatiaľ čo 25,9 % ľudí „zriedkavo“ premýšľalo o jednote všetkých vecí a 12,5 % ľudia o tom "nikdy" nepremýšľali.

Výskumníci tiež vytvorili 6-položkovú „Škálu viery v jednotu“ pozostávajúcu z nasledujúcich položiek:

Okrem vzhľadu povrchu je všetko v podstate jedno.
Hoci existuje veľa zdanlivo oddelených vecí, všetky sú súčasťou toho istého celku.
Na najzákladnejšej úrovni reality je všetko jedno.
Oddelenie medzi jednotlivými vecami je ilúzia; v skutočnosti je všetko jedno.
Všetko je zložené z rovnakej základnej substancie, či už to niekto považuje za ducha, vedomie, kvantové procesy alebo čokoľvek iné.
Tá istá základná podstata preniká všetkým, čo existuje.
Tí, ktorí dosiahli vyššie skóre v tejto škále, mali oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať identitu, ktorá presahuje jednotlivca, aby zahŕňala širšie aspekty ľudstva, života, prírody a dokonca aj vesmíru . V skutočnosti viera v jednotu silnejšie súvisela s pocitom spojenia so vzdialenými ľuďmi a aspektmi prírodného sveta ako s ľuďmi, s ktorými sme si blízki ! Aj keď viera v jednotu súvisela so skutočnými zážitkami jednoty („mystické skúsenosti“), neexistoval žiadny vzťah medzi vierou v jednotu a pocitom bližšieho k Bohu počas duchovnej skúsenosti.

Vo svojej druhej štúdii sa výskumníci zamerali na hodnoty a sebanázory, ktoré by mohli súvisieť s vierou v jednotu. Zistili, že viera v jednotu súvisí s hodnotami naznačujúcimi všeobecný záujem o blaho iných ľudí, ako aj väčší súcit s ostatnými ľuďmi. Viera v jednotu bola tiež spojená s pocitom spojenia s ostatnými prostredníctvom uznania našej spoločnej ľudskosti, spoločných problémov a spoločných nedokonalostí. Zároveň neexistoval žiadny vzťah medzi vierou v jednotu a mierou, do akej ľudia podporovali hodnoty zamerané na seba, ako je hedonizmus, sebariadenie, bezpečnosť alebo úspech. To znamená, že ľudia môžu mať vieru v jednotu a stále majú veľkú dávku starostlivosti o seba, zdravé hranice a sebasmerovanie v živote.

Dôsledky viery v jednotu

Ľudia, ktorí veria, že všetko je v podstate jedno, sa v zásadných veciach líšia od tých, ktorí neveria. Vo všeobecnosti tí, ktorí zastávajú vieru v jednotu, majú inkluzívnejšiu identitu, ktorá odráža ich zmysel pre spojenie s inými ľuďmi, neľudskými zvieratami a aspektmi prírody, o ktorých sa predpokladá, že sú súčasťou tej istej „jednej veci“. Má to niekoľko dosť širokých dôsledkov.

Po prvé, toto zistenie je relevantné pre našu súčasnú roztrieštenú politickú scénu. Je veľmi zaujímavé, že tí, ktorí hlásili väčšiu vieru v jednotu, tiež častejšie považovali iných ľudí za členov svojej vlastnej skupiny a stotožnili sa s celým ľudstvom . V súčasnosti existuje množstvo politiky identity, ľudia veria, že ich vlastná ideológia je tá najlepšia, a veria, že tí, ktorí nesúhlasia s vlastnou ideológiou, sú zlí alebo v niečom menej ako ľudia.

newsletter promo

Pre ľudí naprieč celým politickým spektrom by mohlo byť prospešné rozpoznať a mať na pamäti vieru v jednotu, aj keď presadzujú svoje hodnoty a politické presvedčenie. Iba „súcit“ s tými, ktorí sú vo vašej skupine, a hanobenie alebo dokonca násilie voči tým, ktorých vnímate ako externú skupinu, je nielen v rozpore so svetovým mierom v širšom zmysle, ale je to aj kontraproduktívne voči politickému pokrok, ktorý podporuje väčšie dobro všetkých ľudí na tejto planéte.

Tiež si myslím, že tieto zistenia majú dôležité dôsledky pre vzdelávanie. Aj keď niektorí dospelí môžu byť beznádejní, pokiaľ ide o zmenu ich presvedčenia, väčšina detí nie je. Iné presvedčenia – ako napríklad presvedčenie, že inteligencia sa môže učiť a rásť („ rastové myslenie “) – sú v súčasnosti vo vzdelávaní mimoriadne populárne. Zaujímalo by ma však, aké by to malo dôsledky, ak by všetci študenti boli tiež výslovne vyškolení, aby verili, že všetci sme súčasťou tej istej základnej ľudskosti, aktívne ukazuje študentom prostredníctvom skupinových diskusií a aktivít, ako všetci máme neistotu a nedokonalosti a ako sa skrýva pod povrchom Rozdiely v názoroch a politických presvedčeniach, všetci máme rovnaké základné potreby spojenia, účelu a hmoty v tomto obrovskom vesmíre.

Možno by sme teraz, viac ako kedykoľvek predtým v priebehu ľudskej histórie, viac profitovali z jednotného myslenia.