Ano, dost ludi == nadpolovicna vacsina minerov, a to by dokazali aj ine veci. Ale preco by to robili, ved by sli sami proti sebe.

Mek napísal: 10 dec 2023, 9:08 Ani nie. Staci aby nejaky konkretny bitcoin mal v historii, ze presiel cez coin mixer, alebo bol zneuzity pri podvode, hacku, a uz mozes byt pod drobnohladom ludi, ktori toto analyzuju, aj ked si v tom nevinne. Ethereum ma rovnaky problem, tam sa dokonca banovali prislusne etherea aby neboli vobec pouzitelne. Toto je problem kryptomien, ktore maju verejnu transakcnu historiu. Naozaj "fungibilne" su len anonymne kryptomeny ako Monero.

Toto je problém, ktorý má pomerne jednoduché riešenie. Aj keď vlastníš zmixované/coinjoinované Bitcoiny a chceš ich predať za fiat, tak to nebudeš robiť priamo tak, že si ich pošleš na centralizovanú burzu, ale tak, že tie Bitcoiny najprv pošleš na decentralizovanú burzu typu Uniswap, swapneš ich napr. za USDT/USDC alebo to Monero, ak chceš mať totálnu istotu a až následne toto krypto pošleš na centralizovanú burzu a vycashuješ si fiat.

Autoeditácia príspevku po 2 min 28 sek:

harrison314 napísal: 10 dec 2023, 10:19 Bitcoin (ako kus) nie je ziadna verifikovatena datova struktura, nie je to nejaky hash ani podpisane data, je to cisto len to, ze mas na svojom ucte napisane, ze na nom mas jeden bitcoin. A odmena za vytazeny blok je prave len to, ze sa ti z nikade pripse na tvoj ucet niekolko bitcoinov. Takze odmenu za vytazeny blok je mozne nastavit lubovolne, ked sa na tom dost ludi dohodne.

Takéto pokusy tu už boli pri forkovaní Bitcoinu, z ktorého vznikol Bitcoin Cash a Bitcoin Gold. Keď sa však pozrieš na cenové grafy týchto 2 forkov, tak zistíš, že meniť defaultné vlastnosti Bitcoinu a robiť "lepší" Bitcoin nebol najlepší nápad.

Pilifo napísal: 10 dec 2023, 12:06tie Bitcoiny najprv pošleš na decentralizovanú burzu typu Uniswap, swapneš ich napr. za USDT/USDC alebo to Monero, ak chceš mať totálnu istotu a až následne toto krypto pošleš na centralizovanú burzu a vycashuješ si fiat.

Pojde to len ak ta burza nekontroluje historiu coinov, ktore prijima, a nema "blacklist" transakcii, tak ako sa to stalo v Ethereum sieti. Mozno som to blbo napisal predtym - blokovanie nastava nie na urovni siete, ale na urovni zmenarni a podobnych sluzieb - s takto oznacenymi coinami nikto "nechce nic mat". Pri tom ethereu to ale zvacsa neurobili z vlastnej iniciativy, ale z dovodov "compliance" (tornado cash).

No ale keď Bitcoin/Ethereum/iný shitcoin swapneš za Monero na decentralizovanej burze, ktoré sú z podstaty neregulované a toto Monero následne predáš na centralizovanej burze za fiat, tak táto burza nemá ako zistiť históriu coinov, keďže v Monere žiadna história nie je.

To je tá krása zbytočných krypto regulácií, ktoré sa dajú veľmi ľahko obchádzať

Pilifo napísal: 11 dec 2023, 12:50To je tá krása zbytočných krypto regulácií, ktoré sa dajú veľmi ľahko obchádzať

Co je pekne v pripade zastaralych alebo nezmyselnych regulacii. Ale regulacie maju casto svoj zmysel.
Comu sa ale nevyhnes je, ze je to zo svojej podstaty deflacna mena (po vytazeni). A trvala deflacia je pre momentalny ekonomicky model horsia ako inflacia (za pripadu, ze to nie je katastrofalne vela inflacia - ta dokaze urobit skody rovnake ako deflacia ale spravi ich ovela rychlejsie)

K tým reguláciám to bola samozrejme sarkastická poznámka, keďže štáty si môžu regulovať, čo v krypte chcú, ale ak sa človek vyzná, vie ako retail investor obísť v podstate úplne všetky regulácie.

A k téme inflačná vs. deflačná mena sme už debatu mali v inej téme, ale v skratke je podľa mňa totálny bull*hit, keď sa centrálni bankári snažia ľudí presvedčiť, že tá magická bulharská konštanta 2%-ná inflácia je pre ekonomiku prospešná. Toto presvedčenie vychádza z Veľkej hospodárskej krízy, kedy prebiehala deflácia, ale táto deflácia bola spôsobená totálnym prepadom dopytu a strachom na trhoch. Prirodzená deflácia, ktorý vychádza z rastu produktivity, nemôže byť škodlivá pre ekonomiku. Už aj Karpiš, ktorého považujem za jedného z najlepších slovenských makroekonómov, sa v jednom zo svojich podcastov vyjadril v podobnom zmysle, že strašenie defláciou je len taký tríček centrálnych bankárov, aby udržali momentálny finančný systém v chode čo najdlhšie a nevidí dôvod, prečo by mala byť prirodzená deflácia zlá...

Opat - miera in/deflacie a ci je to trvaly trend.

Vies si predstavit hypoteky v deflacnej mene? Alebo ich nahradu? Pokojne rozpis.

No nie, samozrejme o hypotéky a pôžičky by pri deflačnej mene bol oveľa menší záujem, ale zároveň by to znamenalo, že ľudia by si na ne mohli našetriť, čo je naopak pri inflačnej mene skoro nereálne. Určite by to znamenalo pomalší ekonomický rast, ale zároveň by sa tým prakticky eliminovali krízy a recesie, ku ktorým v dnešnom finančnom svete dochádza pravidelne každých pár rokov kvôli misalokácii kapitálu a tomu, že investori sú pomýlení príliš nízkymi úrokmi a potom si berú pôžičky na biznisy, ktoré nie sú profitové a v istom bode začne lavínový efekt, kedy začnú takéto biznisy masívne krachovať. Bonusom je to, že obyčajní ľudia, ktorí sa nevyznajú do toho, čo pre ich život znamená monetárna inflácia a ktorí si myslia, ako bohatnú, keď im banka dá na sporiacom účte 3% p.a., sú v skutočnosti každým rokom chudobnejší, hlavne teda v prípade, keď nevlastnia nehnuteľnosti, akcie, dlhopisy alebo Bitcoin, ktoré v dlhodobom horizonte porážajú infláciu.

Takže ja by som osobne bol radšej za takýto pomalší ekonomický rast, ktorý by ale zároveň značne eliminoval veľkú biedu a ľudské nešťastia, ktoré môžu byť vyvolané krachom na finančných a iných trhoch.

Neodpovedas na otazku.
Otazka bola ako by prakticky hypoteky a pozicky fungovali.

Vyhni sa prosim odpovedi: No ale teraz je to takto a toto su problemy momentalneho systemu. Venoval si jedno suvetie odpovedi, 0 viet vysvetleniu a zhruba 70% postu o tom ako to vnimas, ze je to teraz. TO NEBOLA OTAZKA!

Zacneme tuna:

Pilifo napísal: 11 dec 2023, 16:16No nie, samozrejme o hypotéky a pôžičky by pri deflačnej mene bol oveľa menší záujem, ale zároveň by to znamenalo, že ľudia by si na ne mohli našetriť...

1. Preco si myslis, ze by bol mensi dopyt? (alebo ako si mam vysvetlit, bol by o pozicky mensi zaujem)
2. Myslis si, ze inflacia je hlavny dovod preco nie je mozne setrit na velke projekty?

1. V dnešnom svete inflácia pomáha dlžníkom, keďže o mieru inflácie sa im prakticky znižuje úrok. Navyše pri dnešných úrokových sadzbách je skutočný úrok na pôžičkách očistený o infláciu v skutočnosti negatívny. Pri deflácii by to fungovalo presne opačne, takže dlžníci by už neboli motivovaní v podstate zarábať na pôžičkách, ale museli by ich normálne splácať a nemohli by sa spoliehať na to, že inflácia im značnú časť dlhu umorí. Preto by o pôžičky a hypotéky bol určite nižší záujem pri deflačnej mene/v deflačnej ekonomike.

2. No cenová inflácia je podľa mňa len dôsledok toho, že dnešný finančný svet funguje na Ponziho schéme frakčného bankovníctva, kedy sa nové peniaze tlačia zo vzduchu a nie je nimi reprezentovaná žiadna hodnota. Takže je skoro nemožné šetriť vo fiat peniazoch, pretože centrálna banka plne ovláda monetárnu zásobu a správa sa nedeterministicky, čo môže spôsobiť infláciu 2%, ale aj 10%+, ako sme to mohli vidieť v posledných 2 rokoch. No a pri väčších projektoch, kedy potrebuješ značnú časť kapitálu, môže ročný pohyb ceny o 10%+ znamenať, že nemáš inú možnosť financovať ho inak ako cez úver. Naopak v prípade, keby tovar, služby a aktíva každým rokom v priemere klesali o 2%, pretože centrálna banka umelo nenafukuje monetárnu zásobu, je tento stav oveľa predikovateľnejší a vieš si na základe týchto podmienok určiť plán a to, či chceš na veľký projekt individuálne šetriť niekoľko rokov, získať investorov alebo si zobrať úver z banky.

Dakujem, ovela lepsie.
Kedze mam tendenciu pisat kilometrove posty a potom diskusia viazne, vyjadrim sa len k bodu 1, ak ti to vadi, daj vediet, pokusim sa napisat cim strucnesiu reakciu na to, teraz vsak vidim potrebu vyjadrit sa len k bodu 1.

K bodu 1.:
Pozicku kde inflacia presahuje urok mi nejako nejde do hlavy. Poskytovatelia pozicok to nerobia pre dobry pocit. Hypoteka je krasny priklad, kedze podstatnu dobu splacanie platis viac urok ako uver (a schvalne sa bavim o hypotekach kedze spontanne a spekulativne hypoteky su vynimka a nie pravidlo).
Otazky:
a) Takze aka je motivacia poskytovat pozicky teraz (aka v inflacnej mene)?
b) Aka by bola motivacia poskytovat pozicky v deflacnej mene?

javatar napísal: 11 dec 2023, 17:24 Pozicku kde inflacia presahuje urok mi nejako nejde do hlavy.

Áno, poskytovať pôžičku s úrokom nižším ako inflácia nedáva žiadny zmysel pre veriteľa. Až pokým nezistíš, že týmto spôsobom si komerčné banky dokážu vymyslieť nové peniaze s posvätením od centrálnej banky, potom to už zmysel celkom dáva. To je to, čo nazývam Ponziho schéma frakčného bankovníctva. V predchádzajúcich 2 rokoch, kedy bola cválajúca inflácia (10%+ p.a.) by podľa sedliackeho rozumu mali úroky na hypotékach vyskočiť na viac ako 10%, čo sa ale nestalo. V SR sa dostali na max. 5% p.a., ak mám správne informácie, a ľudia sa sťažovali, aké drahé sú. V skutočnosti boli v týchto rokoch ale najlacnejšie v histórii, keďže negatívny úrok bol kľudne 5%+.

Samozrejme ja ako fyzická osoba by som nikdy nikomu neposkytol pôžičku, keby som mal za ňu inkasovať úrok nižší ako inflácia, pretože tie peniaze musím reálne vlastniť, aby som ich mohol požičať. Komerčné banky v EÚ ale musia mať povinné rezervy len 1%(!) z množstva poskytnutých úverov. V USA dokonca žiadne rezervy nemusia mať.

Aby som odpovedal na tvoje otázky:
a) V systéme frakčného bankovníctva, kedy isté privilegované inštitúcie (komerčné banky) môžu falšovať peniaze tým, že si ich vytvárajú z ničoho, pre nich dáva zmysel poskytovať hypotéky aj za nižší úrok ako inflácia.
b) V deflačnej mene je motivácia poskytovať pôžičky úplne jasná. Veritelia by dostávali úrok, ktorý by nemuseli znižovať o infláciu, ale naopak by si k nemu mohli ešte pričítať mieru deflácie ako ďalší zisk.

Pilifo napísal: 12 dec 2023, 13:39V predchádzajúcich 2 rokoch, kedy bola cválajúca inflácia (10%+ p.a.) by podľa sedliackeho rozumu mali úroky na hypotékach vyskočiť na viac ako 10%, čo sa ale nestalo.

Co len znamena, ze nechapes uroceniu hypotek. Hypoteka s urokom 10% neznamena, ze zaplatis naspat o 10% viac zo sumy co si si pozical. A potom uroky nie su jediny sposob ako banky zarabaju na hypo - ale to je ina debata.

Pilifo napísal: 12 dec 2023, 13:39Aby som odpovedal na tvoje otázky:
a) V systéme frakčného bankovníctva, kedy isté privilegované inštitúcie (komerčné banky) môžu falšovať peniaze tým, že si ich vytvárajú z ničoho, pre nich dáva zmysel poskytovať hypotéky aj za nižší úrok ako inflácia.

Len pre recap ak tomu dobre rozumiem - banky pozicaju neexistujuce peniaze ale beru si naspat realne uroky a teda "nepozicaju nic" a dostanu naspat viac. Spravne to chapem?

Pilifo napísal: 12 dec 2023, 13:39b) V deflačnej mene je motivácia poskytovať pôžičky úplne jasná. Veritelia by dostávali úrok, ktorý by nemuseli znižovať o infláciu, ale naopak by si k nemu mohli ešte pričítať mieru deflácie ako ďalší zisk.

Inak povedane urok je stale potrebny a dlznik musi zaplatit naspat monetarne viac ako si pozical, ak to chapem zle tak ma prosim oprav.

Ak ale oba tvoje vyroky chapem dobre tak dalsie otazky:
a) aka je motivacia zobrat si hypoteku v inflacnom systeme?
b) aka je motivacia zobrat si hypoteku v deflacnom systeme?

javatar napísal: 12 dec 2023, 15:50 Co len znamena, ze nechapes uroceniu hypotek. Hypoteka s urokom 10% neznamena, ze zaplatis naspat o 10% viac zo sumy co si si pozical. A potom uroky nie su jediny sposob ako banky zarabaju na hypo - ale to je ina debata.

Ty tomu nerozumieš. Pre zjednodušenie ak máš priemerný úrok na hypotéke 2% p.a. (per annum) a splatnosť 30 rokov, priemerná inflácia za tých 30 rokov je 3% p.a., tak každý rok zarobíš na tej hypotéke 1% p.a. V horizonte 30 rokov sú percentá samozrejme iné vďaka zloženému úročeniu, ale to je pre ilustráciu tohto príkladu irelevantné.

javatar napísal: 12 dec 2023, 15:50 Len pre recap ak tomu dobre rozumiem - banky pozicaju neexistujuce peniaze ale beru si naspat realne uroky a teda "nepozicaju nic" a dostanu naspat viac. Spravne to chapem?Inak povedane urok je stale potrebny a dlznik musi zaplatit naspat monetarne viac ako si pozical, ak to chapem zle tak ma prosim oprav.

Funguje to tak, že keď prídeš do banky a chceš hypotéku €100k, tak tá banka nejde do svojho trezoru, nevyberie odtiaľ €100k cash, ktoré ti následne dá na nákup, ale zjednodušene tak, že ti len pripíše číselko €100k na účet, prípadne rovno prevedie na účet predávajúceho, ale tie peniaze reálne nemá, resp. nemusí mať. Ty jej potom splácaš istinu a úrok, splátku istiny ale likviduje, keďže to reálne peniaze nikdy neboli a úrok si necháva. Toto je samozrejme problém v prípade runu na banku, kedy pri dostatočne veľkom množstve veriteľov, ktorí by si chceli vybrať svoje vklady v jednom momente, by to mohlo banku položiť.

javatar napísal: 12 dec 2023, 15:50 Ak ale oba tvoje vyroky chapem dobre tak dalsie otazky:
a) aka je motivacia zobrat si hypoteku v inflacnom systeme?
b) aka je motivacia zobrat si hypoteku v deflacnom systeme?

a) Pomerne jasná, ak dostaneš úrok na hypotéke nižší ako inflácia, na hypotéke zarábaš.
b) Motivácia by bola o dosť nižšia, pretože by si reálne musel úver s úrokom splácať, nezarábal by si len čiste na tom, že si si ten úver zobral. Zároveň by si mal možnosť si na nehnuteľnosť našetriť, keďže každým rokom by bola lacnejšia a lacnejšia, ak by si si na ňu šetril v deflačnej mene.

Pilifo napísal: 12 dec 2023, 16:05Ty tomu nerozumieš. Pre zjednodušenie ak máš priemerný úrok na hypotéke 2% p.a. (per annum) a splatnosť 30 rokov, priemerná inflácia za tých 30 rokov je 3% p.a., tak každý rok zarobíš na tej hypotéke 1% p.a. V horizonte 30 rokov sú percentá samozrejme iné vďaka zloženému úročeniu, ale to je pre ilustráciu tohto príkladu irelevantné.

Ach jaj, tie banky dobrosrdecne rozdavaju peniaze (vsak nie zo svojho - ako im je dobre). Kiez by len bolo splacanie uveru a uroku rovnomerne pocas celej doby splacania a banky nemali aj ine moznosti ako zarabat na hypotekach.

Pilifo napísal: 12 dec 2023, 16:05Funguje to tak, že keď prídeš do banky a chceš hypotéku €100k, tak tá banka nejde do svojho trezoru, nevyberie odtiaľ €100k cash, ktoré ti následne dá na nákup, ale zjednodušene tak, že ti len pripíše číselko €100k na účet, prípadne rovno prevedie na účet predávajúceho, ale tie peniaze reálne nemá, resp. nemusí mať. Ty jej potom splácaš istinu a úrok, splátku istiny ale likviduje, keďže to reálne peniaze nikdy neboli a úrok si necháva.

Tak som to pochopil dobre, lebo tak som aj napisal, len to mozno nebolo zrejme.

Pilifo napísal: 12 dec 2023, 16:05Toto je samozrejme problém v prípade runu na banku, kedy pri dostatočne veľkom množstve veriteľov, ktorí by si chceli vybrať svoje vklady v jednom momente, by to mohlo banku položiť.

Nakolko tvrdis, ze banka nepotrebuje/nepouziva vklady na poskytovanie hypotek/poziciek tak nevidim ako poskytovanie hypotek a poziciek sposobi problemy v pripade masoveho vyberu vkladov (vidim ine sposoby ako to sposobi banke problem).

Pilifo napísal: 12 dec 2023, 16:05a) Pomerne jasná, ak dostaneš úrok na hypotéke nižší ako inflácia, na hypotéke zarábaš.
b) Motivácia by bola o dosť nižšia, pretože by si reálne musel úver s úrokom splácať, nezarábal by si len čiste na tom, že si si ten úver zobral. Zároveň by si mal možnosť si na nehnuteľnosť našetriť, keďže každým rokom by bola lacnejšia a lacnejšia, ak by si si na ňu šetril v deflačnej mene.

a) plati jedine v pripade,ze pozicane peniaze vies zhodnotit lepsie ako uver v banke a ze mas alternativu nepoziciat si, ci mas pocit, ze ludia si beru hypoteky hlavne ako investicie alebo aby mali kde byvat?
b) super - chapeme sa, menej az ziadne hypoteky, co samozrejme stlaci ceny nehnutelnosti dole, za kolko si myslis, ze bezny smrtelnik si nasetri na byvanie?

Nikto ničomu nerozumie, iba Ty.

Zjednodušene.
Načo emitujú dlhopisy teda načo si požičiavajú peniaze, ak si ich môžu vymyslieť?
Prosím si aj vysvetlenie toho zarobenia na hypotéke v súvislosti s infláciou.
Ak si požičiam 100 000 a splatím 150 000 - koľko som zarobil?
Nepletieš si kúpnu silu s percentami?

starysomar, a ako si myslíš, že vznikajú peniaze? Nové peniaze sa tlačia len vtedy, ak majú banky primerané zásoby zlata, ktorými ich kryjú? Toto už neplatí veľmi dlho... Dnes sú peniaze kryté len sľubom štátov a ich armádami, ktoré majú dostatočnú silu na to, aby si vydobili monopol na peňažnom trhu.

Tu to máš vysvetlené v skratke.



A pri tom tvojom príklade... Ak si požičiaš peniaze a kúpiš si aktívum, nie pasívum ako auto (na spotrebáku fakt nezarobíš), tak zarábaš na tom, že ak je úrok nižší ako inflácia, tak po splatení pôžičky predáš to aktívum za vyššiu cenu, ako si splatil. Teda ilustratívne požičiaš si €100k, splatíš €150k, ale aktívum predáš za €200k vďaka cenovej inflácii. Toto nie je z mojej hlavy, ale podobným spôsobom to vysvetľoval Karpiš. Som si však istý, že podľa teba je to blbosť a ani on tomu nerozumie...

Autoeditácia príspevku po 39 min 13 sek:
A zrovna na mňa vyskočilo toto video, ktoré sa perfektne hodí do tejto debaty!

A to je vyše 5 rokov staré video

Ako by si si predstavoval tvorbu peňazí Ty?
Ak si niekto požičia - je slžník. Ak nespláca - príde o to, čím ručí - atd.
Podľa mňa vytrhávaš časti ako Ti vyhovuje.

starysomar, asi je zbytočné ti vysvetľovať tieto koncepty, keďže to nechceš alebo nevieš pochopiť.

Samozrejme splácať pôžičku musíš, ale ak po splatení celej pôžičky a predaní aktíva, ktoré si si kúpil za tú pôžičku, dostaneš viac peňazí, ako si dokopy splatil, tak si na tom zarobil. Nechápem, čo je na tom nepochopiteľné...

Ja by som si tvorbu peňazí predstavoval tak, že štát by nemal monopol, ale peniaze by si mohol vytvoriť hocikto a bolo by už len na ľuďoch, ktoré peniaze budú preferovať, proste štandardný voľný trh.

takze by sme sa vratili k vymennemu obchodu?
pojdem do lidlu si kupit potraviny ten ale prijima iba lidlcoiny. pojdem do alzy kupit telefon, ta vsak bude brat iba alzaky... ja som zamestnanec SAPu a ten mi dava vyplatu v SAPdolaroch...

v takom svete chcem zmenaren