Bullshit Jobs (Wikipedia)
Bullshit Jobs: A Theory is a 2018 book by anthropologist David Graeber that postulates the existence of meaningless jobs and analyzes their societal harm. He contends that over half of societal work is pointless and becomes psychologically destructive when paired with a work ethic that associates work with self-worth. Graeber describes five types of meaningless jobs, in which workers pretend their role is not as pointless or harmful as they know it to be: flunkies, goons, duct tapers, box tickers, and taskmasters. He argues that the association of labor with virtuous suffering is recent in human history and proposes unions and universal basic income as a potential solution.
Autoeditácia príspevku po 6 min 51 sek:
Doplnim, toto som pridaval inde, je tu aj moja vizia, ako ina rozdelit pracovne dni, ak by sa zaviedol 4-dnovy pracovny tyzden, uz som o tom pisal na hojku, je to len mierne upravene:
Na zaciatok znama informacia, ale mozno nie pre kazdeho:
Už 105 rokov majú zamestnanci pracujúci na našom území osemhodinový pracovný čas. Tento výdobytok modernej doby bol zakotvený už v legislatíve prvej Československej republiky po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Odborári by na tento krok, ktorým vtedajšie Československo predstihlo aj vyspelé západné ekonomiky, chceli nadviazať ďalším skracovaním pracovného času.
Takze uz 105 rokov sa pracovny cas neskracoval, napriek tomu, ze prisli stroje, automatizacia, pocitace, internet, teraz umela inteligencia.
ZOZNAM: Slováci odpracujú viac, ako je európsky priemer. V týchto krajinách EÚ sa robí menej ako 35 hodín týždenne
Tu je este dokaz, ze kratsi pracovny cas by bol mozny uz teraz, priemerny pracovny cas za tyzden v Holandsku je 32 hodin, menej ako 35 hodin je v Nemecku, Rakusku, Belgicku, Norsku, Dansku a Finsku.
V tejto suvislosti este zoznam krajin, kde ziju najstastnejsi ludia:
Rebríček šťastia na základe trojročného priemeru 2020 až 2022
1. Fínsko
2. Dánsko
3. Island
4. Izrael
5. Holandsko
6. Švédsko
7. Nórsko
8. Švajčiarsko
9. Luxembrusko
10. Nový Zéland
11. Rakúsko
Iny pohlad, resp. moznosti, ktore ponuka skratenie pracovneho tyzdna o jediny den, v hodinach za tyzden by to bolo namiesto 40 hodin 32 hodin. Ak by sme to este mierne znizili na 30 hodin, tak by bolo mozne vytvorit pracovny a volny tyzden.
Niektore povolania maju aj 12-hodinovy pracovny cas, dokonca lekari maju 24-hodinove sluzby, take tych 10 hodin by bol podla mna zvladnutelny, aj pri 8 hodinovom case je to s cestou a prestavkou aj 10 hodin a ten zbytok dna sa uz prilis vyuzit neda.
Pracovny tyzden by bol od pondelka do soboty, napr. od 7:00-12:00, hodinova prestavka a nasledne 13:00-18:00, neskor by sa to mohlo znizit na 4+4 hodiny, ale zatial pracujme s moznostou 5+5 hodin.
Volny tyzden by takto mal 8 dni, od nedele prveho tyzdna do nedele druheho, pre porovnanie v dnoch, aktualne mame zo 14 dni pracovnych 10, pri koncepte pracovneho a volneho tyzdna by bolo zo 14 dni pracovnych 6 (5+5 hodin namiesto

.
Toto by malo mnoho vyhod a moznosti:
- 8 dnova "dovolenka" kazdy druhy tyzden
- lepsia rovnovaha medzi pracovnym a sukromnym zivotom
- moznost presunut si pracovny tyzden namiesto 1. a 3. na 1. a 2., nasledne 15 dnove volno, vhodne na dlhu dovolenku, cestovanie a pod.
- 6 dni dovolenky by znamenalo 22 dni volna
- kazda nedela volna, vsade kde by to bolo mozne
- viac casu pre rodinu, deti, vzdelavanie, zabavu, cestovanie
- viac volna by prospelo dusevnemu zdraviu, predchadzalo by sa vyhoreniu
- mensia premavka na cestach
- dochadzajuci by usetrili niekolko hodin pri dochadzani
Uz len samotna existencia pracovneho a volneho tyzdna by umoznila skratit pracovny cas, priamo aj nepriamo:
- nizsie naklady na verejnu dopravu, napr. v spicke
- nizsie naklady na opravu ciest, kvoli mensej premavke
- mensia potreba psychologickej pomoci
- mensia potreba zdravotnej starostlivosti
Pre porovnanie, teraz je 2-dnovy vikend, takze akakolvek cesta na pobyt moze trvat aj pol dna, tiez to limituje vzdialenost, ak by bolo volnych 8 dni, resp. 15 dni, umoznilo by to cestovat dalej a samotna cesta by netrvala aj polovicu casu pobytu, ale iba maly zlomok, opat by to znamenalo aj vyrazne mensiu premavku, kedze ludia by boli pocas volneho tyzdna bud doma, alebo na pobyte na inom mieste.
Vyhody by to malo aj pre zamestnavatelov a stat:
- vyssia efektivita prace, co dokazali existujuce experimenty
- lepsie psychicke zdravie, mensie vypadky zamestnancov napr. pri vyhoreni
- menej PN
- menej penazi na zdravotnu starostlivost
- menej priestorov pre kancelarie
- menej pracovnych pomocok
- menej vozidiel
Samozrejme, skolska dochadzka by sa tiez musela prisposobit, uz dlho sa riesi, ze sa prilis memoruje a malo uci tak, aby deti dokazali chapat s porozumenim, niekedy bola zakladna skola 8-rocna, teraz je 9-rocna, takze skratenie o 1 den by nebolo takym problemom, popoludni by mohli byt predmety, ktore nevyzaduju velke sustredenie, napr. telesna vychova, eticka vychova, dejepis a tiez by sa to doplnilo o kruzky. Vzdelavanie nereaguje na internet a umelu inteligenciu, uz nie je potrebne si vsetko pamatat - a ludia si to ani vsetko nepamataju, ked to nevyuzivaju v praci, takze by stacilo menej casu na memorovanie a viac by sa mohli riesit aktualne a potrebne temy ako financna gramotnost, pocitacova gramotnost, rozlisovanie hoaxov, citanie s porozumenim, a pod. Kazdopadne, skolstvo by bolo na samostatnu temu.
Vyhodou z pohladu rodiny a deti by bolo aj to, ze rodicia by mali viac casu pre deti, dost sa teraz riesi psychicke zdravie deti, nasledkom coho je sikana, utoky, sebaposkodzovanie, samovrazdy, neskor sa niektore deti radikalizuju.