Hlavným dôvodom, prečo ti stačí tomuto cvičeniu venovať len 20 minút trikrát do týždňa, je fenomén zvýšenej spotreby kyslíka po výkone (EPOC). Podľa kondičnej trénerky Lisy Reed vyvolá intervalový režim takzvaný efekt dodatočného spaľovania, vďaka ktorému spáliš po skončení aktivity až o 25 % viac kalórií než pri bežnom behu či chôdzi.

Tento zrýchlený metabolizmus podľa jej odhadov pretrváva na úrovni zvýšenej o 10 % až tri dni po tom, čo odložíš pádlo či činky. Okrem štíhlejšej línie ti táto svalová báza poslúži ako skvelý základ pre zdravé starnutie, uchráni ťa pred nebezpečnými pádmi a zjednoduší ti bežné denné fungovanie. Na začiatok ti stačí striedať sekvencie silových prvkov s rýchlym pohybom a prispôsobiť si ich vlastným možnostiam.

Ryža patrí medzi najpopulárnejšie prílohy na svete. Je lacná, jednoduchá na prípravu a nájdeme ju takmer v každej kuchyni. Mnohí ľudia ju však vnímajú aj ako potravinu, po ktorej im rýchlo stúpa hladina cukru v krvi a ktorá sa pri chudnutí často obmedzuje.

Vedci však už dlhšie skúmajú zaujímavý spôsob prípravy, ktorý môže zmeniť jej neprajné vlastnosti. Tajomstvo pritom nespočíva v žiadnej špeciálnej odrode ryže alebo drahých doplnkoch. Stačí ju po uvarení nechať vychladnúť a neskôr opäť zohriať.

Práve počas tohto procesu sa v ryži zvyšuje množstvo takzvaného rezistentného škrobu. Ten sa v tele správa inak ako klasické sacharidy a môže ovplyvniť spôsob, akým organizmus reaguje na jedlo.

Zvyšná ryža z chladničky môže mať prekvapivý účinok

Celý trik je pritom veľmi jednoduchý. Ryžu uvaríš ako zvykneš, necháš ju vychladnúť a dáš do chladničky na niekoľko hodín, ideálne cez noc. Na druhý deň ju môžeš pokojne opäť zohriať alebo použiť do iného jedla.

Dôvodom je podľa výskumu dohľadateľnom v National Library of Medicine proces nazývaný retrogradácia škrobu. Pri ochladzovaní sa časť škrobu v ryži mení a vytvára pevnejšiu štruktúru, ktorú telo nedokáže tak rýchlo rozložiť.

Práve táto časť dostala názov rezistentný škrob, pretože odoláva tráveniu v tenkom čreve. Namiesto toho putuje ďalej do hrubého čreva, kde môže slúžiť ako potrava pre prospešné baktérie.

Prečo odborníkov zaujíma práve rezistentný škrob?

Bežné sacharidy sa počas trávenia rozkladajú na glukózu, ktorá sa dostáva do krvi. Pri potravinách s vysokým obsahom rýchlo dostupného škrobu sa tak môže hladina cukru rýchlo zvýšiť.

Rezistentný škrob však funguje trochu inak. Keďže sa trávi pomalšie, tak môže viesť k miernejšej reakcii organizmu po jedle. Práve preto sa skúma jeho možný vplyv na lepšiu hladinu cukru v krvi alebo výraznejší pocit sýtosti.

Podľa Harvardu je zaujímavý aj z pohľadu črevného mikrobiómu. Baktérie v hrubom čreve ho dokážu využívať ako zdroj energie a pri tomto procese vznikajú látky, ktoré sú predmetom výskumu pre ich možné priaznivé účinky na zdravie čriev.

Nejde o zázračný recept na chudnutie

Na Instagrame sa tento trik stal veľkou senzáciou. Objavili sa tvrdenia, že vychladená a znovu zohriata ryža môže obsahovať výrazne menej kalórií alebo že ide o spôsob, ako rýchlo a jednoducho schudnúť.

Takéto tvrdenia sú však prehnané. Ide síce o zníženie hladiny škrobu, ale to neznamená, že sa z obyčajnej ryže stane nízkokalorická potravina.

Oveľa dôležitejšie je, že môže zmeniť spôsob, akým telo časť sacharidov spracuje. Ak ryžu skombinuješ so zeleninou, bielkovinami a zdravými tukmi, tak výsledný vplyv jedla môže byť ešte priaznivejší.

Rovnaký trik funguje aj pri zemiakoch alebo cestovinách

Ryža však nie je jedinou potravinou, pri ktorej sa tento jav deje. Podobné zmeny sa dejú aj pri ďalších škrobových jedlách, ktoré patria medzi bežnú súčasť nášho jedálnička.

Vychladené a následne zohriate zemiaky alebo cestoviny môžu obsahovať vyššie množstvo rezistentného škrobu ako ich čerstvé verzie. Aj preto sa do pozornosti dostali napríklad cestovinové šaláty alebo jedlá pripravené deň vopred.

To však neznamená, že studené jedlo je automaticky zdravšie. Vždy rozhoduje celé zloženie jedálnička.

Pri ryži netreba zabúdať na bezpečnosť

Aj pri tomto triku však platia základné pravidlá skladovania. Uvarená ryža by nemala zostať dlho pri izbovej teplote, pretože sa v nej podľa Banner Health môžu rozmnožiť baktérie spôsobujúce tráviace problémy.

Najlepšie je po uvarení ryžu čo najskôr schladiť a uložiť do chladničky. Pri ďalšej konzumácii by mala byť samozrejme dôkladne zohriata.

Jednoduchý trik, ktorý stojí za vyskúšanie

Vychladená a znovu zohriata ryža nie je žiadna revolučná diéta ani tajná zbraň na chudnutie. Vedci nám však ukazujú, že aj malé zmeny v príprave bežných potravín môžu ovplyvniť ich vlastnosti.

Nabudúce možno nebudeš zvyšnú ryžu odkladať ako obyčajný prebytok z večere. Jednoduchý krok môže zmeniť viac, ako by si od tak bežnej potraviny čakal.

Srdcovo-cievne ochorenia dnes trápia čoraz mladších ľudí. Podľa kardiochirurga Dr. Hemantha Kaukuntlu čoraz častejšie prichádzajú s infarktom aj tridsiatnici a štyridsiatnici. Ako pre portál Hindustan Times uviedol, na vine sú dlhé pracovné hodiny, chronický stres, nedostatok pohybu, cukrovka, vysoký krvný tlak aj rastúca obľuba spracovaných potravín.

Riešenie pritom podľa neho nie je potrebné hľadať v drahých „superpotravinách“, ale v bežnej strave. „Nepotrebujeme drahé importované ‚superpotraviny‘ ani komplikované diéty. Mnohé z jedál, na ktorých vyrastali naši rodičia a starí rodičia, patria medzi vedecky najlepšie doložené potraviny na ochranu srdca,“ tvrdí.

Vymenoval päť skupín potravín, ktoré by podľa neho mali domácnosti zaraďovať do jedálnička častejšie. Jeho odporúčania potvrdzujú aj vedecké štúdie a informácie od renomovaných zdravotníckych inštitúcií.

Veľký problém pre Slovákov

Ako uvádza Ministerstvo zdravotníctva SR, na Slovensku každoročne predčasne zomrie viac ako 21-tisíc ľudí, ktorých úmrtiu sa dalo predísť lepšou prevenciou, skoršou diagnostikou alebo včasnou liečbou.

Kardiovaskulárne ochorenia sú pritom na Slovensku najčastejšou príčinou úmrtí. V roku 2023 mali na svedomí 45,9 % všetkých úmrtí.

Slovensko ročne eviduje približne 14 875 hospitalizácií pre akútny infarkt myokardu. Liečba jedného prípadu vyjde na približne 9 700 eur. Len na akútnu starostlivosť tak ročne štát vynaloží vyše 144 miliónov eur. Pri cievnych mozgových príhodách ide o približne 11 600 pacientov ročne s nákladom 8 800 eur na pacienta, čo prekračuje 100 miliónov eur ročne.

Proso, cirok a ďalšie obilniny

Práve preto by si Slováci mali do jedálničku pridať potraviny, ktoré ich cievam prospievajú. Na škodu im napríklad určite nebude proso, cirok alebo iné obilniny. Kaukuntla označuje tieto plodiny za „superobilninu“: „Sú bohaté na vlákninu, horčík a antioxidanty, pomáhajú znižovať LDL, teda ‚zlý‘ cholesterol, zlepšujú kontrolu krvného cukru a podporujú zdravú hmotnosť,“ tvrdí.

Odporúča napríklad nahradiť bielu ryžu raz-dvakrát týždenne prosom, piecť placky z ciroku namiesto tých z bielej múky, prípadne si dať na raňajky palacinku z prosa ragi.

S týmto hodnotením sa zhoduje aj článok portálu Healthline, ktorý cituje viacero štúdií. Proso má totiž nízky glykemický index a vo výskume u ľudí s cukrovkou 2. typu znížilo hladinu cukru v krvi po jedle, keď nahradilo raňajky na báze ryže. Podobne 12-týždňová štúdia u ľudí s prediabetesom zaznamenala po dennej konzumácii asi 50 gramov prosa mierny pokles hladiny cukru nalačno aj po jedle a zníženie inzulínovej rezistencie.

Tradičné strukoviny

„India má to šťastie, že disponuje širokou paletou strukovín a šošovíc prospešných pre srdce,“ hovorí Kaukuntla o dáloch (indických strukovinových jedlách), fazuli či cíceri, ktoré sú bohaté na rastlinné bielkoviny a rozpustnú vlákninu pomáhajúcu odstraňovať cholesterol z tela.

Podporu pre toto tvrdenie ponúka aj vedecká práca dohľadateľná v National Library of Medicine, ktorá sa venuje protizápalovým a antimikrobiálnym účinkom šošovice. Podľa nej je táto strukovina bohatá na bielkoviny, esenciálne aminokyseliny, minerály aj vlákninu. Má aj preukázateľne pozitívny vplyv na manažment cukrovky aj na zdravie srdcovo-cievneho systému.

Nezabudni na orechy

Mandle a vlašské orechy sú podľa Kaukuntlu malé, no nabité zdravými nenasýtenými tukmi, vitamínom E, horčíkom a vlákninou. Vlašské orechy dokonca vynikajú obsahom omega-3 mastných kyselín. Zdôrazňuje však mieru: „Kľúčová je striedmosť. Orechy majú vysoký obsah kalórií, takže na benefit stačí malá hrsť, teda približne 25 až 30 gramov denne.“

Presne túto mieru potvrdzuje aj Mayo Clinic, ktorá odporúča dospelým zjesť približne 4 až 6 porcií nesolených orechov týždenne. Podľa Mayo Clinic pravidelná konzumácia orechov môže zlepšiť zdravie tepien a znížiť zápal spojený so srdcovými chorobami. Tiež môže znížiť riziko krvných zrazenín aj vysokého krvného tlaku a znížiť hladinu „zlého“ LDL cholesterolu.

Farebné ovocie a zelenina

„Farebný tanier je zvyčajne aj zdravý tanier,“ hovorí Kaukuntla o listovej zelenine, paradajkách, mrkve, cvikle, tekvici, guave, pomarančoch, papáji či granátovom jablku. Sú bohaté na vitamíny, antioxidanty a draslík pomáhajúci znižovať krvný tlak a chrániť cievy.

Zdravé tuky

Tučné ryby ako makrela, sardinky alebo losos obsahujú omega-3 mastné kyseliny, ktoré znižujú triglyceridy a podporujú zdravie srdca. Vegetariáni ich môžu čerpať z ľanového semienka, chia semienok, orechov alebo sójových produktov.

Rozlíšenie medzi „dobrými“ a „zlými“ tukmi potvrdzuje aj Harvard Health. Podľa ich prehľadu sú mono- a polynenasýtené tuky (napríklad z olivového oleja, orechov, avokáda či tučných rýb) pre srdce prospešné, znižujú LDL cholesterol a znižujú aj hladinu triglyceridov.

Nasýtené tuky (červené mäso, plnotučné mliečne výrobky) by mali podľa väčšiny odborníkov tvoriť menej než 10 % dennej energie. Trans-tuky (priemyselne stužené tuky v pečive a fast foode) zas nemajú žiadny bezpečný limit konzumácie. Vedci ich totiž spájajú so zvýšeným rizikom srdcových chorôb, mŕtvice aj cukrovky.

Zdroje: Hindustan Times, Ministerstvo zdravotníctva SR, Healthline, NCBI, Mayo Clinic, Harvard Health

Výskum publikovaný v odbornom časopise PLOS One ukázal, že pravidelná konzumácia extra panenského olivového oleja je spojená až s 31-percentným nižším rizikom vzniku rakoviny.

Nejde len o chuť. Extra panenský olivový olej obsahuje vysoké množstvo antioxidantov a nenasýtených mastných kyselín, ktoré pomáhajú tlmiť zápal v tele.

A práve chronický zápal vedci a odborníci často spájajú so zvýšeným rizikom viacerých ochorení vrátane niektorých druhov rakoviny.

Olivový olej je zároveň jedným zo základných pilierov stredomorskej stravy, ktorá patrí medzi najlepšie preskúmané spôsoby stravovania sa na svete.

Podľa odborníkov je dobrou alternatívou aj avokádový olej, ktorý má podobné zloženie a obsahuje množstvo zdravých tukov aj antioxidantov.

Profesor Emanuel navyše upozorňuje, že repkový olej si získal zlú povesť neprávom. Podľa neho ide o kvalitný olej, ktorý môže pomáhať znižovať hladinu cholesterolu a podporovať lepšiu citlivosť organizmu na inzulín. Štúdia z National Library of Medicine navyše naznačuje, že v porovnaní so slnečnicovým olejom môže byť spojený s nižším rizikom niektorých druhov rakoviny.

Zaujímavé je, že odborníci neoznačili za problém konkrétny druh oleja. Najväčším rizikom je podľa nich opakované prehrievanie oleja, ku ktorému dochádza najmä pri smažení.

Pri vysokých teplotách sa totiž mení chemická štruktúra tukov a vznikajú látky, ktoré môžu podporovať zápal aj oxidačný stres. Medzi ne patria napríklad polycyklické aromatické uhľovodíky alebo produkty oxidácie tukov, ktoré sa spájajú so zvýšeným rizikom rakoviny.

Nezáleží pritom na tom, či ide o olivový, repkový alebo slnečnicový olej. Ak sa opakovane zahrieva hocijaký olej na veľmi vysoké teploty, tak jeho zdravotné benefity sa strácajú.

Onkológovia preto odporúčajú jednoduché riešenie. Tým je obmedziť smaženie a častejšie pripravovať jedlá pečením, dusením alebo krátkym restovaním.

Jedna rozsiahla analýza publikovaná v odbornom časopise Gastroenterology dokonca ukázala, že dve šálky kávy denne boli spojené až so 43-percentným znížením rizika rakoviny pečene. Ďalšie výskumy naznačujú priaznivý vplyv aj pri rakovine hrubého čreva, konečníka, prsníka alebo sliznice maternice.

Onkológ Mark Ashamalla pre portál Yahoo! vysvetlil, že medzi obyčajnou čiernou kávou a nápojom s karamelovým sirupom, cukrom a smotanou je z pohľadu zdravia obrovský rozdiel. Podľa neho patria medzi najproblematickejšie prísady práve sladké sirupy a vysoko spracované smotany. Tie síce priamo nespôsobujú rakovinu, ale pri ich každodennej konzumácii môžu podporovať zápaly, inzulínovú rezistenciu a priberanie. Práve obezita je podľa CDC spojená so zvýšeným rizikom najmenej 13 typov rakoviny vrátane rakoviny prsníka, hrubého čreva, pankreasu, pečene alebo obličiek.

Ashamalla upozorňuje ešte na jednu vec, ktorú mnohí podceňujú. Kávu by sme podľa neho nemali piť úplne horúcu. Príliš vysoká teplota môže pri pravidelnom pití dráždiť sliznicu pažeráka. A opakované poškodzovanie tkaniva sa podľa štúdie z National Library of Medicine spája so zvýšeným rizikom rakoviny pažeráka. Odborníci preto odporúčajú nechať čerstvo pripravenú kávu niekoľko minút vychladnúť.

Bielkoviny sa v posledných rokoch stali jednou z najviac zdôrazňovaných súčastí jedálnička. Nový vedecký prehľad však naznačuje, že viac nemusí byť vždy lepšie. Obmedzenie celkového príjmu bielkovín alebo niektorých aminokyselín by podľa výskumníkov mohlo podporovať metabolické zdravie a procesy spojené s dlhovekosťou. Zistenia však zatiaľ vychádzajú najmä zo štúdií na zvieratách a krátkodobých pokusov na ľuďoch.

Prehľad publikovaný v časopise Cell Press Blue, o ktorom informoval odborný portál Neuroscience News, analyzoval viac ako 350 vedeckých prác. Zahŕňal experimenty na mikróboch, myšiach, ďalších zvieratách aj ľuďoch.

Obmedzenie bielkovín môže aktivovať opravné procesy v bunkách

Výskumníci zistili, že nižší príjem bielkovín môže ovplyvniť viacero biologických mechanizmov súvisiacich so starnutím. Pri obmedzení bielkovín sa zvyšovala hladina hormónu FGF21, ktorý sa spája s reguláciou metabolizmu a reakciou organizmu na obmedzený prísun živín.

Zároveň sa tlmila aktivita dráhy mTORC1 a aktivovala dráha GCN2. Obe patria medzi mechanizmy, ktoré bunkám signalizujú dostupnosť živín a ovplyvňujú rast, opravu a reakciu na stres.

Výsledkom môže byť posun od rastu a budovania smerom k opravám a recyklácii bunkových komponentov. Výskumníci pozorovali aj lepšiu funkciu mitochondrií, nižšie poškodenie spôsobené reaktívnymi formami kyslíka a menej senescentných buniek.

V pokusoch na zvieratách sa nižší príjem bielkovín spájal s dlhším životom a menšou krehkosťou vo vyššom veku.

Dôležitejšie môžu byť konkrétne aminokyseliny

Prehľad zároveň naznačuje, že kľúčom nemusí byť iba celkové množstvo bielkovín. Vedci sa zamerali najmä na esenciálne aminokyseliny izoleucín, valín a metionín. Ich obmedzenie sa v niektorých experimentoch spájalo s priaznivými účinkami na metabolizmus a starnutie.

Kristin Kirkpatricková z Cleveland Clinic pre Medical News Today upozornila, že nejde o jednoduché odporúčanie jesť menej proteínov. „Prínos nemusí spočívať len v nižšom príjme bielkovín, ale v tom, ako telo reaguje na nižšiu hladinu určitých aminokyselín,“ vysvetlila.

Podobne dietologička Michelle Routhensteinová uviedla, že nižší príjem niektorých aminokyselín môže organizmu umožniť venovať viac energie opravným procesom namiesto neustáleho rastu.

Ľudia by nemali začať drasticky obmedzovať bielkoviny

Autori aj oslovení odborníci zdôrazňujú, že výsledky nemožno chápať ako výzvu na drastické znižovanie príjmu bielkovín.

Podľa New Scientist veľká časť dôkazov pochádza zo zvieracích modelov. Ľudské štúdie boli menšie a trvali prevažne len niekoľko týždňov. Dietologička Michelle Routhensteinová upozorňuje, že najväčšou limitáciou je, že väčšina poznatkov pochádza zo zvieracích štúdií a stále chýbajú dlhodobé dáta na ľuďoch.

S ombedzením bielkovín prichádzajú aj možné negatíva. Veľmi nízky príjem môže zhoršiť imunitu, hustotu kostí a udržiavanie svalovej hmoty. A práve svaly sú dôležité najmä vo vyššom veku.

Bielkoviny sú pre seniorov nutnosť

Prehľad osobitne upozorňuje na ľudí nad 65 rokov. U nich môže byť problémom skôr nedostatok bielkovín než ich prebytok.

S pribúdajúcim vekom rastie riziko sarkopénie, teda úbytku svalovej hmoty a sily. Nedostatočný príjem bielkovín môže tento proces zhoršovať a zvýšiť riziko krehkosti.

Routhensteinová preto pre Medical News Today zdôrazňuje, že optimálne množstvo závisí od veku, úrovne fyzickej aktivity, zdravotného stavu a individuálnych cieľov. Vyšší príjem proteínu zostáva dôležitý pri silovom tréningu, regenerácii a ochrane svalov.

Rozhodovať môže aj zdroj

Dôležitá nemusí byť iba kvantita, ale aj typ bielkovín. Predchádzajúce výskumy spájali vyšší príjem rastlinných proteínov s lepším zdravým starnutím, nižším rizikom chronických ochorení a lepším fyzickým či kognitívnym fungovaním.

Naopak, vyšší príjem živočíšnych bielkovín sa v niektorých observačných štúdiách spájal s vyšším rizikom chronických ochorení. Vedci preto zatiaľ neponúkajú jednotné číslo, ktoré by bolo optimálne pre každého.

Najdôležitejším záverom nového prehľadu je, že pri bielkovinách nemusí platiť princíp „čím viac, tým lepšie“. Optimálny príjem sa pravdepodobne mení počas života a závisí od celkového jedálnička, pohybu, veku aj zdravotného stavu.

Zdroje: Cell Press Blue, Neuroscience News, New Scientist, Medical News Today

Nejde o žiadnu zázračnú potravinu, ktorá by sama osebe zabránila chorobám alebo vyriešila zdravotné problémy. Bambusové výhonky však majú nízku energetickú hodnotu, obsahujú vlákninu a poskytujú aj niektoré minerálne látky. Ako súčasť rozmanitého a vyváženého jedálnička preto môžu byť zaujímavým spestrením.
Čo vlastne jeme, keď si dáme bambusové výhonky?

Bambusové výhonky sú mladé časti rastliny, ktoré vyrastajú zo zeme v blízkosti materského bambusu. Zbierajú sa ešte predtým, ako začnú tvrdnúť a postupne sa zmenia na vysoké zdrevnatené stonky.

V čase zberu bývajú výhonky mäkké, šťavnaté a chrumkavé. Ich presná veľkosť i tvar závisia od konkrétneho druhu bambusu a od okamihu, keď boli zozbierané. Často dosahujú približne 15 až 30 centimetrov, môžu však byť aj menšie alebo väčšie.

Bambusové výhonky majú dlhú tradíciu najmä v kuchyniach východnej, juhovýchodnej a južnej Ázie. Používajú sa do polievok, restovaných pokrmov, karí, šalátov aj nakladaných príloh. Dnes sa bambus pestuje aj mimo Ázie, predovšetkým v oblastiach s vhodným teplým a vlhkým podnebím.

Nie všetky druhy bambusu sú však rovnako vhodné na konzumáciu. Na potravinárske účely sa používajú iba výhonky vybraných jedlých druhov, ktoré musia byť správne zozbierané a spracované.
Čerstvé bambusové výhonky sa nesmú jesť surové

Pri bambusových výhonkoch je mimoriadne dôležitá správna príprava. Čerstvé výhonky obsahujú prirodzene sa vyskytujúce kyanogénne glykozidy. Z tých sa za určitých podmienok môže uvoľňovať kyanovodík, a preto nie sú surové výhonky vhodné na priamu konzumáciu.

Čerstvé bambusové výhonky sa musia najskôr ošúpať, nakrájať a dôkladne tepelne upraviť. Spôsob a dĺžka prípravy závisia aj od druhu výhonku. Zvyčajne sa varia v dostatočnom množstve vody, ktorá sa následne vyleje. Pri niektorých druhoch alebo tradičných postupoch sa voda počas varenia vymieňa.

Ak s čerstvými výhonkami nemáte skúsenosti, bezpečnejšou a jednoduchšou voľbou sú priemyselne spracované výrobky. Konzervované bambusové výhonky z obchodu už prešli potrebnou úpravou a spravidla ich stačí scediť, prepláchnuť čistou vodou a pridať do jedla. Vždy je však vhodné skontrolovať aj pokyny uvedené na obale.
Majú málo kalórií, presné hodnoty však závisia od výrobku

Jednou z hlavných predností bambusových výhonkov je nízka energetická hodnota. Jej presná výška sa môže líšiť podľa druhu, spôsobu spracovania a použitého nálevu. Čerstvé alebo varené výhonky bez ďalších prísad zvyčajne poskytujú iba niekoľko desiatok kilokalórií na 100 gramov.

Pri konzervovaných výrobkoch sa preto oplatí pozrieť na výživové údaje na etikete. Rozdiely môžu vzniknúť najmä použitím soli, cukru alebo iných prísad. Samotný nízky počet kalórií navyše automaticky neznamená, že celé jedlo bude diétne. Výslednú energetickú hodnotu ovplyvní olej, omáčka, mäso, cestoviny alebo ryža, s ktorými výhonky podávame.

Ich výhodou je, že jedlu dodajú objem a chrumkavosť bez veľkého množstva energie. Môžu sa preto hodiť aj ľuďom, ktorí sa snažia znížiť celkový energetický príjem. O úspechu pri chudnutí však vždy rozhoduje predovšetkým dlhodobá skladba celého jedálnička a množstvo prijatej energie.
Vláknina prospieva tráveniu aj pocitu sýtosti

Bambusové výhonky obsahujú vlákninu, ktorá je dôležitá pre správne fungovanie tráviaceho systému. Pomáha zväčšovať objem potravy, podporuje pravidelné vyprázdňovanie a môže predlžovať pocit sýtosti po jedle.

Dostatočný príjem vlákniny sa spája aj s priaznivým vplyvom na celkové zdravie. Prospešná nie je jedna konkrétna potravina, ale pestrý jedálniček bohatý na zeleninu, ovocie, strukoviny, celozrnné obilniny, orechy a semená. Bambusové výhonky môžu k tomuto príjmu prispieť, nemali by však byť jeho jediným zdrojom.

Hoci ich väčšina ľudí znáša bez problémov, tvrdenie, že sú automaticky ľahko stráviteľné pre každého, by nebolo presné. Ľudia s citlivým trávením môžu na potraviny bohatšie na vlákninu reagovať individuálne. Novú surovinu je preto rozumné prvýkrát ochutnať v menšej porcii.
Obsahujú draslík aj rastlinné steroly

Vo výhonkoch sa nachádza draslík a menšie množstvá ďalších minerálnych látok. Draslík sa podieľa na normálnom fungovaní svalov a nervovej sústavy a prispieva k udržiavaniu normálneho krvného tlaku. Jedna porcia bambusových výhonkov však nedokáže nahradiť celkovo pestrú stravu.

Pozornosť vzbudzuje aj prítomnosť rastlinných sterolov, označovaných ako fytosteroly. Pri dostatočnom príjme môžu obmedzovať vstrebávanie cholesterolu v čreve. Z toho však nemožno vyvodzovať, že bežná porcia bambusových výhonkov sama zníži cholesterol alebo ochráni človeka pred ochorením srdca.

Pre zdravie srdca je podstatná celková životospráva – dostatok pohybu, nefajčenie, primeraná telesná hmotnosť a strava s dostatkom zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných potravín a vhodných zdrojov tukov. Bambusové výhonky môžu byť jednou zo súčastí takto zostaveného jedálnička, nie jeho náhradou.

Pozor treba dávať na konzervované výrobky s vysokým obsahom soli. Nadmerný príjem sodíka môže prispievať k zvyšovaniu krvného tlaku, takže pri výbere je vhodné porovnať etikety jednotlivých výrobkov. Časť nálevu a soli možno odstrániť dôkladným prepláchnutím výhonkov.
Ich jemná chuť sa prispôsobí ostatným surovinám

Bambusové výhonky nemajú výraznú chuť, ktorá by v jedle prekrývala ostatné ingrediencie. Sú jemné, mierne sladkasté až zemité a niekomu môžu pripomínať mladú kukuricu alebo artičoky. Najväčším lákadlom však býva ich pevná a chrumkavá konzistencia.

Práve neutrálna chuť umožňuje kombinovať ich s výraznejšími omáčkami, koreninami, mäsom, tofu aj ďalšou zeleninou. Dobre prijímajú chuť jedla, do ktorého ich pridáme, pričom si pri krátkej tepelnej úprave zachovávajú chrumkavosť.
Ako použiť bambusové výhonky v kuchyni?

Najjednoduchšie sa pracuje s výhonkami v konzerve alebo pohári. Po otvorení ich sceďte a prepláchnite studenou vodou. Tým odstránite časť slaného nálevu aj jeho typickú arómu. Výhonky už netreba dlho variť, preto ich možno do teplých jedál pridať až v závere prípravy.
Do restovanej zeleniny

Na panvici krátko opečte cibuľu, papriku, mrkvu, cuketu alebo inú zeleninu. Pridajte mäso, tofu či strukoviny a nakoniec vmiešajte bambusové výhonky. Jedlo môžete ochutiť zázvorom, cesnakom, sójovou omáčkou alebo trochou sezamového oleja.

Pri sójovej omáčke aj konzervovaných výhonkoch treba myslieť na množstvo soli. Dochucovať je preto lepšie postupne a jedlo najskôr ochutnať.
Do polievok

Výhonky sa hodia do zeleninových, kuracích aj pikantnejších ázijských polievok. Vďaka pevnejšej štruktúre sa pri krátkom varení nerozpadnú a polievke dodajú chrumkavý prvok. Pridajte ich niekoľko minút pred dokončením.
Do šalátov

Scedené a prepláchnuté výhonky možno použiť aj bez ďalšieho varenia, pokiaľ ide o výrobok pripravený na priamu konzumáciu. Dobre chutia s uhorkou, mrkvou, jarnou cibuľkou, sezamom a ľahkou zálievkou. Hodia sa tiež do šalátov s ryžovými rezancami, kuracím mäsom alebo tofu.
Do jedál s ryžou a rezancami

Bambusové výhonky možno pridať do vyprážanej ryže, rezancov, zeleninových zmesí alebo omáčok podávaných s ryžou. Vďaka neutrálnej chuti sa dajú kombinovať s mnohými surovinami, takže nemusíte pripravovať výlučne tradičný ázijský recept.
Nie sú zázračnou potravinou, no v kuchyni majú čo ponúknuť

Bambusové výhonky samy osebe neliečia vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak ani ochorenia srdca. Nemožno od nich očakávať účinky lieku alebo výživového doplnku. Ich prínos spočíva najmä v tom, že ide o zeleninovú surovinu s nízkou energetickou hodnotou, obsahom vlákniny a zaujímavou konzistenciou.

Pri ich zaraďovaní do jedálnička sa oplatí pamätať na niekoľko zásad:

čerstvé výhonky nikdy nejedzte surové,
pri ich príprave dodržujte správny postup tepelného spracovania,
konzervované výhonky pred použitím sceďte a prepláchnite,
sledujte množstvo soli uvedené na obale,
vnímajte ich ako súčasť pestrej stravy, nie ako zázračný prostriedok na zdravie.