Tak ja sem pridam jeden krasny pribeh jednej mojej dobrej kamaratky,,,Je to strasne krasne a dlhe ale poviem vam ze to stoji za to si to precitat..
Tak tu je:
Môj príbeh sa začal, keď na našu školu prišiel nový žiak...Bola som na neho veľmi zvedavá a už som sa nevedela dočkať=) No ako náhle som ho uvidela moje ilúzie pominuli a videla som len obyčajného chalana, ktorý chodí skleslo a nič iné mi nenapadlo, len že to bude nejaký sfetovanec....a tak ma už viac nezaujímal. Ale časom som sa pristihla, že ma nejako zvláštne začalo zaujímať ako sa volá, koľko má rokov, čo robí, alebo kam chodieva vonku. Nechcela som si ani priznať, že sa čoraz častejšie nacházdam v jeho triede. A bola to len zámienka ako sa k nemu dostať. Raz ako každú nedeľu som išla pravdaže kvôli nemu na diskotéku, lebo mi prezradili, že on tam chodieva pravidelne. Lenže ako sa otvorili dvere bolo mi hneď všetko jasné....má babu. A ja nie som typ dievčaťa, ktorý by kazil vzťahy vo svoj prospech. Tak mi nič iné neostávalo ako na neho pomaly zabúdať. Nikto nečakal, že to bude až také ťažké. Stačilo mi vedieť len jedno a to bolo to, že ešte nikdy som necítila k chalanovi to čo k nemu. Áno, tomu sa hovorí láska. Mráz vám prebehne nečakane po chrbte, keď ho uvidíte. Taký nezvyčajne neopísateľný pocit v mojom vnútri. Ťažké bolo na neho zabúdať a ešte ťažšie pozerať sa na neho každý deň v škole a vedieť, že nikdy nebude môj. Neraz som pred spaním plakala. Naučila som sa poznať beznádej a slzy mi poskytli len chvíľkovú úľavu. Každé ráno som kráčala do školy v nádeji, že stretnem iného a bude po problémoch. Ale naopak. Každé jedno ráno on vyšiel spoza rohu a moje city rástli. Trvalo to dlho. No, neskôr som išla na kúpeľné liečenie v nádeji, že 6 týždňov je dostatočná doba na zabudnutie. Nepodarilo sa to. Ja som sa vrátila a ešte v ten večer som šla po kamarátku nech ideme von a pravdaže za ním. Nebol doma. Keď sme sa vracali domov tak sme ho stretli. Povedal, že nás odprevadí. A tak sa aj stalo. Lenže tá moja kamarátka bola veľmi pekná. Skoro každý chalan ju chcel. Proste moja láska jej cestou domov robila stále zle. Ja som sa snažila usmievať , no vo vnútri to somnou priam lomcovalo. Ona však odišla. Ja som s ním ostala sama. Opýtal sa ma či chcem s ním chodiť. Povedala som, že však inej robí celý večer zle a potom nakoniec chce mňa. A stretli sme moju druhú kamarátku. Pripojila som sa k nej. On stále dookola kričal nech mu odpoviem. V mojom vnútri nastal boj srdca z rozumom. Navonok však len ticho prehlúšali kvapky dažďa. On kričal stále a stále. Z toľkého kriku nakoniec jedna pani otvorila okno a povedala mi nech mu už konečne poviem áno. Mne to nedalo a poslúchla som ju a povedala áno. Ráno po prebudení som stretla jednu babu a tá mi hneď povedala, že bola s ním a že jej povedal ,že spolu chodíme. Bolo mi to blbé. Ešte sa len zobudím a už to vedia temer všetci. Tak som sa s ním rozišla so slzami v očiach. Chcela som si ho vymazať z mysle. Nedarilo sa zabudnúť pretože ja som ho milovala už rok. Musela som s tým niečo robiť. Lebo bol všade. No, hlavne v mojej mysli. Prišla som na bláznivý nápad a kamarátky mi s tým pomohli. Viem bolo to strelené ale bola to moja posledná nádej... tak moje kamarátky išli za ním. Povedali mu mnoho vecí. A verte, neverte klaplo to...na druhý deň v škole mi napísal lístok. Bol kratučký no pre mňa znamenal veľa. Práve preto, lebo mi ho poslal on. Stálo tam asi to, že sa mu veľmi páčim už dlhšiu dobu a či by sme to spolu neskúsili. Nech mu poviem na rovinu áno alebo nie. Lebo odpoveď možno nepozná. Presne takto sme sa dali dokopy. Na naše prvé rande sa nedá zabudnúť. Bola zima -mráz náš jemne štípal. Pri lúčení sa hambil strašne=). Hanbil sa ma pobozkať. Hoci bol o dva roky starší. Ale keď čas plynul veľmi rýchlo a on už mal byť dávno doma. Tak sa nakoniec odvážil a pobozkal ma. Na chvíľu som prestala vnímať okolie. Nezaujímalo ma nič, len on. V jeho náručí som sa priam rozplývala. Prekypovala som šťastím....to si neviete ani predstaviť. Bozk od toho čo ľúbite je ten najkrajší na svete. Je to taká hymna lásky. Takto vyzeral náš prvý bozk, preto bol pre mňa taký dôležitý. Takmer som nezaspala od toľkej lásky. Čas utekal, bolo pred Vianocami a on musel odísť. Čakala som kedy sa vráti a budeme opäť spolu. No, vrátil sa ako vymenený. Už nebol ten čo odchádzal. Hneď prvý krát v škole po sviatkoch nemal ani odvahu sa
somnou rozísť a tak poslal vtedy môjho naj kamoša nech to urobí za neho. Zbabelec. Slzy sa mi hrnuli do očí ako malé perličky. Ale snažila som sa robiť, že ma to vôbec netrápi. Nechcela som dať najavo bolesť, ktorú som vtedy cítila. Až doma som sa rozplakala. Muselo to mať nejaký dôvod. Ešte hodinu pred tým mi napísal, že ma miluje. A teraz toto. Nechcelo sa mi tomu veriť. Ale bola to realita a ja som ho pre môj cit nedokázala nenávidieť. Práve naopak. Ľúbila som ho. Neviem prečo. Ublížil mi, no nedokázala som ho prestať milovať. Niekedy z lásky nechápeme viac než z nenávisti. Preto som stále uvažovala čo sa mohlo stať. Myšlienky mnou hýrili. Ale zmierila som sa s tým a žila ďalej. Neostávalo mi nič iné=( Moje city vôbec neutíchali. Preto naj kamarátka a z vtedy mojim naj kamošom vymysleli spolu plán, že oni nás musia dať dokopy. Videli ako sa trápim.Oni boli jeho spolužiaci. Spolu kuli na nás plány. A za to im nesmierne ďakujem. Priateľa poznáš v núdzi. Je to pravda. Písali si s ním v škole. Ja neviem čo. Ale povedal im, že on by chcel byť somnou, ale keď sa len ku mne priblíži tak, že mu dám vždy facku (ale to len zo srandy to sme sa tak naťahovali) heh , chudáčik. No ale presvedčili ho a povedali, že nech mi napíše a uvidí sa čo ďalej. Zo školy som si šliapala nič netušiac, keď mi kamoška povedala presne toto:,,On ti odkazuje, že ťa neznáša, a že nechce mať s tebou už nikdy nič spoločné a posiela ti toto.“ v ruke držala lístok. Vtedy som sa cítila mizerne no v tom lístku čo mi podala neboli nadávky ako som čakala. Ale bolo tam, že ma stále miluje a chce aby som mu dala druhú šancu ak môžem. A ja som mu ju aj dala. Veď odpúšťať sa má. Pravá láska nevyprchá tak rýchlo. Začali sme sa znovu stretávať. Páčilo sa mi to viac ako prvý krát. Chodievali sme spolu na dlhé zimné prechádzky. Aj keď vonku mrzlo nejako som to nevnímala. Stačilo mi to, že on je pri mne. Vždy večer sme si zašli do takej tmavej uličky kde sme sa bozkávali:):):) proste niečo úžasné. V našej dedine je veľmi veľa miest kde sme sa pobozkali. Pripomína mi to každé jedno miesto až dodnes. Napríklad temer každá lampa,lavičky,mosty,domy,uličky,obchody. Najradšej mám stánok. Tam sme sa raz lúčili. Heh. zabudla som na lesk. Mal veľa trblietiek. Pobozkali sme sa a on to mal celé na ústach. Ani sme si to neuvedomili, až keď ho každý podpichoval. Vždy ma najprv chytil za ruky. Hral sa mi s nimi. Kým sme sa pobozkali pomaly prechádzal do objatia. Jeho objatia boli jemné a vzájomne také pevné ako by si ma chránil. A také naše spoločné miesta, ktoré som milovala mi nič nenahradí. Chodievať na červenú lavičku, našu červená lavičku,kde sme sa stretávali bolo super. Potom ma zobral a zaviedol na jeden kopec kde nás nikto nerušil. Ležať a nevnímať nič. Skvelý pocit. Také niečo sa neopakuje. Dokázali sme tam byť neskutočne dlho. Ani jeden z nás si neuvedomoval ako čas letí. V mysli bolo len jedno. Ja a on = spolu. Vonku za takou lúčkou na jednej lavičke, osamote sme stvárali veľa hlupostí. Stále mi robil zle. A raz mi vysipal krabičku zápaliek do výstrihu. Zlatý. Tam utekala minúta za minútou. Bol pokoj od každého a rozruch vystriedal len žblnkot malého potôčika. Krásne sa na to spomýna. Dokonca ani na partnerské testy nikto nezabudol. Robili sme ich v postieľke a smiali sa na tom aké sú to banality. Takmer vždy si odpovede vymýšlal aby mu vyšlo aký je skvelý partner=)))Neprešiel ani jeden deň aby sme sa nevideli... Niekedy aj viackrát denne. V škole sme si písali listy. Také romantické. Mala som ich od neho fuuha asi nejakých 300. To je už čo povedať. Na nich aj tak najkrajšie bolo slovko milujem ťa. A toto slovko mi napísal aj na lavicu......bolo tam ,,Miláčik milujem ťa...tvoj..... a v srdiečku to bolo napísané. Raz dokonca som ho mala ísť doučovať matiku. Došla som k nemu a ako náhle sa zavreli dvere na jeho izbe zobral mi zošit z rúk a odhodil ho. Tak zlato povedal, že to bola len zámienka aby ma k nemu dostal, aby mohol byť som nou, lebo mal zaracha. Viete čo sa mi najviac páčilo??? Nebol to chalan ako ostatný. Áno, mal aj svoje nedostatky a aj sme sa pohádali niekoľkokrát. Páčilo sa mi, že keby som mu povedala čokoľvek dokázal ma pochopiť. Proste všetko. Takého chalana si ja naozaj cením. Lenže bol v puberte. Robil mnoho blbostí. Poznáte aký sú vtedy chalani. Pred chalanmi sú najväčší machry. Ako náhle sa priblížia k babe.hm.. hneď je to iné. Škoda , že sa všetko muselo skončiť. Všetko raz musí vyhasnúť. Po pár mesiacoch, ktoré sme spolu prežili nastal koniec. Prišli k nám nejaký chalani a baby. Sme sa všetci dohodli, že sa pôjde niekam posedieť. Tam sa to stalo. Proste pred mojimi očami keď sme boli vonku ma podviedol z nejakou babou, ktorá tu bola len nejaké dva dni a potom sa vracala domov. A býva ďaleko. Neviem či mu to stálo za to. Ale asi áno. Ak je schopný človek odhodiť niekoľko mesačný vzťah pre necelé dva dni. Tak v tom musí niečo byť. Možno láska. Dnes to už neriešim. Za takýchto okolností už náš vzťah nemal cenu. Mnoho som mu toho odpustila ale toto som už nebola schopná prepáčiť. Lebo som sa konečne naučila vidieť aký je. Naučila som sa jedno:,,Aby sa človeku otvorili oči nestačí sa rozhliadnuť okolo seba, musí sa naučiť vidieť.“ Vo vzťahu nastal koniec, my sme sa po dlhšom čase boli schopný sa skamarátiť. Chodievali sme spolu von. Všetko bolo v poriadku. Kamarátime sa dodnes. Už sa nestretávame, lebo každý je inde na škole a každý ma už svojich nových kamarátov a aj svoj život. Ostali mi aspoň spomienky. Ak náhodou niekedy nájdem jeho foto zabudnuté v peňaženke. Pospomínam ako nám bolo fajn. Na zlé už nemyslím. Možno si myslíte...čo tu ona vraví veď bola ešte mladá a stále aj som. Ale prvá láska pre mňa mala veľký význam. Lebo sa naučíte milovať aj niekoho iného ako ste zvyknutý. Predtým ste milovali len rodinu a teraz je to náklonnosť k osobe druhého pohlavia. Láska je to to najkrajšie čo človeka môže zastihnúť. Čo pre vás nemalo niekedy predtým cenu teraz je pre vás dôležité. Cez ružové okuliare vnímate svet cukríkovo. Presne tak to má aj byť. Láska má spriemňovať život a nie sa pre ňu trápiť. Táto láska sa skončila no v mojom srdiečku ostane uzamknutá na vždy. Kľúčik mám len ja. Na prvú lásku sa nikdy nezabúda. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
bola som taka naivna... ze je to ten pravy a ze budem spolu a bla bla, ale bolo to velmi krasne, no najkrasia je asi preto lebo je prva a zazivate vsetko cosi nove cosi co ste nikdy nepoznali a nikdy nevedeli ako to chuti... no vsetko ma svoj koniec a podla mna su to len take prve lasky... no poviem vam ze tuto co mam teraz je najkrasia a uz sa tesim ked budeme svoji heh 
Ale prezil som to. 
