Prezradte to o čom nehovoríte

Príspevok od používateľa **pinco** » 08 apr 2007, 0:12

jin napísal:ďalej je to cielené vyžívanie sa v psychickej bolesti a prvotné príznaky maniodepresie.

skús to trochu priblížiť, celkom ma to zaujalo.

Príspevok od používateľa **jin** » 08 apr 2007, 0:24

pinco napísal:skús to trochu priblížiť, celkom ma to zaujalo.

Nuž...To vyžívanie sa v psych. bolesti je laicky menované aj ako citový masochizmus. A ten je jedným z prvotných príznakov maniodepresie...A ten citový masochizmus je vážne svinstvo. Prejavuje sa ako náhle návaly zlej nálady a človek takto postihnutý nemá potrebu sa z toho dostať, práve naopak, tieto pocity ešte prehlbovať. Prehlbuje ich až dovtedy, pokiaľ podvedomie nepovie mozgu: "Už dosť!" /teda aspoň u mňa to tak je/ a akoby nevypne centrum emócií. Potom nasleduje obdobie tzv. citového burnoutu, ktoré sa prejavuje dosť rozlične. Niektorí ľudia sú očividne bez nálady, no niektorí, tento burnout dokážu celkom obratne maskovať hranými prejavmi pocitov, no vo vnútri sú prázdny. Však aj táto prázdnota sa za chvíľu naplní /čas je závislý od frekvencie a sily emočných podnetov/ a vyústi do výbuchu emócií - buď spontánneho, alebo podporeného /najčastejšie alkoholom/. Tiež sa môže prejaviť náladovosť...Moja temná stránka...

SRneC · Príspevok od používateľa **SRneC** » 08 apr 2007, 8:51

no jin ..radost ta spoznat

ja sa hanbim asi len za to ze sem-tam zabludim prstom do nosa

kachna

sirmisoturbo napísal:hmmm, asi nic, ale niekedy si vytvaram nejaky "dialog" v hlave s nejakou osobou..

u mna uplne bezne. ale ja si predstavujem aj miesto a ludi co su okolo, co kto ma oblecene, aky je den. do detailov.

nejakymarko

Ja sa casto pristihnem, ze idem len taq po ulici a v mysli si pospevujem nejaku pesnicku a niekedy aj pery sa mi pohybuju, ale zvuk nevydavam.
Predstavte si tie pohlady okoloiducich

Stenky

dawo napísal:no jin ..radost ta spoznat

ja sa hanbim asi len za to ze sem-tam zabludim prstom do nosa

jj na to som zabudol
the same

kafiatko

mám doma veľa diplomov... či už za športové aktivity, alebo vedomostné súťaže, aranžovanie.... nerada to spomínam... je to trápne a nikdy nikomu o tom nehovorím....cítim sa tak čudne...

DeFeAt

Ja dosť často posudzujem ľúdí podľa toho ako sú oblečení a ako vyzerajú. Nevydržal by som dlho s nejakým "žebrákom" alebo s niekým čo vyzerá fakt otrasne. Som dosť vyberavý v ľuďoch. A hlavne pri dievčatách, musí byť fakt pekná aby som si s ňou začal a myslel to vážne.
A často sa pozerám ako sú ľudia oblečení a aká to je značka a pod...

Lolofon

no ,ked som sam tak si casto okusujem nechty,tak mimovolne ....
a raz ci dvakrat ked som bol na mol som si strngal so stromom /dozvedel som sa to od inich osob/
raz za cas na mna pride ze sa sam so sebou rozpravam...

Príspevok od používateľa **jin** » 08 apr 2007, 12:41

DeFeAt napísal:Ja dosť často posudzujem ľúdí podľa toho ako sú oblečení a ako vyzerajú. Nevydržal by som dlho s nejakým "žebrákom" alebo s niekým čo vyzerá fakt otrasne. Som dosť vyberavý v ľuďoch. A hlavne pri dievčatách, musí byť fakt pekná aby som si s ňou začal a myslel to vážne.
A často sa pozerám ako sú ľudia oblečení a aká to je značka a pod...

To mi pripadá dosť povrchné

Inak obdoba tohto sa aj mne stane, ale v tom zmysle, že keď vidím dakoho, kto ma odpudzuje už iba spôsobom chôdze, tak si ho okamžite spojím s marihuanou a myslím si, že je hulič

. Prepáčte, ale voči "travke" som troška predpojatý...

braino.swk

v poslednom case (asi mesiac) velmi casto podlieham depresiam, niekedy to je dokonca take vazne ze uz rozmyslam nad samovrazdou, citim sa uplne prazdny a opusteny. Tento stav ma chytil ked sme sa rozisli s priatelkou po roku, nejak som stratil chut do zivota. Nic sa mi nechce. Jediny stav ked som Okej je ked som s kamosmi alebo hram basket, vtedy jedine dokazem na nu nemysliet. dokonca sa priznam ze za tento cas som trosku presiel k emo

Príspevok od používateľa **jin** » 08 apr 2007, 12:47

braino.swk napísal:v poslednom case (asi mesiac) velmi casto podlieham depresiam, niekedy to je dokonca take vazne ze uz rozmyslam nad samovrazdou, citim sa uplne prazdny a opusteny. Tento stav ma chytil ked sme sa rozisli s priatelkou po roku, nejak som stratil chut do zivota. Nic sa mi nechce. Jediny stav ked som Okej je ked som s kamosmi alebo hram basket, vtedy jedine dokazem na nu nemysliet. dokonca sa priznam ze za tento cas som trosku presiel k emo

Tieto stavy Ťa prejdú, akonáhle na ňu zabudneš

. Po rozchodoch to nebýva nič nezvyčajné a pokiaľ sa to nestane chronickým, tak to nič nie je. Inak príklon k EMO si myslel v štýle premýšľania, alebo obliekania etc.?

braino.swk

jin napísal:Tieto stavy Ťa prejdú, akonáhle na ňu zabudneš . Po rozchodoch to nebýva nič nezvyčajné a pokiaľ sa to nestane chronickým, tak to nič nie je. Inak príklon k EMO si myslel v štýle premýšľania, alebo obliekania etc.?

v prvom rade, nechcem na nu zabudnut, bol to vztah ktory nam obom mnoho dal, a ja stale verim ze to este ma zmysel, chcel som sa na to uz vykaslat, ale asi po 2-3 tyzdnoch som zistil ze to nejde.. s tym emo.. skor zmyslania, kreslim si take pikčure, kecam s ghotic-girls a pod...
niekedy to je dokonca tak, ze len rano vstanem a uz placem

Príspevok od používateľa **jin** » 08 apr 2007, 12:56

braino.swk napísal:v prvom rade, nechcem na nu zabudnut, bol to vztah ktory nam obom mnoho dal, a ja stale verim ze to este ma zmysel, chcel som sa na to uz vykaslat, ale asi po 2-3 tyzdnoch som zistil ze to nejde.. s tym emo.. skor zmyslania, kreslim si take pikčure, kecam s ghotic-girls a pod...
niekedy to je dokonca tak, ze len rano vstanem a uz placem

Ale ide to, ver mi

Mne to trvalo rok a pol

A to "emo" ťa tiež prejde, hlavne teraz musíš prísť na iné myšlienky, aj keď to teraz vyzerá byť nemožné.

Dieg0

Vlastne si na nič také čo by som skrýval moc nespomínam.Snažím sa pre mňa prirodzené veci neskrývať : vypekanie hudby naplno vonka s tým že luďia po mne čumia ako po dementovi, nadávanie ľudom ktorý si o sebe mysli moc ovšem ich nepoznám (napr. ide okolo hlúčik báb čo sú najkrajšie a keď idú okola mňa tak normálne pre seba a kamarátov poviem "neznášam také kur*y ako sú tieto ženské a pod.) .Ale ináč sa hanbím asi iba za to že keď sa s niekým rozprávam a ten človek má v niečom pravdu a ja sa o 5 minút s ním hádam že som to povedal ja

(strašne slabá pamäť)

Kibo · Príspevok od používateľa **Kibo** » 08 apr 2007, 14:51

- tak ja som napriklad workoholik, mohol by som robit hocico, ale bavi ma makat. mama zato zuri, lebo by si ma predstavovala niekde v klude pracovat a zarabat velke prachy a nenarobit sa... ale mozem si za to sam...
- navonok - teraz nemyslim postavu - vyzeram ako slusny chlapcek, ale v skutocnosti som tichy zabijak, neskutocny nervak ked ma niekto nastartuje, mavam raz za cas depresie, viem sa spravat slusne, pohybujem sa v spolocnosti kde sa tak chovat musim, ale viem sa ovladat, lenze ked je toho na mna vela, ze uz to nemam v sebe kde dusit, vtedy nech vsetci utekaju... vedel by som to vyriesit aj dlhodobo, viem ako, ale nie je s kym...
- ked som bol maly, chodil som psychologovi kvoli obhryzaniu nechtov - nepomohlo

nebudem radsej pokracovat, lebo pre mna objednaju vypolstrovanu izbu s bielym svetrikom a vyhladom cez mreze

schw33k

Ja sa tvárim na cudzieho človeka stále zamračene ...
Či idem po ulici a niekto ide oproti mne ... či som v robote a niekoho cudzieho vidím , tak vravia o mne , že zazerám = ja to tak necítim ja sa tvárim normálne , ale iní to tak cítia ...

Ako kolegyňa keď sme sa ešte nepoznali som sa na ňu normálne pozrel keď som ju stretol a ona mi povedala po dlhšej dobe , keď sme sa spoznali , že som vyzeral ako maximálne nasratý ignorant dôležitý ako riť , hehe

To by som chcel zmeniť ... ale zas neplánujem rozprávať sa s mravcami

Kibo · Príspevok od používateľa **Kibo** » 08 apr 2007, 15:17

presne to vycitaju aj mne, ja sa totiz neusmievam kade chodim, ale vraj sa netvarim privetivo, vraj zazeram, vyzeram ako vrah (asi vystupuje do popredia moje druhe ja). ale ja tak vyzeram normalne, ale ked treba tak sa skerim tak, ze zo mna nechapu

Kibo napísal:- navonok - teraz nemyslim postavu - vyzeram ako slusny chlapcek, ale v skutocnosti som tichy zabijak, neskutocny nervak ked ma niekto nastartuje, mavam raz za cas depresie, viem sa spravat slusne, pohybujem sa v spolocnosti kde sa tak chovat musim, ale viem sa ovladat, lenze ked je toho na mna vela, ze uz to nemam v sebe kde dusit, vtedy nech vsetci utekaju... vedel by som to vyriesit aj dlhodobo, viem ako, ale nie je s kym...

hm, a ked budes mat 35 ti prasknu nervy a postrielas 20 ludi

videl si film Falling Down s michaelom Douglasom? ale nic v zlom

jackb

tiez mavam take stavy ako na predoslej strane opisoval jin - mam depku a nechcem sa jej zbavit a este si zatemnim izbu v ktorej som a pustim si daku depresivnu hudbu... ale nastastie uz dobry mesiac som take nieco nemal...
a niekedy viem co sa stane... nie deja vu ale daco ine... tazko to opisat,ale dakedy je to az nepriemne

Prezradte to o čom nehovoríte

h

Re: h