Prosím o názor len tých, ktorí majú skúsenosti a hlavne majú k veci čo povedať....
Stručne: Boli sme spolu niekoľko rokov. Mali sme veľa spoločných aktivít, zážitkov, snov a plánov. Po čase sa však náš vzťah dostal do štádia, v ktorom som začínala mať pocit, že sa veci nikam nehýbu a že akosi obaja strácame o tento vzťah záujem. Začali sme sa vzďaľovať jeden druhému a tak som sa po dlhom rozmýšľaní a zvažovaní rozhodla konať a náš vzťah definitívne ukončiť.
Zobral to veľmi veľmi zle... Nečakal, že veci môžu mať až takéto fatálne vyvrcholenie. Presviedčal ma, aby sme spoločne hľadali možnosti, ako situáciu zvrátiť a dostať to do starých koľají, kedy bolo všetko dobré a bezproblémové. Ja som však už rozhodnutá a dala som mu jasne najavo, že nemám chuť veci meniť a že už pre nás nevidím spoločnú budúcnosť....
No a teraz sa trápim, že som ublížila veľmi blízkemu človeku, ktorého som mala dlhé roky najradšej na svete, človeku, s ktorým som si plánovala budúcnosť, rodinu, deti...
Ako sa mám zbaviť viny a ako sa preniesť cez to, že také sú proste rozchody? Ako ste sa vy vyrovnávali s rozchodom - či už ste ho iniciovali vy, alebo partner?
Akékoľvek rady a skúsenosti mi pomôžu....
... Ja zboznujem prechadzat sa takto v noci Nikde nikto vsade ticho a teraz aj teplo... Ak by si bola z okolia tak by som ta hned vytiahol na prechadzku
