Dizzy napísal:Miki sa uplne zhovadil, az mi ho v tom na telo luto bolo. totalna bezmocnost. inac sranda. v teme antifico sa rozobera, kto by mal vymenit dzuriho pekne ste dopadli modri.

Na Ficovom pozemku sa nemôže stavať
03.12.2007
Na pozemku premiéra Roberta Fica v lokalite Koziarka v bratislavskom Novom Meste nie je možné stavať. Vinice na tomto pozemku vedie Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP) v registri viníc.
Napriek tomu, že územný plán mesta Bratislava určuje tento pozemok pre výstavbu rodinných domov, platí zákon o vinohradníctve a vinárstve, povedal dnes pre TASR hlavný architekt mestskej časti Nové Mesto Jaroslav Kocka.

Tento zákon tvrdí: Pokiaľ toto určenie bolo po 1. máji 2005 a zároveň je pozemok registrovaný v registri v ÚKSUP, nie je možné na tomto pozemku stavať, vysvetlil Kocka. Podľa neho ide o určitý legislatívny chaos. Keby si chcel majiteľ tohto pozemku v lokalite Koziarka postaviť rodinný dom, stavebný úrad v Novom Meste mu nevydá územné rozhodnutie o umiestnení stavby, pretože Obvodný pozemkový úrad v zmysle zákona o vinohradníctve nemôže vydať vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, dodal Kocka.

Mestská časť Nové Mesto má vypracovaný územný plán zóny (ÚPZ) Podhorský pás, v ktorom sa nachádza lokalita Koziarka s Ficovým pozemkom. ÚPZ však má byť v súlade s vyšším stupňom územnoplánovacej dokumentácie, to znamená s ÚP mesta Bratislavy.

Na týchto pozemkoch nie je možná výstavba.

"Budeme musieť počkať, ako sa vyrieši vzťah územný plán mesta k zákonu o vinohradníctve a vinárstve," konštatoval Kocka. Podľa neho má zákon vyššiu moc ako všeobecne záväzné nariadenie o ÚP mesta Bratislavy.

Námestník bratislavského primátora pre územný rozvoj Tomáš Korček trvá na nedeľnom vyjadrení pre TASR o tom, že na pozemku vo vlastníctve premiéra Fica sa dá stavať. Korček nemá vedomosť o tom, že vinica na Ficovom pozemku je v evidencii ÚKSUP.

Vazeny pan predsedajuci, pan premier, pan podpredseda vlady, ministri, vazeni kolegovia, vazene kolegyne. Na uvod chcem premierovi Dzurindovi polozit otazku, ci vie, akym tempom musi rast HDP, aby za styri roky, to jest za jedno volebne obdobie doslo k dvojnasobnemu realnemu rastu platov. Poprosim ho o odpoved na konci rozpravy alebo mojho vystupenia.

Svoj prispevok zacnem netradicne, a to vyrokmi casti sucasnej koalicie o privatizacii z roku 1998. Z dielne KDH, pardon, z dielne SDK: “Naprava privatizacie, uskutocnovanej najma po 1. januari 1995, bude spocivat hlavne v kontrole dodrziavania zakonnosti v procese privatizacie. SDK chce zriadit verejny register privatizovaneho majetku, v ktorom by bol zoznam privatizovanych podnikov s kupnou cenou, menami nadobudatelov majetku, ich spolocnikov ci akcionarov.” Podobny zoznam chcela vytvorit aj SDL-ka. Pri dalsom postupe privatizacie by sa podla predstav SDK mal vytvorit register majetku, ktory bude ponuknuty na privatizaciu, aby sa vsetkym zaujemcom dostali rovnake informacie o tomto majetku. Vyuzivat by sa mali najma sutazne formy. SDK o privatizacii statnych monopolov: “Siete chceme ponechat vo vlastnictve statu a riadit ich zakonom o prirodzenych monopoloch.” Aka bola skutocnost? Prave SDK, respektive SDKU sa angazovala a vo vlade presadila to, ze vsetky siete su predane - telekomunikacie, Transpetrol, SPP, rozvodne zavody. Pan Istvan Harna z SMK tvrdil, ze privatizacia na koalicny sposob sa rovnala rozkradaniu narodneho majetku uzkou politickou garniturou. Bol by som zvedavy, ako by to charakterizoval dnes. Dnes po necelych piatich rokoch mozno konstatovat, ze k ziadnej naprave privatizacie nedoslo a sucasna garnitura rozkradla a dalej rozkrada statny majetok a rovnakym sposobom a azda vo vacsom rozsahu znehodnotila aktiva statu ako vlada Meciarova. V organoch Fondu narodneho majetku sa na tom podielaju nominanti vsetkych koalicnych stran. Akymi pochybnymi ludmi obsadzuju jednotlive strany dolezite hospodarske posty, sa da zistit i z nasledujucich hospodarskych prechmatov na ukor majetku statu. Bude z nich zrejme, ze tymto ludom je konanie vo verejnom zaujme cudzie a ze tento stat je vsetko, len nie pravny. Dalej bude zrejme, ze obcan je viac ako cele desatrocie bezostysne a beztrestne okradany skupinami konajucimi proti verejnemu zaujmu. Tato kradez je taka rozsiahla, ze vyraza dych. Zasahuje vsetky stranky verejneho zivota a po prepisoch odposluchov pana Badzgona je jasne, ze ju organizuju priamo politicke spicky. To znamena, ze pan, to znamena obcan, stratil kontrolu nad spravcom svojho majetku, vladou, i preto, ze parlament nekona, a teda nevymeni spravcu, teda vladu, ktora trvalo a cielavedome znizuje hodnotu majetku statu v takom rozsahu, ze od roku 1989 sa obcan veritel zmenil na obcana dlznika.

V obdobi takzvanej spolocenskej transformacie v rokoch 1991 az 2002 obcania tohto statu prisli po zaratani inflacie o 1 400 miliard korun, co je asi 280 000 korun na osobu. Necudo, ved kradne sa vsade, novinari o tom pisu, ale nic sa nedeje, iba ak to, ze zlodeji maju cim dalej tym vacsiu hrosiu kozu. V roku 1998 mali pritom plne usta politickej kultury, ale pri tom skandali, ktorym je od zaciatku sprevadzane vladnutie Mikulasa Dzurindu, by v civilizovanej krajine stacili nielen na demisiu desiatich vlad, ale jej clenovia by sedeli niekde inde ako vo vlade. Horsie na tom je, ze fakty, ktore uvediem, su z medii dlhodobo zname, ale mocenska chobotnica paralyzuje, ovlada a korumpuje i organy cinne v trestnom konani. To neznamena nic ine, len ze tento stat je v hlbokej krize. Zmenu moze vyvolat len parlament a tato schodza ukaze, ci ma na to dost moralnej sily.

Hned uvod prvej privatizacie byvalej Dzurindovej vlady, ktory bol v rezii jeho priatela, ministra dopravy, post a telekomunikacii Gabriela Palacku, bol netransparentny. Privatizacia Slovenskych telekomunikacii zacala totiz nejasnym formulovanim podmienok na vyber poradcu. Neskorsi vitaz si podmienky vysvetlil tak, ze uviest cenu za uspesnu transakciu vo svojej ponuke nie je podstatna nalezitost a tuto ani neuviedol. Ostatni ucastnici tendra boli toho nazoru, ze mal byt vyradeny zo sutaze. Namiesto toho sa konalo druhe kolo. Vlada mala najprv v umysle predat 34, najviac vsak 49 % akcii Slovenskych telekomunikacii, nakoniec nabrala odvahu a predala 51 %. Tendre na operatora GSM 1800 boli urobene tak neprofesionalne, ze boli oba zrusene, pricom treti operator mal priniest do statnej kasy asi 300 milionov korun, konkurenciu dvom existujucim operatorom a pokles cien. Podmienky tendra boli take neprijatelne, ze do druheho tendra sa neprihlasil ziaden zaujemca. Nakoniec Gabriel Palacka rozhodol, ze lincenciu dostanu existujuci operatori, cim obmedzil konkurencne prostredie a poskodil obcanov, lebo treti operator v Cechach znamenal rapidny pokles cien hovorov. Dnes si precitame v novinach, ze zisk Orange, byvaleho Globtelu, v minulom roku dosiahol cisty zisk 2 miliardy 217 milionov korun, co je trojnasobny narast oproti roku 2001. V pripade Eurotelu je to takmer o 100 %, o 91 % viac oproti minulemu roku. Navyse v mediach prebehli informacie o korupcii a tridsatmilionovom uplatku. Ake bolo potom pozadie pre stranu pri obchode storocia v pripade predaja SPP, ktory sa predal o cca 60 miliard korun pod cenu.

Nekompetentnost na Palackovom ministerstve sa prejavila aj tahanicami okolo prenajmu troch dopravnych lietadiel. Minister Palacka pri prenajme lietadiel ignoroval i uznesenie vlady, lietadla prenajal bez vyhlasenia sutaze a odmietal uviest cenu prenajmu za statom vlastnene lietadla. Vyhrady voci postupu Palackovho ministerstva mal i Protimonopolny urad. Pod tlakom medii Gabriel Palacka, priatel premiera Dzurindu, podal demisiu, aby potom robil poradcu novemu ministrovi Macejkovi. Nakoniec ziskal funkciu pokladnika SDKU a dnes to uz vyzera tak, ze spravuje nemale respektive nekale konta vo svajciarskej banke.

Ked sme pri ministerstve dopravy, generalnym riaditelom sekcie cestnej dopravy je Ing. Hnatic, spoluziak Mikulasa Dzurindu a jeho nominant. Pan Hnatic bol spolumajitelom firmy CDH - Cerula, Drozd, Hnatic, ktora sprivatizovala NAD, Nakladnu automobilovu dopravu Humenne, ktora je dnes vytunelovana a od roku 1998 v konkurze. Je to vraj znama humenska kauza. Od tohto roku je pan Hnatic generalnym riaditelom spomenutej sekcie, riadi privatizaciu SAD-iek, pan Cerula je riaditelom SAD Humenne a pan Drozd bol do 10. 2. 2003 spolumajitelom firmy SOR Slovakia Zilina, cez ktoru sa musia nakupovat autobusy, pokial chce kupujuci dostat dotaciu z ministerstva, minimalne, v minulom roku to bolo asi 200 milionov korun. Z tejto autorskej dielne vysla aj dohoda so Spolkovou republikou Nemecko, ktoru sme podpisali z okolitych statov ako jedini, na zaklade ktorej potrebuju nasi mali autodopravcovia povolenie na prepravu do Nemecka. Tipnite si, kto vydava tieto povolenia, ktore po vstupe do EU zaniknu. Je to biznis na jeden rok.

Stefan Kosovan, generalny riaditel a predseda predstavenstva, nominant SDL, sa z podielnika spolocnosti APIS a predsedu Dozornej rady Devin banky stal vrcholovym manazerom v Slovenskych elektrarnach. Predstavenstvo Slovenskych elektrarni pod jeho kuratelou podla medii prijimalo rozhodnutia a predkladalo dozornej rade, i ked nebolo uznasaniaschopne, respektive o jeho zasadnuti neboli informovani vsetci jeho clenovia. Stefan Kosovan porusoval pri predkladani materialu do dozornej rady stanovy SE. Tieto skutocnosti nepovazoval minister Harach za az take zavazne, aby boli dovodom na Kosovanovo odvolanie. Za jeho udrzanie sa angazovali predseda parlamentu a predseda SDL Migas. Spolocnost APIS vyvazala energiu zo Slovenskej republiky dokonca aj po odvolani Kosovana. Spolocnost APIS bola 20-percentnym akcionarom v Devin banke. Ta deblokovala rusky dlh, spolu s SE, a tunelovala banku. To by znamenalo, ze deblokacie bol biznis SDL, zodpoveda ministerka financii Schmognerova, lebo prepojenie Devin banka a Slovenske elektrarne, APIS, Kosovan, Migas a SDL bolo ocividne. Profesionalita nadovsetko. Na mimoriadnom valnom zhromazdeni Harachovo ministerstvo postupovalo tak diletantsky, ze pri odvolavani Kosovana z SDL odvolalo i Mariana Sipa, cim Slovenske elektrarne prestali byt sposobile prevadzkovat jadrove elektrarne. Harach sa zrejme v tom momente “vytesoval”, ze sa mu do SE podarilo presadit svojich ludi - Chomu a Fischera, riaditela verejnej spravy mesta Kosice. To je odbornost az na poslednom mieste. Paradoxom je, ze na skutocnost, ze predstavenstvo bez Sipa znamena nesposobilost SE prevadzkovat jadrove elektrarne, upozornil biznismena Haracha odvolany Kosovan. A tak Sipa na pokyn Haracha do predstavenstva naspat kooptovali. 16. marca bol Kosovan odvolany a preto, ze islo o vplyv nad velkym statnym monopolom, bola z toho ako vzdy pridelena koalicii vladna kriza. Ksefty v SE totiz zacala kontrola v casti SDKU. Po krachu Devin banky sa ES zrazu rozhodli, ze dokazu deblokovat aj sami. Preco to neslo aj predtym? Zaco vlastne stat platil neserioznej banke 20-percentnu proviziu?

Kauza vlaciky. Zeleznice Slovenskej republiky vypisali tender na kupu 35 lahkych vlakov. Tendra sa zucastnili traja uchadzaci - Siemens a konzorcium DMGTV. Na dodavku vlaku bola vybrana spolocnost, ktorej ponuka bola o 822 milionov drahsia. Podla zistenia NKU, co potvrdil jeho predseda Stahl, tender pre Zeleznice Slovenskej republiky je nevyhodny, a preto NKU odporuca jeho prehodnotenie, co v skutocnosti neznamena nic ine ako jeho zrusenie. Korespondencia s prezidentom a Kresankom dokazuje, ze Dzurinda o ksefte, alebo ako on tomu hovori, o transparentnom tendri vedel a vedel i to, ze Gabo, Gabriel Palacka, pokladnik SDKU, berie vec alternativne, lebo pozadie pre stranu je rovnake. Minister vnutra Simko vtedy skonstatoval, ze si nevie predstavit, co ine ako odmenu pre stranu za tender by tato veta mala znamenat. Zda sa, ze rodina Dzurindovcov hranicu dvojnasobnych prijmov z volebneho programu SDK predsa len splnila. Posledne ksefty pred volbami tomu nasvedcovali.

Predsedom vyberovej komisie, ktora takyto predrazeny projekt vybrala, bol totiz brat premiera Miroslav Dzurinda, ktory sa zrazu stal riaditelom Zeleznicnej divizie. Generalny riaditel Egyed sa koncom roku 99 stazoval na predrazovanie dodavok za ministrovania Rezesa, a katastrofalnu financnu situaciu. Ze by to za Dzurindu uz nevadilo? Dnes sam Egyed celi obvineniam, ktore sa tykaju nakladania s majetkom zeleznic. Ako to, ze docasny minister dopravy pan Miklos nic nezistil? Dokladom toho, ze politicke strany si po tom, co si rozdelili hospodarske sfery vplyvu, rozkradanie navzajom tolerovali, dokazuje i krach Devin banky. V banke za vlady Mikulasa Dzurindu doslo k narastu vkladov v banke o 4,5 miliardy korun. Ministerstvo financii, Narodna banka tolerovali narast vkladov obyvatelstva vdaka vysokym urokom, co bol jasny signal, ze banka sa sprava ako nebankove subjekty pred krachom. Osemnast mesiacov pred vyhlasenim nutenej spravy bankovy dohlad zistil hrube porusenie zakona v oblasti podnikania bank, a nikto nezakrocil. O katastrofalnej situacii v Devin banke urcite vedela ministerka financii Schmognerova, ministerstvo financii malo v dozornej rade svojho zastupcu, podpredseda vlady Miklos a zrejme i cela vlada. Za situaciu v banke od volieb v roku 1998 nesie zodpovednost okrem dvojice Mudrik a Jusko i Miklos a ministerstvo financii, pretoze Schmognerova presadila za clena dozornej rady v Devin banke byvaleho viceprezidenta Fondu narodneho majetku Sklenara, nominanta SDL, a odvolaneho z funkcie viceprezidenta pre podozrenie a z konania proti zaujmom Fondu Narodneho majetku. Nie je jasne, ako dozorna rada dozerala na cinnost banky, ale zistene porusenia boli take hrube, ze nemohli uniknut pozornosti dozornej rady. Preto je sokujuce tvrdenie ministerky, ze dozorna rada, a teda aj Sklenar stav v banke nemohli odhalit. Banka skreslovala uctovnictvo, hlasenie o uverovej angazovanosti a mesacnej likvidite. Banka odkupila pohladavku od firmy APIS, co bol 20-percentny akcionar banky, hoci pohladavka v case podpisu zmluvy neexistovala. Uverova angazovanost voci ekonomicky prepojenej skupiny APIS bola viac ako 56-percentna, pricom dovolene maximum bolo 25 %. Boli zistene fiktivne prevody financnych prostriedkov, caste bolo uzatvaranie nevyhodnych zmluv. Vlada i napriek tomu banke dala cas na ozdravenie, poverila ju deblokovanim ruskeho dlhu a predlzovala jej terminy deblokacie. Tym len utvrdila obyvatelstvo, ze banka je v zasade zdrava, cim podporila masivne vklady obyvatelstva. Na Devin banku mala byt uvalena nutena sprava uz zaciatkom roku 99. To sa vsak nestalo a to dokazuje, ze Narodna banka Slovenska nie je nezavisla institucia.

Dzurinda, Miklos, Schmognerova a cela vlada pouzila vo svojej podstate styri a pol miliardy z nasich dani na to, aby sa udrzala pri moci a nepohnevala si SDL.

Hospodarenie v Devin banke malo blizsie k hospodareniu skrachovanych nebankovych subjektov ako k hospodareniu banky. Niektorym spolocnostiam bol podla tlace za vklady vyplateny urok 20 az 42 %. Po roku a pol od zisteni bankoveho dohladu Narodna banka nakoniec uvalila 24. 8. 2001 na Devin banku nutenu spravu, a to az potom, co i vstup japonskeho investora Devin banka len predstierala, a tak fond na ochranu vkladov vyplatil 11,2 miliardy korun, z coho za styri a pol miliardy nesie zodpovednost vlady Mikulasa Dzurindu a sucasne vedenie Narodnej banky Slovenska.

Ani parlament nedokazal vyvodit zodpovednost z tejto situacie a tak krach banky, previazanej na SDL, nestal miesto ani guvernera Juska, viceguvernera Mudrika, ministerku Schmognerovu alebo podpredsedu vlady pre ekonomiku Ivana Miklosa.

Tak to teda vyzera boj s korupciou v Dzurindovom okoli. Korupcia vzdy vyhra.

Vyhlasenie konkurzu Devin banky vsak mal svoju dohru. Konkurznym spravcom sa zazracne stal Ernest Valko z Demokratickej strany, ktory ma cuch na dobre ksefty, a iste nebude nahoda, ze pocas tejto vlady je extremne casto uspesny. Casto zastupuje velke statne institucie. Ministerka financii a guverner Narodnej banky ho obvinili z toho, ze ako spravca konkurznej podstaty lahko moze ziskat 60 milionov korun podla este par dni platnej starej vyhlasky o odmenovani spravcov konkurznych podstat. Devin banka mala totiz na ucte NBS ulozenych 600 milionov korun, ktore mohol spravca okamzite ziskat a inkasovat 10-percentnu proviziu. Valko zase obvinil ministerku a guvernera Narodnej banky z toho, ze maju strach, ze ako konkurzny spravca zisti ich zlyhanie a odhali klientelisticke vazby na banku u konkretnych osob z politickych kruhov. Zda sa, ze obe strany hovorili pravdu, hoci kazda len polovicu. Veru, takto tazko nasa nemoralna elita zaraba velke peniaze. Pravda, len ked ma clovek spravne kontakty a vie sa podelit. Valko vcas cuvol, lebo vedel, ze Dzurinda sa nepara. Jeho cit Macejko nemal a tvrdo na to doplatil. Dzurinda ho zo svojho klanu bez skrupul vyradil. Valko vsak zastupuje Fond narodneho majetku, SPP, ktori minaju na pravnikov stamilionove sumy rocne. Napriklad NKU pri kontrole v Slovenskych plynarnach zistil, ze podnik zamestnava nemalu skupinu vlastnych pravnikov a pritom este nakupuje sluzby externych pravnych firiem v sume prevysujucej 700 milionov korun.

Slovenska plavba a pristavy, blamaz ako z velkej knihy. Aj predaj 87 % akcii SPaP vo vlastnictve Fondu narodneho majetku ukazal, ako to koalicny klan mysli vazne s bojom proti korupcii. Nakoniec tazko ocakavat, ze niekto bude bojovat sam proti sebe. Predaj akcii SPaP sa zacal okazalo. Uverejnenim v prestiznom financnom denniku Financial Times. Fond narodneho majetku mal v umysle predat majoritu silnemu zahranicnemu investorovi. Kriteria sutaze vsak tomu vobec nenasvedcovali, lebo podnikatelsky zamer, cize dalsie fungovanie podniku, a teda i osud 1300 zamestnancov malo v konecnom rozhodovani vahu len trapnych 10 %. Prihlasilo sa sedem zaujemcov. Sedemclenna komisia na cele s panom Sutym z KDH, riaditelom jednej zo sekcii Fondu narodneho majetku a clenom vykonneho vyboru, zaradila do sutaze len troch z nich. Uz klientelizmus v komisii sposobil, ze niektori jej clenovia spochybnili zaradenie uchadzacov a tak sa komisia rozhodla skryt za pravny rozbor vzniknutej situacie. Konecne rozhodnutie bolo sokujuce najma preto, ze bolo alternativne. Zaverecne stanovisko komisie bolo schizofrenicke v tom, ze navrhla bud sutaz zrusit, alebo za vitaza oznacit Dunaj servis. Ten totiz ponukol za podnik s bilancnou hodnotou 2,5 mld. korun iba 311 mil. Realne odhady pritom hovorili o trhovej cene okolo 800 mil. Fond narodneho majetku ratal s prijmom okolo 600 mil. korun. Na celej sutazi je vsak najpikantnejsie hlasovanie vykonneho vyboru v tejto sutazi. V prvom verejnom hlasovani o vitazovi tendra sa nenasla potrebna vacsina pre Dunaj servis. Rovnako dopadlo i druhe hlasovanie, ktore bolo tiez verejne. Pri tajnom hlasovani vsak sedem hlasov ziskal Dunaj servis, tri hlasy boli za zrusenie sutaze a jeden hlasujuci sa zdrzal. Hlasovanie vykonneho vyboru vlastne dalo odpoved i na otazku, kto a kolko clenov vykonneho vyboru Fondu narodneho majetku korumpovalo. Za Dunaj servisom stala v pozadi Penta. Rozhodnutie vykonneho vyboru potvrdilo na zaver jeho prezidium na cele s prezidentom Kojdom a viceprezidentom Hulikom z SDL. Az ked Pavol Hamzik zaslal Dzurindovi list o skandalozne nizkej cene po sustredenom tlaku medii, vlada toho premiera, ktory tak zurivo branil autonomiu rozhodovania a nezasahovania vlady v pripade tendra zeleznic na lahke vlaky, tato vlada odporucila fondu vyhlasit novy tender. Ked to minister Macejko neskor na navrh NKU odporucal zelezniciam, premier ho odvolal. Nakoniec k novemu tendru doslo. Samozrejme, zase ho vyhrala pre zrusenie prveho tendra Fond narodneho majetku zalujuca Penta. Touto zalobou si Penta jednak istila svoje vitazstvo v tendri, jednak znehodnotila sutaz a tym i vynos pre stat. Takyto priebeh tendra by nebol mozny bez kolaborujucich vysokych uradnikov Fondu narodneho majetku z radov sucasnej koalicie. Stat prisiel priblizne o 400 mil. korun a Hamzik o kreslo podpredsedu vlady. Zo skandalozneho priebehu tendra na pode Fondu narodneho majetku slubili koalicne strany vyvodit zavery s dopadom na personalne obsadenie v organoch fondu. Odstupil iba clen prezidia za SMK Zsolt Komlosy. Zial, dodnes o nasom majetku, ktory je pod kuratelou Fondu narodneho majetku, rozhoduju ti isti ludia. Znizuju ceny privatizerom, pre 80 podnikov zhruba o 500 mil. korun. Navyse v chvate pokracuje privatizacia Slovenskych elektrarni, pripravuje sa i vstup zahranicneho investora do Slovenskej konsolidacnej. O kolko nas zase pripravia? Ma este sucasna vlada mandat urobit taketo zavazne strategicke rozhodnutie napriek tomu, ze nedovera volicov vyplyva prave z odovodnenych podozreni z rozsiahlej korupcie v politickych spickach, ktora po rokoch tazko poznacenych korupciou stale rastie.

Verejna sutaz o RIF v rezii financnych skupin. Rozhodujuce posty v organoch Fondu narodneho majetku popri SDL, co bol predseda Sklenar, odvolany pre podozrenie v kauze Nafta Gbely, a neskor pan Hulik, zaujali Miklosovi ludi z DS Kanik a Hunor. Kanik s Hunorom pracovali pre Miklosa este v case, ked bol ministrom privatizacie. Svojich osvedcenych chlapcov, ktori tak dobre zvladli malu privatizaciu a kuponku, presadil na najdolezitejsie posty vo Fonde narodneho majetku. Kanik sa stal prezidentom Fondu narodneho majetku a Hunor podpredsedom Vykonneho vyboru, riaditelom sekcie sledovania pohladavok. Pred prichodom na Fond narodneho majetku napriklad pan Hunor mal uzky vztah s obchodnikom s cennymi papiermi Pro partner z OCP, a. s. Po prichode na Fond narodneho majetku sa stal clenom burzovej komory a predsedom Dozornej rady RIF. Ak k tomu pripocitame jeho funkciu riaditela sekcie pohladavok, tak jasnejsi konflikt zaujmov na kapitalovom trhu ani nie je mozny. Hunor je napriek tomu, ze hral hlavnu ulohu vo viacerych obchodoch, ktore poskodili Fond narodneho majetku i RIF, a miesto toho, aby sa zodpovedal napriklad financnej policii, nadalej spravuje majetok statu a Miklos ho vo funkcii napriek medializovaniu o skandaloznom pristupe k sprave statom zvereneho majetku udrzal. Slovom, tato skupina ovladla prostrednictvom Fondu narodneho majetku cely RIF a prostrednictvom spriaznenych obchodnikov s cennymi papiermi verejne zrejme zneuziva informacie ziskane z obchodneho styku, ktore su koncentrovane na Fonde narodneho majetku. Burza cennych papierov a v bankach NATO, aby maskovane robila obchody na svoj ucet, respektive na ucet spriaznenych firiem. Takymi boli evidentne i dva obchody v roku 99, ked tato skupina pripravila RIF o takmer 20 mil. korun. 11. juna 99 Burza cennych papierov Bratislava previedla z portfolia RIF-u 9 984 akcii IZOMAT-u za 200 Sk na akciu, a to i napriek tomu, ze den pred uskutocnenim obchodu bol v tlaci zverejneny verejny prislub na tieto akcie za 1 873 Sk na akciu. RIF prisiel o 16,7 mil. korun. K podobnej situacii doslo v marci, ked RIF predal 3 120 akcii hotela Kyjev po 250 Sk, ale o tri dni sa vo verejnom prislube uz kupovali po 1 136. RIF bol okradnuty o dalsich 2,7 mil. Sk. Len v tychto dvoch obchodoch zarobili vdaka podpredsedovi vykonneho vyboru a predsedovi dozornej rady Hunorovi takmer 20 mil. Sk. Treba poznamenat, ze taketo obchody RIF-u schvaluje Vykonny vybor Fondu narodneho majetku, to znamena, ze neboli mozne bez suhlasu Hulika, predsedu vykonneho vyboru. V poslednom case financne skupiny kooperujuce na Fonde narodneho majetku, tie, ktore za pomoci fondu prisli lacno k akciam RIF-u a Slovenskej plavby a pristavov, vyuzivali poslednu sancu pred volbami bez skrupul tunelovat RIF. RIF nakupil od Penty a Istrokapitalu akcie Slovenskej plavby po 842 Sk a hoci tieto dve skupiny ho nakupili od Fondu narodneho majetku po 160 Sk. RIF tak preplatil akcie o 150 mil. a v jeho portfoliu su tieto akcie zbytocne. Toto vsetko sa deje pod kuratelou predsedu Dozornej rady RIF-u, ktoreho nominoval Fond narodneho majetku, pana Hunera. Na povodne pritom mal v tom case stat rezervy vo vyske len 100 mil. Sk, ako zaujimavost. Pri takomto arogantnom rozkradani statneho majetku to ani nie je prekvapujuce. Tazko uverit, ze by obchody na ucet RIF-u koordinoval niekto iny ako s financnymi skupinami zviazany Ing. Hunor z SDKU. Pokus o utajeny predaj sa skoncil ako nesutazna sutaz alebo tender na predaj akcii RIF.

Zaciatocny investicny fond mal specificke poslanie, zalozil ho stat a Fond narodneho majetku do tohto fondu prispieva zvacsa 3 % akcii z podnikov, ktore ako majoritny akcionar predaval. Z toho vyplyva, ze jeho portfolio bolo rozsiahle a zaujimave. Fond sluzil na vysporiadanie restituentov, zvacsa fyzickych osob, prostrednictvom akcii RIF. Ani nominanti Meciarovej vlady nemali odvahu obchadzat zakony a RIF vo velkom tunelovat, respektive ho rozpredat. Tuto odvahu Hunor, Miklosov nominant za SDKU, nasiel.

Ako prebiehal predaj akcii RIF-u. Fond narodneho majetku nepredaval svojich 28,6 % akcii spolu so Slovenskym pozemkovym fondom, ale obaja predavali osobitne. S fondom zacali napriek rozhodnutiu vlady, ze privatizacia bude prebiehat prostrednictvom sutazi, o predaji rokovat priamo a bez sutaze. Privatizacia sa pripravovala pocas dovolenky vlady. Fond narodneho majetku i Slovensky pozemkovy fond tym, ze nezakazali v podmienkach sutaze vznik konzorcii, znehodnotili sutaz, v dosledku coho sa prihlasil jediny zaujemca - konzorcium. Clenmi konzorcia boli zname financne skupiny, ktore ako akcionari su zname svojimi otaznymi postupmi. Ovladnutie RIF-u financnymi skupinami znamena rychle znehodnotenie jeho portfolia na ukor ostatnych akcionarov. Fyzicke osoby mali 20 %, Fond narodneho majetku 17,5, Pozemkovy fond 6 %. Podobnou technologiou ako tieto skupiny pouzili v inych pripadoch, privatizacnych fondoch i podnikoch. Doslo k znehodnoteniu portfolia fondu. Odskodneni restituenti dopadnu rovnako ako akcionari z kuponovej privatizacie, to znamena, ze tento predaj ovplyvnil i majetok restituentov. Fond narodneho majetku predal akcie za 811 Sk a Slovensky pozemkovy fond za 780 Sk, zaujimavo nekooperujuce statne institucie. Hodnota akcii pritom bola najmenej 1 300 Sk, najma vzhladom na to, ze sa predaval rozhodujuci balik, ked v nom Hunor a Vykonny vybor Fondu narodneho majetku ako i vedenie Pozemkoveho fondu obrali stat o majoritu a znehodnotili tak i zvysok percent, ktory este zostal prostrednictvom Fondu narodneho majetku v jeho portfoliu. Preco sa predavalo prave 38,6 % akcii? Lebo to bol podiel, ktory potrebovali kooperujuce financne skupiny na tesnu vacsinu v RIF-e. Ministerka financii ohodnotila predaj RIF ako zly nielen z hladiska ceny, ale aj preto, ze RIF prejde pod kontrolu skupin, s ktorymi ma stat zle skusenosti, a o ktory je znacne riziko, ze prostrednictvom RIF-u zneuziju svoje postavenie minoritneho akcionara na vlastne obohatenie a poskodenie drobnych akcionarov, podobne ako to bolo v Drotovni Hlohovec. Ako problemovy oznacila predaj ministerka privatizacie Machova. Na druhej strane Miklos cinnost svojich ludi na Fonde narodneho majetku nehodnotil a vlada nakoniec predaj akcii RIF-u, napriek tomu, ze sa nim nezaoberala, nezastavila. Odhadovana skoda statu cca 600 mil. Sk.

Fond narodneho majetku kona netransparentne, mina neefektivne znacne prostriedky na pravne sluzby s pochybnym efektom pre osoby spriaznene so sucasnou koaliciou, odpusta privatizerom z radov HZDS az 40 % zo zostatku kupnej ceny, a to i napriek tomu, ze sucasna koalicia ostro kritizovala privatizaciu za Meciara, najma pre nizke ceny a preto, ze privatizovali v prvom rade privrzenci HZDS. Dnes sucasna koalicia tieto nizke ceny dalej znizuje, a to predtym, ako sa dostala k moci, chcela prehodnotit celu privatizaciu. Je mozne, aby taketo vykradanie Fondu narodneho majetku bolo mozne bez financnej spoluprace vedenia fondu s privatizermi? Fond o tomto rozkradani, samozrejme, velmi neinformuje, a tak len mozno odhadovat, ze prijmy Fondu narodneho majetku takymto safarenim klesnu o cca 1 mld. Sk. Taketo vykradanie fondu ma i podporu vlady, ktora sama schvalila znizenie ceny o necelych 100 mil. Sk v pripadoch, kde nemohol rozhodnut fond, pretoze o privatizacii rozhodovala vlada. Je mozne ocakavat, ze tito ludia predavali statne monopoly za maximalne mozne ceny a v zaujme volicov, ked za vlady vacsej casti sucasnej koalicie sme boli svedkami rozkradania vo vsetkych instituciach? Je zrejme, ze staro-nova cast sucasnej mocenskej garnitury neobhajuje zaujmy volicov, ale pri privatizacii sleduje len vlastne zaujmy a to, ci uz pri sprave ucasti na pohladavkach na fonde alebo pri predaji statnych monopolov. Tieto skutocnosti su ocividne uz i z personalneho prepojenia medzi osobami vo vlade a osobami vo Fonde narodneho majetku a statnych monopoloch, ako i spoluprace s privatizermi naklonenymi politickemu a ekonomickemu superovi, ktorych v minulom obdobi oznacovala skor za gangstrov ako podnikatelov. Mohlo prispiet k zmene nazoru sucasnej koalicie aj nominantov na privatizerov nieco ine ako financne protisluzby za ulavy na cene?

Sprava statnych hmotnych rezerv, “...boj s korupciou pocas Dzurindovej vlady”. V marci 2000 prenikla na verejnost sprava SIS a NKU o nehoraznom safareni v Sprave statnych hmotnych rezerv. Podla tychto sprav v roku 99 len predajom obilia pod trhove ceny tato statna institucia, na cele ktorej stal pan Odzgan z SDK, predtym viceprimator Bratislavy, prisla o 14 mil. Sk. Dalej boli zistene tieto porusenia zakona: so statnymi zasobami pri uskladnovani uhlia podnikali sukromne osoby bezodplatne. Pri verejnom obstaravani na stavby vyberala Sprava statnych hmotnych rezerv drahsich a nevyhodnejsich dodavatelov. Pohladavky z obchodneho styku stupli v roku 99 o 700 mil. Sk na 1,3 mld., to je o viac ako o dvojnasobok. Nedobytne pohladavky predstavovali 500 mil. Sk. Styri z akcioviek, ktorych akcionarom je Sprava statnych hmotnych rezerv, dosiahli len v roku 99 stratu 160 mil. Sk. Inventarizacna komisia pritom zistila, ze sprava ma mobilizacnych rezerv vyse 75 mil. Sk. V poslednych rokoch sa len financna policia zaoberala spreneverami v tejto institucii vo vyske 200 mil., pricom stat poskodzujuce nakladanie s jeho majetkom v inych pripadoch ostalo nepovsimnute alebo zalozene a to i napriek kazdorocnym zisteniam NKU. Spravu statnych hmotnych rezerv evidentne uz desatrocie tuneluju lobisticke skupiny napojene na politicke spicky, a to je hlavny dovod, preco aj napriek serii obvineni, ktore vzniesla policia, bol do roku 2001 stihany v Sprave statnych hmotnych rezerv jediny clovek. Policajti maju docinenia s financne silnymi skupinami, ktore zrejme dlhodobo korumpuju i najvyssie politicke spicky. Ze taketo skupiny ovplyvnuju chod Spravy statnych hmotnych rezerv, niet pochyb. Napriklad podpredseda Spravy statnych hmotnych rezerv pan Sotak bol statutarom v KASOT, s. r. o., akcionar Mlyna Kosice a zrazu sa obe tieto spolocnosti stali vyznamnymi obchodnymi partnermi Spravy statnych hmotnych rezerv. Sotaka do funkcie podpredsedu nominovala SOP-ka. Kontrola hospodarenia v roku 2001 vo svojej tajnej sprave opatovne zistila zavazne porusenia v oblasti hospodarenia Spravy statnych hmotnych rezerv, ktore vsak neboli zverejnene, ale podpredsednicka NKU len sucho skonstatovala, ze opat ide o vysoke skody. Taketo stale safarenie nie je mozne bez ticheho suhlasu spiciek vladnych stran. Tie svojich nominantov sice obcas na tlak novinarov odvolaju, ale tieto osoby po tom, co urobili svoju pracu pre stranu, samozrejme prejdu k inemu, menej napadnemu korytu. Ich nahradnik vsak pokracuje v starych vychodenych kolajach. Kazdorocne kontroly NKU v Sprave statnych hmotnych rezerv i v ostatnych, politickymi stranami ovladanych instituciach a podnikoch, su toho dokazom. Ak nitky vedu az k Dzurindovi, vtedy sa odvolavaju ministri a spochybnuju kompetencie NKU. Pod tlakom medii az zaciatkom jula 2000 predseda Spravy statnych hmotnych rezerv Odzgan, politicky nominant SDK, abdikoval. Na jeho miesto vybral Harach z SDK dalsieho nominanta, pana Blazeja, zastupcu prednostu KU v Bratislave. Nakoniec k jeho vymenovaniu nastastie nedoslo.

Posledna z kauz, takych momentalne zivych, je kauza Vyskumneho ustavu zvaracskeho. Charakteristickym pripadom poskodzovania obcanov a znehodnocovania majetku statu je darovanie Vyskumneho ustavu zvaracskeho Zdruzeniu pravnickych osob, ktore na zalozenie novej pravnickej osoby potrebovalo 2 000 Sk. Vlada i napriek protestom jedneho z ucastnikov vyberoveho konania a medializovaniu celeho procesu privatizacie na svojom zasadani dna 21. 8. 2002 rozhodla, ze vitazom vyberoveho konania sa stala pravnicka osoba, ktora v tom case nebola schopna predlozit ani zivnostensky list. To znamena, zrejme islo o nepodnikatelsky subjekt. Na poslednu chvilu tak dokoncila nieco, co sa inak ako kradezou neda ani nazvat. Vlada odklepla neidentifikovatelnemu a komplikovanemu zoskupeniu majetok statu za smiesnych 20 mil. Sk. Pritom len uctoch VUZ-u sa bezne nachadzala hotovost okolo 50 mil. V sprivatizovanom majetku sa tak za smiesnu cenu pritom ocitol i cca osemhektarovy pozemok s trhovou hodnotou 400 mil. Sk, ak ratame 5 000 Sk za meter stvorcovy plus kancelarske priestory o rozlohe cca 16 000 metrov stvorcovych v trhovej hodnote najmenej 300 mil. Do tohto vypoctu nie su zahrnute stroje a zariadenia, to znamena, ze majetok s trhovou hodnotou okolo 800 mil. Sk vlada darovala komusi za 20 mil. Sk, to je za neuveritelnych 2,5 % z trhovej ceny privatizovaneho majetku. Predaj sa uskutocnil i napriek tomu, ze ponuka zamestnanca bola patkrat vyssia, a kupec, ci lepsie povedane obdarovany, zrejme ani nesplnil najmenej dve podmienky vyberoveho konania: jeho predmet cinnosti nezabezpecoval pokracovanie cinnosti Vyskumneho ustavu zvaracskeho a nepreukazal povod zdroja financneho krytia, okrem toho. Vitaz vyberoveho konania nebol podnikatelskym subjektom. Aby bola cela fraska dokonala, je takmer iste, ze kupujuci vyplatil hravo kupnu cenu na ucet Fondu narodneho majetku priamo z hotovosti sprivatizovaneho subjektu. Na Fonde narodneho majetku uz 3 tyzdne lezia dve oznamenia o poruseni podmienok vyberoveho konania kupujucim bez povsimnutia.

Vsetky tieto skandaly, majetkove prevody mali byt davno stredobodom pozornosti financnej policie a organov cinnych v trestnom konani, ale mocenske zlozky a sudna moc nekona, tato ich necinnost ide na vrub KDH, ktoreho nominanti sedia v kreslach ministerstva vnutra a ministerstva spravodlivosti uz druhe volebne obdobie. To znamena, ze takyto postup spiciek SDKU minimalne toleruju a v horsom pripade sa na nom podielaju. Okolie Mikulasa Dzurindu je do spiku kosti presytene korupciou a je absurdne, aby vlada bojovala proti korupcii, ktorej je, podla mojho nazoru, zdrojom a dokonca niektori jej clenovia aj organizatormi. Preto vyzyvam ministra vnutra Palka a ministra spravodlivosti Lipsica, aby financna policia aj organy cinne v trestnom konani zacali vysetrovanie v otazke financovania SDKU, ako i hospodarenia v SE, Transpetrole, v plynarnach, vo Fonde narodneho majetku, v RIF-e, v Statnych lesoch a v Statnych hmotnych rezervach a ocistili nasu politicku scenu od skorumpovanych parazitov, ktori drancuju statny majetok priamo z vlady. Kresankov list a prepisy odposluchu podnikatela Badzgona, odpocuvanie podpredsedu parlamentu su dostatocnym svedectvom, ze na uplatnovanie moci Mikulas Dzurinda i v suvislosti s odvolavanim vedenia Fondu narodneho majetku v oktobri 99 pouziva odpocuvanie najma na diskreditaciu politickych superov, a to i svojich koalicnych partnerov a cinnost a praktiky spiciek SDKU maju preto vsetky crty rezimu 50. rokov, ked sa mocenske zlozky pouzivali na likvidaciu politickych superov. Tieto skandalozne odhalenia svedcia i o obrovskej korupcii v mocenskom aparate a o tunelovani statneho majetku, ako i o tom, ze niektori jednotlivci podnikajuci pod ruskom SDKU disponuju obrovskymi financnymi zdrojmi v zahranicnych bankach so sprisnenym bankovym tajomstvom. Po skandali na zelezniciach, poslanci za KDH v predvecer volieb konstatovali, ze nema uz zmysel vyslovit Dzurindovi nedoveru. Bol to tazky omyl a tak bremeno s menom Dzurinda, Miklos a SDKU nesie tak tato krajina nadalej. Sucasne ziadam Narodnu radu o odvolanie prezidenta Prezidia Fondu narodneho majetku Jozefa Kojdu, pretoze Fond narodneho majetku nekona vo verejnom zaujme, aj po volbach sa vo vykonnom vybore udrzali ludia, pripraveni teraz tak ako v minulosti konat proti verejnemu zaujmu. Je zarazajuce, ze na vsetkych ustrednych organoch statnej spravy NKU kazdorocne konstatuje mrhanie verejnymi prostriedkami a porusenie zakona, ale pre nikoho to nemalo ziadne trestnopravne dosledky a nedochadza k zlepseniu stavu. Statni manazeri pripravili statne banky o 120 mld. Sk a nikto nebol ani po 10 rokoch pravoplatne odsudeny. Takto u nas vlada bojuje s korupciou.

Predseda vlady Mikulas Dzurinda by mal vazne po tejto spusti, co za sebou zanechava, zacat vazne uvazovat o podani demisie, najlepsie este na tejto schodzi, lebo jeho strana i on sam je destabilizujucim prvkom na politickej scene. Som toho nazoru, ze nestaci mat plne usta Europy, ale treba sa identifikovat i s jej politickou kulturou a podla toho i voci sebe vyvodit dosledky. Proti nekulturnym, amoralnym je vsak tento sposob argumentacie iba hadzanie hrachu na stenu.

Vazeni poslanci, osud tohto statu je v rukach Narodnej rady, pretoze je na nas, ako nalozime s touto vladou, ktora sama nema dost sil na ocistu. Bud budeme setrit Slovensko alebo vladu. Vazeni kolegovia, dakujem za pozornost.

mastermind napísal:necital som to sice ale predpokladam ze tam ide o stratu sposobenu zmenami kurzov.
Taketo straty su predsa normalne. Uvazovali ste nad tym kolko by stalo poistenie transakcie takych rozmerov? Pochybujem ze by to vobec nejaka slovenska poistovna poistila. A teda namiesto "moznej straty" sposobenej kurzovymi zmenami, by tu bola "ista strata", v tom zmysle ze cast penazi by sla na poistku.

Absencia jasnej podmienky

Bývalý generálny riaditeľ SPP Arpád Demko sa prihovára za kombináciu: v kúpno-predajnej zmluve mala byť formulácia, aby nám časť sumy zaplatili v dolároch, za ktoré mohol štát ďalej nakupovať z Ruska energonosiče, a druhá v euro na nákup mercedesov alebo francúzskeho vína. Ak by sme sa naozaj precízne na predaj pripravili, prichádza do úvahy aj tretia poistka, ktorá by nás nič nestála. Ľudia s dlhoročnými praktickými a odbornými skúsenosťami z plynárenstva namietajú, že na neopakovateľný predaj „zlatonosnej sliepky“ by sme nemuseli minúť veľa peňazí, lebo hedžovanie naozaj nie je lacná záležitosť. Dopredu totiž nik nevie, ako sa bude správať koruna voči doláru a teda, či zaistenie kurzového rizika nebudú vyhodené peniaze. Stačilo uplatniť zdravý sedliacky rozum a do zmluvy zakotviť jasnú podmienku: chceme 2,7 mld. dolárov alebo 130 mld. Sk - podľa toho, čo bude k danému termínu podpisu zmluvy pre Slovensko znamenať viac vo finančnom vyjadrení. To sme však v zmluve nenašli.

Právnici navyše upozorňujú na paragraf 744 Menová doložka Občianskeho a obchodného práva: „Ak zmluva určuje, že cena sa rozumie pri určitom kurze meny, v ktorej sa má záväzok plniť vo vzťahu k inej mene, a ak dôjde po uzavretí zmluvy k zmene kurzového pomeru oboch mien, je dlžník povinný zaplatiť sumu zníženú alebo zvýšenú tak, aby suma v zabezpečujúcej mene zostala nezmenená.“ Podľa Mikloša privatizačná komisia pri príprave neopakovateľného predaja SPP posudzovala aj možnosť hedžingu. V prípade hedžovania USD voči euru by poplatok predstavoval 2,5 percenta z 2,7 mld. USD. Slovenská legislatíva však neumožňuje vyčleniť tieto prostriedky napríklad z príjmu FNM, či zo štátneho rozpočtu. Použitie prostriedkov fondu totiž presne vymedzuje zákon č. 92 z roku 1991. S týmto tvrdením zásadne nesúhlasí predseda Smeru Robert Fico: Zákon o veľkej privatizácii sme novelizovali viac ako 40-krát. Ak ide o obchod storočia, nič nebránilo vláde v skrátenom legislatívnom konaní v NR SR upraviť túto právnu nomu tak, aby sme umožnili FNM časť peňazí vynaložiť aj na hedžing.