Kód: Vybrať všetko

KOMENTÁR - V stopách vietcongu

PETER SCHUTZ

Správu o tom, že premiér Fico navštívi v dňoch 25. až 29. októbra Vietnam, nevydalo Rádio Jerevan, ale agentúra SITA. Vystihuje ducha doby, čo zúri v politike, i ducha štátnika, ktorý návštevu vykoná.

Ak predseda vlády odcestuje na päť dní do krajiny, vzdialenej vzdušnou čiarou na desať hodín, tak to smie byť azda Čína (je veľmi v móde), eventuálne Austrália či Japonsko, avšak Vietnam je znamením len a len faktu, že v práci sa nudí a hľadá kratochvíľu. Eventuálne si vybral dovolenku na účet daňových poplatníkov, pričom z úradu si robí cestovnú kanceláriu. Presne o tom a ničom inom svedčí absurdný účel návštevy, teda "podporiť ďalší rozvoj slovensko-vietnamských vzťahov, prispieť k skvalitneniu vzájemného dialógu zameraného na spoluprácu v hospodárskej oblasti a umožniť výmenu názorov na vzťahy medzi EÚ a Vietnamom". No. Ak sa aj zmierime s predstavou, že akurát Fico, podmienečne trpený v PES, má tvoriť vzťahy za EÚ, tak ten komunistický slovník a dikciu odporúčame do láskavej pozornosti. To je nádhera - "podporiť rozvoj", "prispieť k skvalitneniu".

Povedzme si priamo jednu vec, hoci to vyznie politicky nekorektne: Tento typ štátnych návštev (a ešte v dnešných časoch extrémne zjednodušenej komunikácie) je simulovanie činnosti, vytváranie zdania, že sú dôležití. Také dačo neexistuje, aby predseda vlády či nejaký minister mal čo robiť päť dní vo Vietname či napr. v južnej Amerike (veľmi obľúbená destinácia). Je to šaškáreň a zneužívanie verejných peňazí na súkromné ciele, nad ktorým sa už nikto ani nepozastavuje, keďže sme si na to zvykli ako prasa na drbanie. Nikomu nepríde ani na zamyslenie, že ak naozaj bol slovenský vývoz do Vietnamu za minulý rok 3 milióny USD (nie miliardy, to nie je omyl!)., tak je to aj z obchodného hľadiska, čo je Ficova doktrína v zahraničnej politike, doslova bezvýznamná krajina. Ak si pozriete dovozy a vývozy na stránke Štatistického úradu, tak v oddieli Ázia nie je Vietnam menovite ani spomenutý (Malajzia napr. áno).

Otvorenie veľvyslanectva v Hanoji, čo zrušila vláda Dzurindu ako zbytočné, je tá hlavná udalosť, kvôli ktorej nás milý Fico opustí skoro na týždeň. Platcov do štátnej kasy vyjde, samozrejme, tento špás ešte podstatne drahšie ako Ficovo cestovné. Je to od premiéra schválnosť, gesto nielen k bývalej vláde, ale i svetu, že my veru nemáme zábrany utužovať družbu ani s režimami, čo sú otvorene komunistické a nemajú ani stotinu významu Číny (čo je argument, prečo Peking áno). V tejto kauze však treba byť korektní, Fico len plní sľuby, veď na "politiku všetkých azimutov" (terminus technicus Paroubek) prisahal už pred voľbami. A aj keď deklaruje úsporné opatrenia štátnej správy (s dôrazom na deklaruje), ambasáda v spriatelenej zemi Ho-či-mina stáť musí. A keď sa pridá ešte pekná dovolenka aj s kladením vencov k pamätníkom vietcongu, čo bojovali proti americkej agresii, tak vidíme, ako vie spájať príjemné s užitočným nevyliečený komunista.