No a prave tento "moment neexistencie casu" (strasne debilne povedane ale k ilustracii staci) ti to "pred tym" zrusi. Lebo "pred tym" sa viaze na nas cas v tomto vesmire. O inych casoch hovorit nemozme, kedze ich nepozname a tym padom ani ich pravidla.

Napadlo ma nejakých pár myšlienok o čiernych dierach.

Veľmi hmotné hviezdy (neutrónové) a čierne diery sú si zrejme podobné, čierna diera len prekročí nejakú hranicu hmotnosti, čo sa prejaví vo forme v akej bude hmota ktorá sa tam ocitne.
Myslím že čierna diera nemôže pohlcovať hmotu, iba ju premieňa a vyžaruje tak ako každá iná hviezda, rozdiel je len vo forme tej energie. Na rozdiel od iných hviezd, ktoré vyžarujú hmotu vo forme hmotnej energie, čierna diera by mohla vyžarovať hmotu vo forme energie ktorá je prakticky nehmotná. Napríklad neutrína.

Čo ak je každá čierna diera len objektom ktorý premieňa hmotu na neutrína, alebo podobné častice... Takto premenená hmota je možno vyžiarená rýchlosťou svetla od čiernej diery bez toho, že by 99,99 % z nej reagovalo s hmotnými objektami vo vesmíre. Niekde na hraniciach vesmíru sa možno nejakým prirodzeným spôsobom v tamojšom prostredí zmení znovu na základné častice hmoty ako napr. protóny a vytvára tam vodík.

Tým by sa možno dalo vysvetliť rozpínanie vesmíru a aj to, prečo je vo vesmíre ešte stále vodík najrozšírenejším prvkom, hoci takmer všetky hviezdy ho už miliardy rokov spaľujú...

Čo vy na to?

no až na dva nedostatky:
1) čierne diery majú tak veľkú gravitáciu, že pohlcujú aj fotony. Ani svetlo z nich neunikne. Neutrína majú "len" 98-99 % rýchlosti svetla, tak čierne diery ich rozhodne nemôžu vyžarovať
2) v roku 1998 bolo objavené, že neutrína majú hmotnosť a sú teda hmotné častice

javatar: S tým samozrejme súhlasím. Singularitou zanikla akákoľvek informácia z "predchádzajúceho" časopriestoru. Nemajú v tom jasno ale ani najväčší vedci, stačí spomenúť Hawkingove žiarenie a informačný paradox čiernych dier.

Thovt:
Rozdiel medzi neotrónovou hviezdou a čiernou dierou je v hmotnosti. Ak je neutr. hviezda dosť hmotná zrúti sa do čiernej diery. Pozri Chandrasekharovu medzu ale neviem, či sa týka aj neutrónových hviezd alebo len normálnych. čierne diery v skutočnosti vyžarujú rontgenové žiarenie v smere osi rotácie. Pochybujem ale, že tá energia sa rovná tej, ktorú diera pohltí. A čo je podstatnejšie, oniknutá energia nenesie žiadnu iformáciu o hmote, ktorá sa do diery dostala zvonku. Samozrejme, zasa platí, to čo som napísal javatarovi.

Vodík je najrozšírenejším preto, že nič iné neexistovalo. Z žiarenia sa nikdy nestane vodík(za podmienok aké sú aktuálne vo vesmíre). Stačí pozrieť fotografie vesmíru s obrími hmlovinami, kde sa stále rodia hviezdy.

nedostatky samozrejme beriem,

k tomu vodíku... zrejme máš pravdu, ale nie je mi jasné, prečo z toho vodíka vznikajú hviezdy až teraz po miliardách rokov, keď tam už tak dlho je (hoci samozrejme môže ísť tiež o nejakú tú miliardu rokov staré udalosti)..

Dnešné hviezdy nevznikajú poväčšine z čistého vodíka. Neviem o tom, že by boli oblasti, kde sa nachádza len vodík.
1. generácie hviezd bola z čistého vodíku a vytvárala hlavne hélium a trochu lítia. Životnosť týchto hviezd bola len v stovkách miliónov rokov.
2. generácia už bola hlavne vodík a hélium, ktoré sa premieňali na vyššie prvky. Novami, supernovami a termonukleárnou fúziou vznikali postupne ťažšie kovy(v astrofyzika sa za kov považuje všetko okrem vodíku, hélia a lítia).
Slnko je až treťou generáciou a už pri vzniku obsahovalo ťažšie kovy ako kyslík, uhlík, železo.

Ono sa môže zdať, že toho vodíka je veľa ale netreba zabúdať, že po Veľkom tresku vznikol práve vodík. A nie vodík v zmysle atómu ale len jadro, čiže protón.
Vzniku protónov predchádzalo ešte mnoho ďalších javov ale to je zase iná kapitola.

Thovt, podľa tvojich myšlienok by mali všetky hviezdy vzniknúť naraz, chvíľu po veľkom tresku a potom už nikdy viac? Trochu divné, nie?

No ale iné som chcel. Dnes som bol na prednáške pána profesora Kulhánka, na ktorej komentoval nedávne nepriame pozorovanie reliktných gravitačných vĺn. Sú toho teraz plné médiá, ak vám to uniklo, tak napríklad tu (prvé, čo som našiel)
Ak sa to potvrdí ďalšími nezávislými pozorovaniami, tak bude mať qwerty zase o pár vrások na tvári viac. Tu je totiž krásne vidieť to, čo som už písal - dnes vieme menej, než budeme vedieť zajtra
Doteraz sme totiž videli veľký tresk len od jeho konca (cca 400tisíc rokov po ňom), pretože sme ho pozorovali vďaka reliktnému žiareniu. Týmto objavom sa nám pravdepodobne otvárajú dvere k pozorovaniu priamo priebehu veľkého tresku až do nejakej 10^-35 sekundy, kedy gravitačné vlny vznikli.
Tiež to zapadne do inflačného modelu a vyplinie z toho veľa ďalších zaujímavých súvislostí. Pán profesor sa tiež vyjadril, že by to konečne mohlo dať správny smer k spojeniu kozmológie a kvantového sveta, o čo sa vedci dlho pokúšajú.

Ja si nemyslím, že by všetky hviezdy po veľkom tresku mali vzniknúť naraz a potom už nikdy.

Skôr som naklonený myšlienke, že vo vesmíre stále dochádza k premene atomárnej hmoty na najzákladnejšie častice (a to práve v čiernych dierach) a naopak z nich zase inde (možno na hraniciach vesmíru) vzniká vodík.

K tomu ale treba, aby mohli nejaké také častice z čiernej diery uniknúť, čo samozrejme podľa súčasných teórii nie je možné. Ale koľko teórii už muselo byť zmenených...

Ale netvrdím že mám pravdu, sú to len myšlienky....

z čiernej diery hmota neunikne, iba žiarenie. To ale neznamená, že sa tá hmota stráca. Čierne diery tiež nepracujú večne, a časom zaniknú. Inak by sa ich gravitácia musela stále zväčšovať, a teda aj jej rozmery (v zmysle dosahu gravitačného poľa). A nič také pokiaľ viem nebolo zistené. Nie som ale dosť znalý problematiky aby som vedel ako čierne diery končia. Či sa prepadnú znova (ako sa prepadla hviezda sama do seba a vytvorila č. dieru) do nejakého iného priestoru, alebo čo sa s nimi stane

Z čiernej diery uniká rontgenové a asi aj rádiové žiarenie. Nemyslím, že fotóny sú schopné sa za bežných podmienok vo vesmíre premeniť na quarky a protóny.
Ďalšia vec, predpokladáš nejaké hranice vesmíru a tie neexistujú. Čiže to nefunguje tak, že by sa ten fotón "odrazil" naspäť vo forme quarku.

čierne diery končia vyparením. Netuším ako niečo také funguje no asi sa cez to žiarenie dostane von toľko energie, že hmota vo vnútri už nemá energiu sa udržať pohromade. Ale netuším, či je to tak naozaj. Kým sa však bežná čierna diera vzniknutá z hviezdy vyparí, trvá to asi 1000 krát dlhšie ako vek vesmíru. Číslo si už presne nepamätám ale pre predstavu stačí.

Ak sa čierne diery vyparujú, resp. ak časom zaniknú, znamená to, že sa z nich hmota stráca - vyžaruje sa vo forme žiarenia alebo inej forme. A to som mal aj na mysli.

No a k tým hraniciam vesmíru. Vesmír nie je nekonečný a stále sa rozpína, to podľa mňa znamená, že nejaké hranice musí mať.

Samozrejme, že čierna diera vyžaruje energiu. Ty si stále vychádzal z predpokladu, že nie.

Vesmír je samotný časopriestor, ktorý je zakrivený. Exituje "hranica" lenže za ňou neexituje priestor ani čas. Keby si išiel vesmírom, nikdy by si nenarazil na žiadny koniec vesmíru. Ak by si mal obrovské šťastie, tak by si sa raz vrátil tam odkiaľ si prišiel. To by si ale musel ísť rýchlejšie ako rozpínanie vesmíru.

Stará analógia s loptou alebo Zemou. Po jej povrchu sa môžeš pohybovať donekonečna a nikdy neprídeš na nejaký koniec.

To si ma prekvapil že ja som písal niečo o tom, že by čierna diera nevyžarovala energiu.

A o dva príspevky vyššie píšeš, že vesmír hranice nemá, teraz zasa že hranica vesmíru existuje.

Vídím že to nemá zmysel niečo sem písať.

nemá hranicu v štvorrozmernej dimenzii, teda v čase a priestore. Ale už len z teorie že existuje veľa vesmírov vyplýva, že v iných rozmeroch musia byť tie vesmíry ohraničené

dal pekný príklad s loptou. V dvojrozmernej dimenzii keď si na jej povrchu, tak je nekonečná. Ale v trojrozmernej dimenzii má rozmery. Rovnako vesmír, ak sa naň pozeráš v našej dimenzíí tak je nekonečný. Ale ak pridáš ďalšie rozmery, tak hranice má. Problém je, že nedokážeme vnímať viac rozmerov ako má naša dimenzia. Takže ďalšie rozmery vieme predpovedať, no nedokážeme ich vidieť. Panáčik čo je v 2D nakreslený na papieri nevie nič o hlbke, aj keď môže tušiť že niečo také existuje. Takže pre naše akékoľvek pozorovania je vesmír nekonečný, lebo iné rozmery ako 3priestorové a jeden časový nevieme zaznamenať

Tvoja "teória", s ktorou si sem prišiel bola založená na tom, že ak by čierne diery vyžarovali energiu, tak tá sa na hraniciach vesmíru "odrazí" a vráti späť v podobe vodíka.

Čierne diery energiu vyžarujú. V podobe rontgenového a asi aj rádiového žiarenia. Hawkingove žiarenie pre tento prípad nechajme tak.
Ale vyžiarená energia v podobe fotónov nikdy nenarazí na žiadnu hranicu, kde by sa zmenila na vodík. Ten fotón jednoducho pôjde vesmírom donekonečna(ak nenarazí do nejakého telesa(hviezda, planéta, čierna diera, whatever).

Ak si nepochopil príklad s loptou, tak to nemá cenu ďalej rozoberať, pretože viac-rozmerný časopriestor je pre nás ešte abstraktnejší.
V našom ponímaní je hranica niečo, čo oddeľuje dva priestory. Lenže hranica vesmíru taká nie je, pretože za ňou už nie je priestor.
A keby si sa k tejto pseudo-hranici chcel priblížiť, tak ťa zakrivenie časopriestoru jednoducho "otočí" naspäť bez toho aby si pozoroval nejaké pôsobenie sily.

Zase na druhej strane... Podľa dnešných teórií čierne diery časom zaniknú. Chápem to tak, že už nemajú dostatok energie, aby boli čiernymi dierami aj naďalej. Energiu v tomto prípade dodáva gravitačná sila, ktorá je následkom veľkého množstva hmoty. A to ma doviedlo k otázke, ako je možné, že sa z čiernej diery vytratí táto energia, ak z nej unikajú iba isté druhy vlnení?

//autoeditácia príspevku (22 Mar 2014, 14:22)
Možno by sa to dalo opísať trocha krajšie. Čierna diera by mala pohlcovať hmotu, vďaka čomu bude jej intenzita stále rásť. Napriek tomu je ale výsledný efekt skôr opačný, keďže postupne zanikajú. A teda... Buď to sa tam deje nejaký doteraz neobjavený proces premeny hmoty na energiu, alebo odtiaľ unikajú aj hmotné častice, ktoré nevieme detekovať a to v pomerne obrovskom množstve. Alebo hmotu opúšťa to, čo je zodpovedné za jej gravitáciu... No neviem, to už som v teóriách o ktorých mám len veľmi hmlistú predstavu.

Proces jednoduchý(relatívne ) a známy. Ako odpoveď stačí e = mc^2
Gravitačná sila nedodáva žiadnu energiu. Tiež nechápem , čo myslíš pod "istým druhom vlnení." Rontgenové žiarenie sa "typom" energie nijako nelíši od viditeľného spektra alebo mikrovĺn. Všetko elektromagnetické vlnenie je prenášané fotónom.

Teoreticky je možná premena akejkoľvek častice na akúkoľvek inú, pokiaľ sú na to podmienky. A tu hovoríme len o premene hmoty(quarky a elektróny) na fotóny.

Vyparovanie čiernej diery sa koná len v prípade, že nepohlcuje žiadnu energiu, respektíve menej ako dokáže vyžiariť. Ak už nemá čo pohltiť z okolitého vesmíru, tak stále pohlcuje reliktné žiarenie, ktoré má teplotu okolo 3K? Takže musí vyžiariť viac aby sa časom vyparila.

Jáj hej, trocha som pozabudol na to, čo povedal ujo Einstein.

A tu hovoríme len o premene hmoty(quarky a elektróny) na fotóny.

Znamená to, že môže nastať aj opačný proces?

Unkown napísal:...A tu hovoríme len o premene hmoty(quarky a elektróny) na fotóny.

Znamená to, že môže nastať aj opačný proces?

Hmota sa nemôže len tak premeniť na fotóny. Hmotné častice sa môžu zmeniť na iné častice a vyžiariť pri tom časť energie vo forme fotónov. Neviem o tom, že by sa fotóny mohli meniť na iné častice.

Toto už je dosť vysoká časticová a kvantová fyzika, o ktorej tu asi nemá nikto poňatia ako naozaj funguje.

Tiež tu asi narazíme na problém definície hmoty ako takej. Fotón je totiž tiež hmotná častica, vďaka čomu naň pôsobí gravitačná sila a aj on pôsobí na ostatné častice.
Pri vysokých energiách vzniká veľké množstvo rôznych častíc, ktoré medzi sebou interagujú rôznymi spôsobmi. Napríklad známe obrázky miliónov čiar z LHC.

BX: Fotón(gama žiarenie) dokáže vytvoriť elektrón-pozitrón pár pri prechode atómovým jadrom.
Viac k tomu ale nepoviem, nemám toľko znalostí aby som to bol schopný nejako rozumne popísať.