Srdce ukrajinskej metalurgie. Aké dôsledky bude mať strata Pokrovska pre ekonomiku?
Oleksandr Kalenkov, prezident združenia podnikov „Ukrmetalurgprom“, v rozhovore pre Európsky parlament vysvetlil, čo stratí hutnícky priemysel a celá Ukrajina v prípade obsadenia Pokrovska.

Smer Pokrovsky je najhorúcejším bodom na prednej strane . Mesto sa pod neustálym ostreľovaním pripravuje na inváziu: na uliciach sa inštalujú opevnenia , obyvateľstvo je vyzývané na evakuáciu , neplánuje sa ani zimné vykurovanie .

Strategickým cieľom Ruska je dosiahnuť administratívne hranice Doneckej oblasti, kým nepriateľ je pripravený nasadiť 50 000 až 60 000 vojakov len do bojov o Pokrovsk, uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj .

Okrem významu osady ako logistického uzla pre armádu má mesto strategickú úlohu pre jedno z kľúčových odvetví ukrajinského hospodárstva – hutnícky priemysel.

Sídli tu vedenie Pokrovskej bane, ktorá je hlavným centrom výroby koksovateľného uhlia, ktorého strata môže mnohonásobne skolabovať výrobu ocele na Ukrajine.

Aké následky môže mať obsadenie Pokrovska, zmení sa to na katastrofu pre ekonomiku a majú hutníci plán „B“? Oleksandr Kalenkov, prezident združenia podnikov "Ukrmetalurgprom" o tom povedal v rozhovore pre Európsky parlament.

— Aký význam má mesto Pokrovsk pre ukrajinské hutníctvo a hospodárstvo vôbec?

— Trochu na západ od mesta sa nachádza vedenie bane Pokrovske (súčasť skupiny Rinata Achmetova „Metinvest“), kde sa ťaží koksovateľné uhlie, ktoré je kriticky dôležité pre našu metalurgiu. Navyše veľmi kvalitné uhlie - značka "K" .

— Na Ukrajine sa ťaží tepelné uhlie, ktoré sa spaľuje pri výrobe elektriny. Koks sa používa na výrobu ocele.

— Máme dva spôsoby výroby ocele.

Prvou je elektrometalurgická výroba, kedy hlavnou surovinou je kovový šrot. Vďaka elektrickým oblúkovým peciam sa z nej vyrába finálny produkt – oceľ. Na Ukrajine existuje len jedna taká výroba - "Dniprostal" (vlastnená spoločnosťou "Interpipe" Viktora Pinchuka).

Druhým, čo je viac ako 90 %, je plnocyklová metalurgia, kedy sa oceľ vyrába zo surovín železnej rudy. V tomto procese sa používa koks. Na získanie koksu potrebujete koksovateľné uhlie. Preto sú koksovateľné uhlie a suroviny železnej rudy hlavným zdrojom na výrobu ocele.

— Koľko uhlia sa ťaží v Pokrovsku?

— Manažment bane dokáže vyťažiť 3,6 milióna ton uhlia ročne.

— Aké je percento z celkového dopytu hutníckych podnikov?

— Závisí to od súčasnej výroby ocele. Napríklad od roku 2014 do roku 2022 sme vyrobili asi 21 miliónov ton ocele ročne. Potom to už nestačilo, dovážali sme koksovateľné uhlie.

Po dočasnej strate Mariupolu, čo je viac ako 40 % všetkej ocele, po tom, čo podniky, ktoré zostali na Ukrajine, fungovali a nepracujú na plný výkon, sme v rokoch 2022-2023 klesli z 21 na 6,5 ​​milióna ton ocele. Potom bolo koksovateľného uhlia absolútne dosť. Pokrovsk pracoval pre Ukrajinu na 100%.

— Keď hovoríme o 100 %, išlo všetko toto uhlie do podnikov Achmetovovej skupiny „Metinvest“?

— Pre všetky podniky. Zostali nám Metinvest a ArcelorMittal Kryvyi Rih, ktoré spotrebúvajú aj koks vyrobený z uhlia ťaženého v Pokrovsku. Existuje aj "Interpipe", ale to je elektrometalurgický podnik, nepoužíva koks, iba šrot.

— Koľko uhlia si Ukrajina dodala a koľko doviezla?

— V roku 2023 bolo Ukrajine poskytnutých 93 % vlastných surovín, zvyšok bol dovezený.

— Je všetko 93 % uhlia z Pokrovska?

— Na západe Ukrajiny v Ľvovskej oblasti sú bane, ale nehovoríme o objemoch, ktoré by mohli uspokojiť naše podniky. Vklady a produkcia sú tam veľmi malé, mizivé, takže, žiaľ, nemôžu byť náhradou.

— Koľko percent sa dá nahradiť vďaka ťažbe na západe Ukrajiny?

- Bavíme sa o pár percentách, takže sú to zanedbateľné sumy a situáciu nezachránia.

— To znamená, že v prípade obsadenia Pokrovska je jedinou alternatívou dovoz?

- Áno. V roku 2023, keď bola Ukrajina takmer úplne sebestačná v oblasti koksovateľného uhlia, sa dovážalo asi 6 %. Väčšinou zo Spojených štátov a Austrálie. V roku 2024 ArcelorMittal dovážal z východnej Európy , no dostáva sa tam aj z Austrálie a Spojených štátov. To sú také testovacie dávky.

— Chápeme správne, že v takom prípade môže byť celý objem nahradený dovážaným uhlím?

— Ak hovoríme o dovoze, tak musíme chápať, že to znamená zvýšenie nákladovej ceny tohto uhlia o desiatky percent, čo ovplyvní nákladovú cenu finálnych produktov. Keďže posledných 2,5 roka pracujeme v režime prežitia, s veľkými stratami, podniky začnú vyrábať menej finálnych produktov.

Posledných 2,5 roka pracujeme s negatívnym čistým ziskom. Niektoré podniky navyše vykázali straty v desiatkach miliárd hrivien. To všetko za 2,5 roka predstavovalo straty v stovkách miliárd hrivien.

- Sú to následky vojny?

- Všetko v komplexe. Vojna, rastúce ceny elektriny, dopravné tarify, klesajúce ceny produktov na svetových trhoch. To znamená, že v takýchto podmienkach je rast nákladov na koksovateľné uhlie, ktoré sa aj dováža, ďalším významným faktorom znižovania objemu výroby.

Obmedzená logistika prostredníctvom námorných prístavov môže a bude brzdiť dovoz. Je lepšie a lacnejšie dovážať koksovateľné uhlie po mori, ale nie všetky prístavy u nás fungujú a tie fungujúce sú maximálne zaťažené na export. A aby sa niečo doviezlo, je potrebné znížiť export. Myslím, že si to nemôžeme dovoliť.

— Ako by mohla okupácia Pokrovska ovplyvniť výrobu ocele na Ukrajine?

— Dočasná strata Pokrovska povedie k potrebe poskytnúť podnikom dovezené koksovateľné uhlie, ale obávam sa, že z objektívnych príčin ho nebudeme môcť zabezpečiť v plnej výške.

V dôsledku toho môžu objemy výroby ocele v podnikoch celého cyklu výroby od železnej rudy až po finálne výrobky klesnúť až o 50 %. Napríklad za posledné dva roky sme vyrobili 6,2-6,5 milióna ton. Tento rok, myslím, vyrobíme niekde okolo 7,2 – 7,3 milióna ton.

Namiesto ďalšieho zvyšovania produkcie o ďalšiu tretinu a jej privedenia na úroveň roku 2021 môžeme po teoretickej strate Pokrovska klesnúť na 3,5 milióna ton alebo ešte menej.

— Aké dôsledky to môže mať na úrovni Ukrajiny?

— Jedno pracovné miesto v našom odvetví vytvára 7,5 pracovných miest v iných odvetviach. Preto predpovedáme veľkú ranu celej ekonomike štátu.

Vypočítali sme: ak dostaneme podniky nachádzajúce sa na území pod kontrolu na úroveň roku 2021, ide o minimálne 5 miliárd dolárov dodatočných príjmov v cudzej mene a viac ako 15 miliárd hrivien priamych daní. Ak sa zohľadnia nepriame dane, ide o viac ako 80 miliárd hrivien dodatočných daní.

Ak prídeme o Pokrovsk, môže to spolu s ďalšími faktormi viesť k opačnému efektu: namiesto rastu o tretinu hutníctvo klesne na polovicu. To povedie k tomu, že prídeme o viac ako 5 miliárd dolárov na devízových príjmoch a asi 15 miliárd hrivien na platbách do rozpočtu.

Hlavná vec je dodatočná rana, ktorá môže viesť k tomu, že podniky sa jednoducho rozpadajú. Preto predpovedáme veľkú ranu celej ekonomike štátu.

— Ako sa zvýšia výrobné náklady v dôsledku úplného dovozu uhlia?

— Samotné uhlie bude drahšie o 30 % alebo viac. Nákladová cena každého produktu je vlastná, toto sú komerčné čísla, nemôžem ich prezradiť. Dá sa predpokladať, že nákladová cena sa výrazne zvýši. Možno nie dvakrát toľko, ale výrazne.

— Aká je súčasná situácia v podniku?

— Keďže sa frontová línia dostala veľmi blízko k Pokrovsku, objem ťažby uhlia sa výrazne znížil. Čísla sa menia každým dňom a z hľadiska bezpečnosti sa tieto ukazovatele nechce vyslovovať. Všetko sa robí s cieľom promptne reagovať na vzniknutú situáciu a evakuovať pracovníkov pracujúcich v podniku s čo najmenším rizikom. Rodiny robotníkov už boli vo väčšej miere evakuované.

Podnik funguje, ale existuje riziko, že úplne stratíme výrobu v Pokrovsku.

— Rusko sa neprestáva pokúšať dobyť Pokrovsk. Chápete, čo sa stane s baňami, ak bude mesto obsadené, ako môže nepriateľ použiť tieto aktíva? Budú vyvážať uhlie do predtým okupovaných podnikov, do Ruska, alebo vo všeobecnosti vyvážať do tretích krajín podľa určitých schém?

— Toto je môj predpoklad, ktorý vychádza z analýzy situácie na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny. Od roku 2014 sa zmocnili podnikov v Alčevsku, Jenakijeve a Donecku. Teraz sa pridali podniky Mariupol, aspoň MMK pomenované po Iľjičovi.

Nemyslím si, že v Azovstale obnovia výrobu. Môžu byť poskytnuté železnorudnými surovinami z Ruska. Chýbalo len kvalitné koksovateľné uhlie. So zachytením Pokrovska sa v nich objaví také uhlie. Bude to pre nich príležitosť na založenie výroby na dočasne obsadenom území.

— Výroba ocele, konečný produkt?

- Áno. Môžeme hovoriť o stiahnutí 100 tisíc pracovných miest. Pre Rusov je to dôležité, je to taký kúsok skladačky, ktorý dokážu poskladať a umožní výrazne zvýšiť produkciu na okupovanom území.

— Myslíte si, že nebudú vyvážať suroviny do Ruska pre domáce potreby?

— Myslím si, že pre problémy s logistikou sa budú snažiť využiť suroviny na dočasne okupovaných územiach, ale prebytky budú vyvážať aj do Ruska. Nie sú na nič hrdí. Zo závodu Mariupol odviezli zvyšky , obilie , všetko, čo sa dalo rozrezať na kovový šrot, rozrezali. Budú rabovať, kradnúť a odnášať, aby zarobili peniaze.

— Videl som čísla, že priemyselné zásoby uhlia v Pokrovsku presahujú 200 miliónov ton a vývojové obdobie je asi 40 rokov.

— „Pokrovske“ má obrovské zásoby kvalitného uhlia. Vystačili by aspoň na 40 rokov. Teraz sa vzďaľujeme od fosílnych surovín, ale stále sú to strategické zásoby surovín pre Ukrajinu a EÚ. Keďže Ukrajina vstupuje do Európskej únie a my budeme súčasťou EÚ, ovplyvňuje to strategické surovinové zásoby Európskej únie.

— Koľko stratilo ukrajinské hutníctvo po roku 2014 a po začiatku veľkej vojny?

— V sovietskych časoch Ukrajina produkovala maximálne 50 miliónov ton ocele ročne. Maximum, ktoré Ukrajina vyprodukovala počas nezávislosti, bolo v rokoch 2007-2008: 42 miliónov ton. V roku 2013 sa vyrobilo 32 miliónov ton, od roku 2014 do roku 2022 - 21-21,5 milióna ton, po februári 2022 sme klesli na 6-6,5 milióna ton.

Len v Mariupole sme stratili 40 %, ale prepad bol vo všeobecnosti väčší, pretože po začiatku veľkej vojny boli podniky na kontrolovanom území nútené pracovať na menej ako plnú kapacitu.

— Teraz je ťažké robiť prognózy a vo všeobecnosti je to nevďačný biznis, ale biznis musí počítať s rôznymi scenármi a pripraviť sa na najhoršie. Aká je podľa vás pravdepodobnosť straty Pokrovska a aká by mala byť reakcia hutníkov?

— Áno, robiť teraz predpovede je úplne zbytočné. V prvom rade sme vďační našej armáde za udržanie mesta pri tak vysokých nákladoch. Ak nám zostane Pokrovsk, je to dobré, pokračujeme v práci tak, ako sme pracovali, snažíme sa vyrábať viac produktov, platiť vyššie dane.

Ak prídeme o Pokrovsk, budeme sa musieť prispôsobiť tejto situácii. Bude potrebné sústrediť sa na možnosť dočasného nahradenia dovozom a urobiť všetko pre to, aby tento dovoz bol možný.

— Je možné obsadenie Pokrovska katastrofou pre domáce hutníctvo a hospodárstvo Ukrajiny?

– Toto je ďalšia veľká výzva. Ak hovoríme o tomto roku, tak toto je skutočný problém. Pravdepodobne sa nám nepodarí prebudovať logistiku tak, aby plne uspokojila dopyt po dovoze. Ak sa to bude naťahovať, tak v strednodobom horizonte prebudujeme logistiku a urobíme všetko pre to, aby sme si zabezpečili dovoz. EÚ dováža veľa koksovateľného uhlia a je to pochopiteľné. Prispôsobiť sa bude musieť aj Ukrajina.

- Ako dlho bude trvať úprava?

- Dva alebo tri roky. Nie je to katastrofa, ale je to veľmi veľká výzva, ktorá ovplyvní objemy výroby v roku 2024 a možno aj neskôr. V strednodobom horizonte pri normálnej politike štátu sa s tým vyrovnáme a dokážeme zvýšiť objem dovozu.