hmm o 2 roky ale dúfam že pomôžete takže som už asi pol roka nenormálne zaľúbený do jednej spolužiačky, chodili sme trochu von, občas som ju odprevadil domov atď...

teraz s ňou nejak nechodím von ani nič, akurát sa vidíme v škole, ona si už asi všimla že som do nej no neviem čo teraz...povedať jej to??

čo keď trapas? je to spolužiačka...a možno je to len platonické

prejaviť svoje city nie je trapas. Ak to hocijakým spôsobom nespravíš, nezistíš na čom si a budeš sa trápiť naďalej.

pinco napísal:prejaviť svoje city nie je trapas. Ak to hocijakým spôsobom nespravíš, nezistíš na čom si a budeš sa trápiť naďalej.

pinco má pravdu...prejaviť svoje city určite nieje trapas...len ich musíš aj nejako vhodne povedať. len tak prísť za ňou a povedať jej Ľúbim Ťa by nebolo až tak super... . a s tým, že je to tvoja spolužiačka si hlavu určite nelám...

ale ja sa tak hrozne bojim jej vobec napisat alebo ju oslovit...pride mi to take ... ide o to ze ona sa paci mne a ja jej nie... niesom si isty ale na 99.9 si to myslím.

Nechcem zistovat na com som lebo neviem ako...neni nenapadny sposob?

Deadroth napísal: ale ja sa tak hrozne bojim jej vobec napisat alebo ju oslovit...pride mi to take ... ide o to ze ona sa paci mne a ja jej nie... niesom si isty ale na 99.9 si to myslím.

Nechcem zistovat na com som lebo neviem ako...neni nenapadny sposob?

ja osobne som pred 2 alebo 3 rokmi riešil tiež podobnú situáciu v akej si teraz ty. s dievčaťom som si veľmi rozumel, mali sme toho veľa spoločného a v jej prítomnosti som sa cítil veľmi dobre. až po nejakom čase som si uvedomil, že ja ju vlastne ľúbim. ale teraz ako jej to povedať??!! hneď som bežal za kamarátom, ktorý mi vždy vedel dobre poradiť a tak som mu povedal čo je vlastne vo veci. on mi na to povedal niečo na tento štýl: "ak ju máš naozaj tak rád ako vravíš, tak v sebe nájdi kúsok odvahy, pozvi ju von a keď budete len sami dvaja a príde tá pravá chvíľa, tak jej povedz čo k nej cítiš!". no a ja som to urobil...ani si nevieš predstaviť koľko som sa na to odhodlával...koniec koncov bola to vôbec prvá baba ktorej som to kedy povedal. ale potom prišlo to, čoho som sa obával - odmietnutie. povedala mi len toľko, že ona ku mne necíti nič viac ako ku dobrému priateľovi - oukej. trochu som to predýchal, postavil sa a odišiel domov. mrzelo ma to...ako je možné že ku mne nič necíti?!...všetky tie objatia, spoločný smiech, dotyky...a nič z toho. trvalo mi pár dní aby som to dostal von z hlavy a mohol "ísť ďalej" čo sa báb týka. ale chcel som tým povedať len toľko: ak v sebe nájdeš kus odvahy a povieš jej to, že ju máš rád, tak nič nepokazíš...vlastne sa dozvieš na čom si. a aj keby ťa odmietla, tak predsa ideš ďalej. časom si vyhliadneš inú...a tak dále a tak dále. inak aký máte vy dvaja k sebe vzťah??...myslím taký ten priateľský...

no chodili sme trooochu von... ale asi si to všimla alebo čo... a nejak sme prestali ani mi nepíše a nič...máme až priveľa spoločného no vníma ma asi len ako kamaráta a nič viac a to že s ňou už vôbec nechodím von a bojím sa ju pozvať niekde... normálne NENÁVIDÍM byť zaľúbený, je to hnusný pocit kt. ničí človeka!!! psychicky to zabíja
neunášam to....ako za zbaviť toho....nemôžem ani spať!

Deadroth napísal: ale ja sa tak hrozne bojim jej vobec napisat alebo ju oslovit...pride mi to take ... ide o to ze ona sa paci mne a ja jej nie... niesom si isty ale na 99.9 si to myslím.

Nechcem zistovat na com som lebo neviem ako...neni nenapadny sposob?

cim viac sa sam seba pytas ci sa jej nepacis tym viac si si istejsi lenze ona rozmysla uplne inak , ma ine skusenosti , inak zije proste mozno o tom ani nevi len ty si to nahovaras ... chod snou von co je natom , chyt ju za ruku alebo neco cim by si jej to naznacil a reakciu uvidis ...

ak ju fakt moc chces tak sa neboj povec jej co ti lezi na srdci...

Ked to tu tak citam tak sa tu riesi uplne to iste co riesim aj ja .... Ide o to ze som sa uz davnejsie zoznamil tiez s jednou super babou a proste hned od prvej chvile co som ju spoznam ma na nej stale nieco pritahovalo. Az o nieco neskor som si uvedomil ze ona je presne taka aku hladam a tak som zacal konat rozne pozvania von, kopec SMS a pod. Kedze studuje na VS tak moc casu nema ale sem tam sme niekde sli a ja som bol v siedmom nebi. Proste sme sa vo vsekom navzajom krasne doplnali, jednoducho uzas.Tak som sa postupne zoznamoval aj s jej kamoskami a ked ma spoznali tak mi vacsina tvrdila ze sme sa naozaj dobre nasli a prezradili mi aj to ze este nikto tak dlho nevydrzal tak ako ja resp. ziadny chlalan sa k nej tak blizko nedostal ako ja . Som si povedal ze ked to takto ide tak by sme naozaj mohli byt aj nieco viac ako kamosi takze som trosku pritvrdil a chcel som s nou byt vdy ked sa to dalo. Lenze cim viac som sa ju snazil niekde dostat tym menej sme spolu boli ale aj tak sme sa obcas stretavali.Kedze viem ze ona nemala doteraz ziadny vaznejsi vztah tak som myslel ze je proste hambliva tak som nechcel na nu tlacit ale stale som jej daval najavo ze chcem byt nieco viac ako kamos ale bez odozvy.Raz sa stalo to ze sme sa trosku pohadali a vtedy som to zo seba ciastocne dostal, proste som jej povedal ze to vsetko robim koli tomu ze ju mam strasne rad.Myslel som si ze po tomto uz nebudeme ani kamosi ale cca po tyzdni sme sa stretli a tvarili sme sa ze sa nic nestalo.V tej chvili som myslel ze som vyhral a uz to bude OK ale bohuzial nebolo. Ide o to ze ja som tvrdohlavy a idem za svojim cielom stoj co stoj . V skratke takto som na nu cakal viac ako 3 roky, myslel som si ze sa nieco zmeni, ze ju konecne "zbalim", ze sa nejako prejavy jednoducho som stale veril ze sa to zmeni ale nic sa nestalo ...
Takto to este bolo aj toto leto ked som si ale povedal ze uz dost bolo cakania a proste som skoncil . Bolo mi naozaj naozaj hrozne, uplne som stratil chut do zivota ale musel som si priznat porazku. Stale sme kamarati, stale sem tam niekde zajdeme, sem tam popiseme atd len rozdiel je v tom ze uz aj ja sa snazim byt len kamarat a nezanasat do toho svoje srdce a city i ked je to naozaj strasne tazke ale som rad ze som to konecne dokazal, je to pocit ako zvytazit nad nejakou chorobou . Najhorsie na tom je ze som doslova stratil spolu cca 4 roky zivota pre priatelstvo a v tej dobe som sa o ine baby vobec nezaujimal co teraz lutujem, ale nejako som sa z toho dostal. Snazim sa najst si nejaku babu ale najhorsie ze podla mojich predstav nemozem ziadnu najst, ona bola pre mna vsetkym.Dost ludi mi povedalo ze nemoze byt normalna ale pre mna bola naozaj krasne DIVNA ina ako ostatne a to ma na nej neskutocne pritahovalo. Vedel by som o tom vsetkom napisat aj roman

Takze chcel som tym povedat ze ked niekto chce byt "iba" priatelom tak sa s tym treba vyrovnat lebo sa to v podstate neda zmenit a treba si vazit ze mame priatela za ktoreho by sme dali zivot ...

PS: mohlo by sa zdat ze mam 13 a ze to bola prva laska ale nie .... mam 25 ona ma 23 a uz som v zivote nieco preskal ale nikdy som necitil to co som citil ...

-END-

A povedal si jej to ?

s laskou su casto iba problemy, chce to urcity prehlad, ale ten, clovek ked je v tom, vecsinou nema..

viem presne o com to je, byt zalubeny do svojej kamaratky.. je to len jedno obrovske trapenie travim s nou vela casu, som rad, ked som s nou, ked nie som, tak mi strasne chyba. proste niekedy som odhodlany, ze ano risknem to a daco podniknem, ale rozum ma vzdy zastavi. Niekedy mam pocit, zeby z toho daco mohlo byt, ze mozno i ona citi nieco, ale boh vie.
Ked jej nepoviem, resp. neprejavim svoje city, tak nikdy nezistim na com som, ved vieme ake su zeny.
Hovori sa, ze risk je zisk, no tu je az velmi vela v stavke - uzasna kamaratka. A neverim tomu, ze kamaratstvo vydrzi vsetko, toto nevydrzi a vztahy sa vzdy narusia.

To je neskutocny vnutorny boj medzi srdcom a rozumom, ale dokedy to tak vydrzim, netusim.
Srdce by chcelo no rozum tomu brani.

No takze ako citam neni som jediny, ktory preziva nieco take ako zalubenie sa do tej jeho vysnivanej, vytuzenej a najkrajsej na svete, ale samozrejme je to tu ale - ona neciti nic viac ako kamaratstvo Taha sa to uz 4 mesiace, 4 mesiace dobyvam srdce jednoho 19 rocneho dievcata. Zacalo sa to nevinne, raz v meste vecer som ju stretol na lavicke aj s mojou kamaratkou, vtedy som ju nepoznal, okrikla ma moja kamaratka a uz vtedy ked som ju zbadal som vedel, ze nieco sa deje. Sympatie z mojej strany boli obrovske, priam prevysovali az mna sameho. Hned na druhy den som pisal kamaratke, aby mi dala nejaky kontakt na nu a kedze sme "deti internetu" (ja mam 22, ale icq som online minimalne 8 hodin denne) tak mi dala nick na pokeci, tam nas to velmi nebavilo, tak sme presli na icq. Pisali sme si kazdy bozi den, ako prisla na net po skole, az po kym nesla spat, cele 4 mesiace. Velky zlom nastal, ked sme boli u nas aj s mojou kamaratkou, co sedela ten vecer s nou na lavicke. Padol prvy bozk, sice to bol taky "alkoholovy bozk" viete, ked sa pije, tak clovek zahodi zabrany za seba. Ale neboli sme az tak na tom, ze by sme si to nedaj boze nepamätali a na icq sme si o tom pisali velmi pekne a nasou pesnickou sa stala Beyonce - Halo, pri ktorej sme sa bozkavali. Ale ona stale necitila viac ako len kamaratstvo. Chodila s chalanom jeden aj pol roka, nechala ho preto, lebo odisiel do Bratislavy kvoli skole a ona ho prestala lubit, laska sa vytratila spolu s dialkou a odlucenim od seba. Rok je uz bez chalana. Uz vtedy pred bozkom som jej hovoril, ze ju mam moc rad a budem sa usilovat o jej srdce, lebo som citil ze je ta prava, ta ktoru chcem dobyjat a o ktoru chcem bojovat a bohuzial stale bojujem. Zacali sme spolu chodit von ako partia, ja, moj kamos, ona a ta moja kamaratka a bolo nam fajn vonku, citil som sa v jej spolocnosti super a chcel som byt s nou kazdy den. Priznam sa, ze som robil mensie natlaky ohladom vztahu, co vyustilo do smutku oboch, pretoze ona nechcela vztah a neopätovala by mi lasku, ktorou by som ju zaplavoval kazdy den. Hovorila, ze aj kvoli tomu, ze by ma nechcela sklamat, pretoze uz jedneho chalana sklamala tym, ze ho prestala lubit, lebo boli daleko od seba a preto sa bala, ze sklame aj mna a boji sa aj doteraz. Takze stale sme boli len kamarati a chodili spolu von ako partia. Minuly tyzden sme boli sami spolu vonku a chcela zistit ci nieco citi alebo nie. Padol dalsi bozk, bol ovela intizivnejsi a krajsi ako ten prvy, mala zimomriavky pri nom. Ja som to nechal na nu, nehovoril som nic o vztahu, ona sa mala rozhodnut, ale nespravila tak. Po 4 mesiacoch sme aj doteraz len kamarati a piseme si kazdy bozi den a ona stale nevie A ja uz neviem ako si mam pomôct na nu nemysliet. Chcem ju stale dobyjat, chcem si ju ziskat, chcem otvorit jej srdiecko, ale nemam spravny kluc Uz neviem ako, uz nemam sil, uz som ztrapeny viac nez dost a musim si asi uvedomit fakt, ze bude niekoho ineho a pre mna bude len kamaratka.

Takze viem ako sa citi zakladatel tejto temy a mozno aj moj pribeh mu pomoze trochu si objasnit v akej situacii sa nachadza on. Proste ked tam neni ta spravna chemia v oboch a tie city zdiela len jeden z vas, tak asi by si sa musel dlho snazit o danu dievcinu. Ja tiez neviem ci ju ziskam a pomaly stracam nadej. A najhorsie je zacat vztah z donutenia. Ze bude s tebou chodit len preto, aby si bol stastny. To neni dobre, to nebude klapat, bolo by to na druhej strane aj krute, lebo ty by si lubil ale ona teba nie. Takze v poslednych dnoch ju berem ako len kamaratku, ale nejde to vobec lahko dokonca ani pisat mi tak niekedy nejde

Vsetko z mojej strany

Ja som zazil nieco podobne a tahalo sa to takmer 4 roky (v aprili to budu 4).Zaklad je prestat brat tu zensku ako nejakeho poloboha alebo nieco podobne (to bol aspon moj pripad).Iba stale som premyslal ked sme boli spolu alebo ked sme pisali co napisat ako to napisat atd atd.Potom som si povedla a dost (predvcerom) a uz sa mi uvazuje lahsie a viem ze na to nesmiem ist zhurta ale jednoducho to skusit a ked budem citit najvhodnejsiu chvilu prejavim sa

Murder_Inc: chyba bola, ze si si s nou pisal 4 mesiace, kym ste sa zas stretli...prostrednictvom toho si k tebe vybudovala isty vztah, ktory nie je ani tak kamaroctvo, ani partnerstvo, ale nieco medzi tym...a ty s tym nic nepravis, lebo vas vacsinovy kontakt je pisomny a kym to tak bude, moc si nepomozes

ale na tvojom mieste by som sa nestazoval, vzasade mas co chces a ked pridas trochu viac alkoholu budes mat mozno este viac

Kabul: My sme chodili von stale - teda piatky a soboty, niekedy aj nedele, ale pisali sme si viac, to mas pravdu. A problem je v tom, ze nechodime von sami dvaja, ale ako partia. Takze presne ako si napisal je to medzi tym, medzi priatelstvom a medzi niecim viac a dievcina ma na jednej strane nechce sklamat ale na druhej nechce ani vztah

No hej alkohol vie poriadne rozsantit baby a najviac cervene vino

No tak ľudia, to to ešte nikomu vážne nevyšlo? Ja som s ňou kamarát už cez pol roka, vie veľmi dobre čo cítim a je jej to ľúto. Má ma veľmi rada a je nám skvele keď sme spolu. Dajú sa v nej tie city vôbec prebudiť? Viem, že najlepšie by bolo prerušiť s ňou akýkoľvek kontakt, ale to nedokážem. Tá predstava je neznesiteľná. Ja mám 26, ona 20.

damokles normálne si uvedom že z too nič nebude a nauč sa čím skôr brať ako kamošku a nemysli na ňu ako na ženu.. to máš hne viac ako 70 % úspechu

triple napísal:damokles normálne si uvedom že z too nič nebude a nauč sa čím skôr brať ako kamošku a nemysli na ňu ako na ženu.. to máš hne viac ako 70 % úspechu

Ja som už skúšal aj tú alternatívu ale nič. Roky utekali a stále sa to nepohlo z tej kamarítskej pozície. Tam keď nieje chémia tak bohužel. Už neviem pred koľkými rokmi som túto tému založil a odvtedy som to u žiadnej nedotiahol na viac ako kamarátstvo. Baby proste chcú len kamarátov. Ja nechápem ako sa potom ľudia dávajú dokopy. Však baby furt nič viac nechcú.

Chcú veľkého bimbasa alebo kopec lóóve - kedže veľa z nás nemá ani to ani to tak sme iba kamaráti hehe