Práve som si pozrel správy, vlastne len toto som zachytil a ma to absolútne vytočilo. Reportáž ešte nie je na markiza.sk . Tlak mám až hroza.
Už sme si pomaly zvykli, že sa našim milým, prácechtyvim spoluobčanom stavajú baraky a oni ich do roka a do dňa rozbiju. A potom zase a zase.... stále dookola. Uvediem príklad, ktorý sa aj mňa týka a týkal už od narodenia. Otec od vojny jazdí na kamione. Je to práca, ked dieta poriadne nepozná svojho rodiča, lebo ten musí uživiť rodinu. Nikto mu nič zadarmo nedá, nikdy. Mama od rána do večera v práci za pár šúp. Alebo uvediem iný príklad, mladý pár sa chce osamostatniť, čo majú robiť, aby mali kde bývať pri dnešných bežných platoch a cenách nehnuteľností? Vycestovať, iné riešenie nevidim. Alebo rodič dietata, jeden alebo druhý musí vycestovať, kedže sám nedokáže uživiť rodinu pri matke na materskej? Dieťa nevidi svojho rodiča dlhu dobu, ani ho nepozná, žiadny kontakt, nevidi ako rastie, nič. A on do umorku kosti maká, aby sa mali dobre. Prečo si musí bežný, pracujúci, prospešný pre celú spoločnosť človek, vzdávať týchto prirodzených vecí v živote????? Takýchto príkladov je nespočetne veľa.... Kde je spravodlivosť? Kde do <> ????
Dobre, končím, bo sa musím isť schladiť, lebo ma z toho asi vystre.