nečítal som celú tému, tak dúfam že nebudem veľmi opakovať...
Alastor - presne akoby som videl seba niekoľko rokov dozadu. Tiež mi samota liezla na nervy, tiež som nemal s kým ísť na stužkovú, tiež mi spolužiačka (a vtedy kamarátka) povedala že OK pojdeme spolu, a potom mi len po ďalšej spolužiačke odkázala že ide s niekým iným - 3 dni pred stužkovou. (fakt "potešilo"
)
Nemal som ani takých kamarátov, s ktorými by som sa o tom mohol porozprávať. Takže som v tom ostal odkázaný sám na seba.
Snažil som sa nájsť si milion iných vecí aby som na to nemyslel - zohnal som si psa, chodil na bike, venoval som sa úpravám auta...
Raz v nedeľu popoludní som len tak z nudy zašiel mrknúť na zoznamku, a len tak som skúsil jednej babe odpísať na jej inzerát....nebola ani z môjho mesta, nič som od toho neočakával, prinajlepšom len že popíšeme pár mailov.....vyvinulo sa to tak, že včera to bol rok a pol čo sme spolu
Prvé stretko sme si dali presne po mesiaci písania a volania si, takže sme to nejako dlho nenaťahovali.
Mal som šťastie že to je jedno normálne, rozumné, milé dievča, ktorému som to všetko mohol povedať, ktoré pochopilo že na prvom stretku som bol vystresovaný ako pes, pochopilo že nie, nemám odvahu ju chytiť za ruku a objať, že nemám odvahu dať jen prvý prvú pusu, že neviem dávať komplimenty...
Keď sa teraz pozriem, ako som vtedy vyzeral, tak fakt trapas - to oblečenie by som dnes na seba nedal, nepoužíval som žiadne voňavky, nechal som si bradu...niesom nijaký krásavec, možno niekoho vzhľadom až odpudzujem, nemám ideálnu postavu či správanie pána dokonalého.
Neviem akú radu Ti mám dať, možno Tvoj príbeh bude celkom iný, ale hlavne sa tým netráp (veľmi dobre viem, že sa to ľahko píše a ťažko robí), ale ver mi že možno keď prestaneš hľadať dievča za každú cenu - tak práve vtedy ju nájdeš. Viem, znie to divne, ale v našom prípade do zafungovalo. Aj ja, aj ona - nehľadali sme vzťah sa každú cenu, a podarilo sa - napriek mnohým povinnostiam a vzdialenosti medzi nami.
Fakt, nikdy nevieš či práve zajtra niekoho nestretneš, kto ti zmení život. Len sa o to nesnaž za každú cenu.
Moc to rozoberáš, riešiš do detailov, moc kalkuluješ, hľadíš príliš za obzor, do budúcnosti, vidíš sa ako trosku, ktorá si bude sama doma sedieť pred telkou s fľašou v ruke a ľutovať sa, ako ťa život celý čas bil. Kámo, vzchop sa preboha, chce to zmenu. Prestaň baliť kamarátky, čo čakáš, že z kamarátky bude frajerka? Tak to nefunguje, buď bude tvoja partnerka alebo kamarátka, a to určíš už na začiatku tým, ako s ňou jednáš. Takže ak si sa rok správal ku kamoške ako ku kamoške, tak nečakaj, že s tebou bude chodiť, koniec koncov je to celkom logické, však 
. Zmeň typ koristi na iné ženy ako kamarátky a takisto im "neplač" na ramenách, to sa lepšie rozrieši s chalanmi na pive. Navyše reality show funguje, takže čo vie jedna, vedia všetky, obzvlášť keď ide o nejaký špeciálny problém, tomu môžeš veriť 
. Inak čo ja viem, v 19 má muž hovno skúseností v živote, takže nejaký čas to chce, aby si sa naučil v tom chodiť.
len ja môžem byť taky k**** 
ale doberať si ju nebudem, ani tak často písať si s ňou, lebo ma to nebaví a tak aspoň naňu zabudnem, že som ju chcel. Mrzí ma, že už nikdy nebude tak ako bolo doteraz. Ved.. 3 roky som s ňou pravidelne v kontakte je dlhá doba a bola tiež jediná, ktorej som mohol veriť.
za konštruktívny príspevok! 
