Neviem ako je to konkrétne vo Vertigu, tak budem písať ako je to všeobecne v lezeckých centrách ktoré som navštívil. Pri vstupe sa samozrejme musíš "nahlásiť" kde si zaplatíš. Platiť sa zvykne jednorázovo za vstup, ale napríklad v Handlovej na externej umelej stene sa platí na hodiny, takže to nie je pravidlom. Žiadne školenie nemusíš absolvovať. Všetky centrá to majú ošetrené tým, že je hneď niekde pri vstupe oznam že lezieš na vlastné riziko a nenesú za teba zodpovednosť. V brne na klajde napríklad ale požadujú aj podpísať že si si toho vedomí. To iba pri prvom vstupe, potom už nie. Takže uvidíš ako vo Vertigu, ale určite netreba školenie.
Či naučíš polovičku základné veci, je na tebe. Kľudne to môžeš spraviť už na mieste, aj ak platíš od hodiny. Naučenie osmičkového naväzovacieho uzla a základy istenia nezaberie viac ako 10-15 minút. Ak ale máš výstroj doma, a máš lano že jej to môžeš ukázať, tak kľudne. Nikto ti nebráni
S tou vlastnou výstrojou ak nejakú máš potom pozor, treba si uvedomiť že na umellých stenách sa u nás nemôže na istenie používať zlaňovacia osma. Treba mať kýblik alebo nejakú inú manuálnu/poloautomatickú brzdu. Ďalšia vec je, že býva v centrách často zakázané používať práškové magnézium kvôli klíme, a treba mať tekuté. Ak vlastnú výstroj nemáš, tak toto ignoruj. Takmer všade, a verím že Vertigo nebude výnimkou keď je to možné aj v omnoho slabšie vybavených centrách, sa dá výstroj požičať.
Cesty sú značené ako si správne poznamenal podľa farieb. Jedna farba = jedna cesta. Občas sa stane, že sú jednou farbou aj dve cesty, to sa robí vtedy, ak sa použijú chyty dvoch typov (materiál, tvar..). Potom sa to ráta tak, že všetky chyty jednej farby je jedna cesta (jednoduchšia) a keď ich rozdeluješ tak máš podľa typu ďalšie dve cesty. Takže napríklad zelenou farbou a dvoma rôznymi typmi si vieme vytvoriť 3 cesty. Dve rozlišujeme podľa typu chytov, a tretia je všetky dokopy. Snáď som to jasne napísal.
Náročnosť býva značená na lístku, ktorý je pri prvom chyte (nie stupe, ale chyte - je to preto, aby bol priemerne vo výške medzi pásom a hlavou a nie kúsok nad zemou). Na tom lístku zvykne byť názov cesty, jej autor a obtiažnosť v UIAA klasifikácii (výnimočne vo Fr. klasifikácii). Prevod obtiažností máš napríklad tu:
klik
No a k tým tipom a radám: určite začínať na top-rop a neťahať hneď vlastnú cestu keď ste s lanom ešte neliezli. Inak mi ani nič nenapadá, predpokladám že naviazať a istiť vieš, keď si to spomínal. Ak by nie, kľudne napíš
Ale bolo to super, po pade prichadza ta spravna euforia, ktora cloveka nejakym sposobom uspokoji...aj ked to znie tak blbo, pochopia to asi iba ty co sa tomu venuju. 
