Nooo tak moja mama sa s otcom rozviedli ked som mal 6 ... otec bil mamu atd .. viete si domysliet ... prestahovali sme sa prec prv sme byvali s mamou ... potom mama stretla kamarata (neviem odkial kde a kedy sa spoznali ) a dalej si tiez mozte domysliet ... takze bola svadba bla bla .. takze zijem s mamou a otcom (nevlastnym ) momentalne ... ale nase vztahy ? hmm to by bolo na dlho s mamou je to ako tak , ale s ocom to je na dlhsie kazdy si vzdy povieme svoje ........ tak co uz noo ..............

mi-chau napísal:Tak ako je to s Vami, hmh? Ja som prisiel o otca ked som mal tri, umrel. De facto teda vyrastam len s matkou a absolutne si neviem predstavit ake je to mat otca. Ta tvrda muzska ruka bola vykompenzovana mojou matkou, ktora zaskocila oboch. V poslednej dobe vsak vela casu travim u priatelky kde pozorujem tu dokonalu rodinnu idilku a miestami je mi luto ze som nieco take nezazil. Mate nejake názory na túto vec?

Som len s ocom a poviem ti ZAVIDIM ti ze mas mamu!!!
moja zomrela pri autonehode a keby som si mal vybrat tak sa priznam zeby som 1000000000x radsej aby vtedy zomrel otec a nie mama pretoze oco je doslova tyran ale to rozoberiem ddakedy v inej teme

to boli dost silne slova

MayDaySK napísal:Čítal som tu všeličo zaujímavé ale nikde nebolo spomenuté že záleží aj na jedincovi. Na nás! S rodičmi či bez, to že sa stane niekto kriminálnikom je jeho vlastná vina. Nikto nám nenanútil chlast atď. Napríklad ja si nepotiahnem z cigarety keď mi núkajú lebo jednoducho nechcem. Nepôjdem do vlámačky ak ma zavolajú lebo jednoducho nechcem. To je moja suverenita.

Ja by som to nazval indoviduálnosť osobnosti, ale inak úplne súhlasím. Dodržujem určité morálne zásady a etické konštanty tohoto sveta. Lebo ma tak naučili a koniec koncov považujem to za správne, keďže sa snažím mať akú-takú úroveň - bez tohoto by som ďaleko v spoločnosti nedošiel.

A ďakujem za to mojim rodičom.
Mám (vďakabohu) milujúcu mamu, ktorú nesmierne ľúbim (a ona ma ešte väčšmi; veď nakoniec pravá materinská láska je nad všetkými - a kto ju nepozná, je mi ho úprimne ľúto ). Je nesmierne trpezlivá, dáva mi značnú voľnosť. Avšak občas sa k nej nezachovám pekne a potom ma to veľmi veľmi mrzí, keďže také veci sa nerobia voči najblížším (už vôbec nie milujúcej matke) .
Tata mám tiež veľmiorád, hoci nie je ideálny človek - ako otec je výborný. Ten mi až taký rozlet nedáva, ale nakoniec tak je to asi aj dobre (keď sa na to s odstupom času pozerám).

Mno ja som z úplnej rodiny. Ale žeby tomu tak naozaj bolo tak to nie. Od mojich 3-4 rokov otec pracuje mimo mesto. Takže pochopiteľne sa o mňa stará hlavne mama a otec sa ukáže tak raz za dve-tri týždňe. Vyrastanie však nebolo nič prijemne hlavne preto že som si myslel že mamu môžem často-krát oklamať a že to nezistí. Teraz mi to je aj ľúto koľkokrát som jej utajil známky etc. Ale otec? Nikdy som sním nemal nejaký dobrý vzťah. Možno to dakto pozná komu pracuje otec/mama v zahraničí tak tie výkendy(návštevy) vypadajú do slova a do písmena biedne. Otec príde domov a začne sa rozčulovať na každej maličkosťi ktorú uvidí väčšinou sú to narážky typu:"Vy sa tu nudou válate bezomňa" alebo "Nič nerobíte kím tu niesom" a podobné. Zhrnul by som to už od malička prakticky vyrastám bez skutočného otca (tímy darčekmy a výletmy na ktoré sa mi vôbec nechcelo ísť nikdy sním si myslím že ma iba staval proti sebe aj ked to myslel dobre). A súčasná situácia nieje o nič lepšia. Momentálne pracuje v Prahe. Vracia sa každý mesiac domov a situácia je rovnaká stále je rovnaký. Mno a to čo začal poslednou dobou mame robiť to už mi je doslova a do písmena ľúto. Mama si sním volá skoro každý večer(cez skype) a v posledných dňoch každý deň na ňu nahučí. Aj ked zabudne úplnú maličkosť alebo mu 5s neodpovedá. Jednoducho ked sú na neho hrubý v práci nemal by to vylievať na mame preto mi je vždy po ich hovore ľúto že si ho mama zobrala lebo sledovať jak sa trápi je mi blbé. Dnes sa otec opäť vráti a ked vám mám úprimne povedať tak sa vôbec neteším. Niektorý by možno povedali že sa k nemu nesprávame dostatočne úctivo a ako k živitelovy lenže pri jeho správaní k rodine sa to nedá. Ak sa človek snaží a má dobré výsledky v škole alebo v hocičom inom tak jeho pochvla znie:"To niej na pochvalu tak to má byť". Takisto mravné názory a celková výchova neviem. Od malička vždy ked sme pozerali telku a šla nejaká "zaujímavejšia" scéna tak prepínal. A teraz ked som sním bol v prahe ma vezme do podniku s obsluhou hore bez. Možno mi tím chcel naznačiť že ma berie už ako dospelého alebo sme tam šli iba preto že tam je lacnejšie než inde ale dodnes neviem čo si o tom mám myslieť. V skratke keby som to chcel jemne nazvať tak ja si zo svojim otcom nerozumiem.

MayDaySK napísal:Čítal som tu všeličo zaujímavé ale nikde nebolo spomenuté že záleží aj na jedincovi. Na nás! S rodičmi či bez, to že sa stane niekto kriminálnikom je jeho vlastná vina. Nikto nám nenanútil chlast atď. Napríklad ja si nepotiahnem z cigarety keď mi núkajú lebo jednoducho nechcem. Nepôjdem do vlámačky ak ma zavolajú lebo jednoducho nechcem. To je moja suverenita. Som vyrastal ako neutrálny suverénny štát (ja) uprostred EU (domácnosť). Mám oboch ale málokedy doma. Ak sú neni v práci tak u priateľov atď. Otec v zahraničí, matka stále niekde len doma nie. Aj teraz jak toto píšem som sám doma napríklad. U nás platí heslo vojak sa stará vojak má. Mám prístrešie a jedlo o ostatné sa musím starať sám. Aj vždy to tak bolo.

Hmm netvrdím že práve to z nás robí iných. Ale predsa podľa mňa sa žije úplne iný život ak je rodina úplná a otec aj matka sú k tebe normálny. I ked pochybujem že existuje ideálna rodina stále si myslím že v našej tá komunikácia zliháva tím že má otec ešte starý prístup k mame. Čiže radí ju nižšie aj ked pracuje a stará sa o nás. Vieš ono hlavne podľa rodičov si uvedomuješ ako sa máš psrávať k niekomu a celkovo sa aj sám tak odvíjaš.

Mam oboch, moja mamca je skvela, neviem to povedat inymi slovami, proste ju respektujem.

Otec, no to je zvlastna kapitola, sice nie je alkoholik ( vdaka bohu ) ani nas nebije a citim, ze ma ma rad ale proste nie je to ono. Furt ale FURT ma buzeruje kvoli skole, tiez komunikacia s nim je niekedy tazka, dokazem sa s nim pochytit za kazdu malickost, urcite za to mozem aj ja, vo vztahu podla za problemy vzdy zodpovedaju obaja, aj mama ma z toho nervy, ze kto nas ma furt pocuvat, ale budem sa to snazit, uz len kvoli nej, vylepsit.

/btw. k+ za fakt dobry topic

JOj je to taske pre teba ale este mas mamku...Ja mam celu rodinu mamu ,oca a brata .....a je to uzasny pocit mat oboch rodicou...ale mas mamku a vaz si ju.

No nasi sa idu rozvadzat, ale uz to beriem ako keby boli rozvedeny
Nieje to najjednoduhsie. Nie velm ilahko sa s tym da zmierit, ked nam to oznamili (mne aj sestre) tak som utieko ldo kuplne zamkol sa a plakal asi 20 minut, potom so msa obliekol a utekal vonku zatelefonovat najlepsiemu kamaratovi na SVK. Tom usom sa vyplakal a stale som sa necitil o nic lepsie, (ani som to necakal) . No myslim ,ze ta asi najtazsia vec este len pride . Rozhodovanie sa kto bude byvat kde tiez to neni najjednoduhsie rozhodnut sa, A tak ako o (asi) 2 prispevky nadomnou, aj ja si uvedomujem, ze sa hadam s rodicmi na somarinkach a malickostiach (s obidvoma rodicmi) a aj ma to mrzi, lebo uvedomujem si ze rodina sa rozpada a stracam vztah aj s rodicmi, je to velm itazke obdobie jak pre mna a moj usestru tak aj pre rodicov.

ja mam sice oby dvoch rodicov ale neak ..no prosto ako decko stale stoka vonku ulica od rana do vecera vonku ..domov som chodil iba jest a potom spat inak stale ulica a terza ked stredna skola zas len intrak cize stale zijem a staram sa skoro sam oseba stokarske dectvo ma poznacilo fest neviem ci niekedy to nieje aj na skolu ale mal som vzdy radsej svoju poulicnu rodinu

nasi uz viacako pol roka ziju oddelene..a stale nevedia co chcu..ale myslim si ze naspet to nedaju..na zaciatku som to brala fakt zle..ale kedze ma uz 19 uz mi to je vpodstate jedno, lebo viem ze ich neovplivnim...ked su tak stastni tak nech robia co uznaju za vhodne..deti maju odrastene rpec z domu (intrak) a tak nemusia brat ohlady..

Mam oboch rodicov...
Mama je v pohode, ale to, ze nema poriadnu SS s maturitou dost chyba. Ta komunikacia je ina ako s otcom, ktory ma maturu.

Nech si kazdy vravi co chce, je naozaj rozdiel medzi ucnovskou skolou, kde Vam na konci studia daju vyucny list a zbohom a odbornou SS/gymnaziom, kde Vam daju vyssie vzdelanie, viac rozumu, rozhodnosti, samostatnejsieho premyslana a potvrdia Vam to papierom.

Mama je mama.
Zilo by sa mi bez nej tazko. Nemat ju, bolo by to hrozne. Nepocitil b som tu matersku nehu, kt. vie dat LEN matka. Tazsie by som si hladal frajerky (hoc` som doteraz nemal ziadnu). Bol by som asi hrubsi, keby ma vychovaval len otec a sestry.

Otec je...
Vzhladom na to, ze istym sposobom rozbija rodinu ho nemam velmi rad... ale raz je to moj otec a ked zomrie, chcem mu vystrojit pohreb ja.
Zanecha mi hospodarstvo, nejake polnohosp. stroje, pozemky... mnohokrat som povedal (aj do jeho oci), ze hned ako zomrie, vsetko pojde do hajzlu... ako tak rastiem, zistujem, aku som spravil kravinu a raz sa mu za to hlboko ospravedlnim.

Z pohladu muza su nadobudnute (urodne) pozemky, majetok nieco ovela cennejsie nez je mozny financny obnos, za ktory sa daju dane veci predat.
Ak v zivote nadobudnem majetok, nech uz bude akykolvek, chcem, aby si ho moj syn (dufam, ze jedneho mat budem) ponechal, dalej zveladoval a odovzdaval dalsim generaciam Heskovcov.

Mam rad svojich rodicov, aj ked to niekedy skripe... ak sa rozidu, urcite ma to poznaci, rovnako ako ich smrt, hoc` ich cas na odchod nadide tak o 30 rokov.

Nemat matku, hladal by som si o 5 - 20 rokov starsie zeny.
Moj otec vychovu svojich dvoch dcer (mojich sestier) zanedbal. Teraz sa viac-menej usadili. Jedna ma o 28 rokov starsieho manzela a momentalne s nim caka dieta. Druha ma o 19 rokov starsieho snubenca.
To su nasledky otcom zanedbanej vychovy.
Taketo nasledky badam aj u vacsiny spoluziacok, ktore nejaky chalan nezaujme, kym nie je aspon o 2 roky starsi. Jedna z nich (15) (zo spoluziacok) ma o 8 rokov starsieho frajera... dost zarazajuce, ked to vidim u rovesnicok. U sestier mi to nevadi - zvykol som si.
Druha spoluziacka stratila otca pri autonehode, ked mala (asi) 11 rokov.
Uz teraz som si isty tym, akych muzov bude po 20. roku svojho zivota vyhladavat, ak jej otca nahodou nenahradil starsi brat.


Tak... asi tolko.
Rodicia tvoria v zivote cloveka nenahraditelnu sucast, ktoru nemoze nik nahradit dokonale. Je mi naozaj luto ludi, ktori stratili jedneho z rodicov. Dovolim si tvrdit, ze sa dokazem vzit do ich koze, ale nie je nic v porovnani s realitou.
A nechcene deti... rodicov tychto deti by som nechal natiahnut na skripec.
Ak su vsak deti v detskom domove z pochopitelnych pricin (financie, jedlo, vseobecne socialna situacia) a proti voli rodicov... takito rodicia sa dokazu behom roka-dvoch postavit na vlastne nohy a dokazu vytvorit vyhovujuce podmienky pre vychovu svojich deti, kt. sa dostali do detskeho domova a vyzdvihnu si ich odtial. Potom sa uz len ten strateny rok-dva snazia detom/dietatu vynahradit najlepsie, ako vedia.
Rodicia su nenahraditelni.
Mama, otec. Som rad, ze Vas mam, aj ked sme taki, aki sme... obcas sa hadame, obcas to schytam, ale urcite si to zasluzim, aj ked to ja niekedy nedokazem pochopit. Dakujem za to, ze Vas mam.
Bodka.


Neusporiadane, kuse a chaoticke... idem spat radsej, prepacte.

Mastros napísal:Mama je v pohode, ale to, ze nema poriadnu SS s maturitou dost chyba. Ta komunikacia je ina ako s otcom, ktory ma maturu.
Nech si kazdy vravi co chce, je naozaj rozdiel medzi ucnovskou skolou, kde Vam na konci studia daju vyucny list a zbohom a odbornou SS/gymnaziom, kde Vam daju vyssie vzdelanie, viac rozumu, rozhodnosti, samostatnejsieho premyslana a potvrdia Vam to papierom.

absolútne nesúhlasím ! Čo má pri komunikácií s rodičmi , ktorá je špecifická , spoločné to , či má matka učnovku a otec maturitu ?

Mám chválapánu bohu oboch rodičov, neviem si predstaviť stratu jedného z nich , mám obavy , že by ma to položilo...
Na oboch rodičov nemôžem povedať jediného krivého slova - čestní , pracovití , starostliví , láskaví ( z toho matka niekedy až prehnane : )
Nieje nič však ale v súčastnosti krajšie , keď prídem domov a " nachytám " ich pozerať TV a držiať sa pritom za ruky ( skoro v 30 ročnom manželstve ) - obdivujem ich
Nakoniec sme priemerná a obyčajná rodina , z čoho sa vlastne teším , pretože radšej si niečo niekedy odpustiť , ako vidieť rodičov pri východe a pri západe slnka

[quote="schw33k"]absolútne nesúhlasím ! Čo má pri komunikácií s rodičmi , ktorá je špecifická , spoločné to , či má matka učnovku a otec maturitu ?

no tak to by si sa cudoval ja ed os mmal este mamu tak jej otec vzdy daval pocitit ze ma vysoku skolu a ona nie a stale dookola ju na tom ponizoval ze j hlupa a oj je cosi viac (asi tka psychopaticky tyran ) a dava to pocitit aj vsetkym co su kolo neho

Som na tom asi tak isto ako k6, s otcom super vztah jedno obdobie som s nim byval sam, ked mama pracovala v Izraeli a sestra uz studovala vo Francuzsku, to bolo super, uplny poriadok v zivote, neskutocna komunikacia, dovera, pomoc...

Mama co ja viem mam ju rad to je jasne, ale niekedy mi lezie na nervy svojim spravanim a svojou tvrdohlavostou.

Ale tak nemenil by som nic, no a v pondelok sme vsetci kompletne doma + sestrin priatel ( kolumbican ), velmi sa tesim...

qwerty-xyz napísal:no tak to by si sa cudoval ja ed os mmal este mamu tak jej otec vzdy daval pocitit ze ma vysoku skolu a ona nie a stale dookola ju na tom ponizoval ze j hlupa a oj je cosi viac (asi tka psychopaticky tyran ) a dava to pocitit aj vsetkym co su kolo neho

no neber to osobne takých ľudí ja považujem za kktov
...ale bavili sme sa o vzťahu rodičia - deti a vzájomná špecifická komunikácia s maturou/bez

schw33k napísal:no neber to osobne takých ľudí ja považujem za kktov
...ale bavili sme sa o vzťahu rodičia - deti a vzájomná špecifická komunikácia s maturou/bez

Boze ved to je poduroven, Ja som sa s niecim takymto nestretol asi vobec, ale keby ano tak by som sa zastal urcite fakt toto mi trha zily. U nas doma je otec mudrejsi ma neskutocny rozhlad, mama zase sa na druhej strane ked v niecom pracuje tak je v tom jednicka. Ona ma len maturitu, otec na druhej strane je zverolekar, ale pracuje najviac s chemiou

hm otec bol tak "trochu" nasilnik tak sa s nim mama rozviedla mam troch surodencov ktorych nenavidim a oni nenavidia mna no obcas sa daju a mama na mna vyleti za každu maličkost lebo som podla nej v puberte tak može

Ono to nie je ani tak o ponizovani. Moj otec matke nikdy nepovedal, ze si nieco menej ako ja, lebo nemas maturu. Take nieco som v zivote z jeho ust nepocul.

Ale ide o to, ze mama vsetko potrebuje prehlasovat. O vsetkom sa s niekym potrebuje poradit, ale otec proste povie, ze sa spravi to a ono a tak sa aj stane. Mamu je mozne presvedcit.

Mama (moja) je skor taka, ze (priklad) by drevo na zimu kuskovala kladivom, ale otec by to robil sekerou. V tom je ten rozdiel. Otec je aj trochu vychcanejsi, vie mysliet trochu viac dopredu a vzdy, ked mame nieco zo srandy schova, je vidiet ako je o krok pred nou. Nakoniec ho mama obmakci alebo na neho nahuka tak, ze otec jej so stiahnutym chvostom skryty predmet vrati.
V tom to je.

Mastros napísal:...

Heh... nieco podobne mam doma. Akurat matka ma vysku a otec len ucnak. Aj tak mam x krat denne pocit, ze otec je pred nou vo vsetkom popredu.

u mna zomrel otec ked som mal 13 na rakovinu, chyba mi niekedy, ale bol to magor... som rad ze tu nieje..