nastastie mam oboch rodicov ... aj ked nie vzdy je to lahke, pretoze som sa vzdy snazil byt so vsetkymi starostami samostatny a riesit si veci po svojom s tym ze nikoho nebudem s tym zatazovat ... to ma trosku odcudzilo od rodicov, lebo ked pocuvam ako sa syn s mamou rozpravaju o synovych laskach a tak .. no proste to som nikdy nerobil ... u tatka je len jediny problem, ze mame obaja rovnaku povahu a aj ked to znie cudne tak sa kvoli tomu casto posekame .. nechapem sice ako moze rovnaky pristup k veci takto komplikovat situaciu, ale je to tak ... ale zas je to specificke, ze ked zvysime s tatkom proti sebe hlasy tak jako sme sa nasrali, tak sa zas ukludnime a potom fungujeme dalej jak keby sa nic nestalo, lebo vieme ze jeden od druheho budeme nieco potrebovat
... mama dokaze dat najavo ze je nastvana na mna a relativne dost dlho jej to vydrzi, ale aj ona uz zacina pomaly chapat ze to ze sa urazi jej absolutne nepomoze
...
... inak co ma fascinuje je fakt ze nasich vytocia detaily viac ako vaznejsie veci ... uvediem priklad ... rano ma tatko zdrbe ze mam neporiadok na stole, vecer mu udrbem nechtiac z auta vyfuk v podstate vlastnou vinou a nic mi nepovie, len sa uje*ava ze som fakt fasa sofer
...
)...čo už.. 
uz maju aj decko a mama je sama len so mnou 
..