Ja teda zacnem jednym zo zazitkov, ktore mi rozpraval pradedo. V tej dobe mal pred 30kou, bol partizan, presvedceny komunista, v tej dobe plny idealov ako mladi ludia obvykle byvaju...on sa schovaval v horach kde tade, moja babka mala vtedy okolo 9rokov a byvala s prababkou vo velkom dome. Na istu dobu u nich v dome neviem z akych dovodov byval nejaky SSman alebo dostojnik, ktory tam dokonca mal aj par vojakov ako svoju osobnu straz...to bolo velmi riskantne, kedze v tej dedine ludia pomahali partizanom, dokonca par ludi tam schovavalo aj zidov...no a jeden ten vojak z osobnej straze toho dostojnika, to bol taky mlady chalan, tam stale tak zartoval a hral sa s mojou babkou, ktora bola mala a stale hovoril take, ze ci sa zanho vyda ked vyrastie...a ze cim chce byt, ked bude vela...a moja 9 rocna babka povedala, ze chce byt partizankou
Druhy pribeh mi zase rozpravala prababka, ona robila v nejakej tovarni na zbrane cez vojnu a ze zatrubili na obednu prestavku, tak ze akoze vsetci isli na obed a ze jej kamaratka a kolegina, ze este tam nieco robila...a ze ju vsetci volali, aby sa na to vykaslala, ze nech sa ide najest a ze potom to dokonci, ze este aj ten veduci smeny ju volal...a ona ze nie, ze uz ma iba par tychto granatov dokoncit a ze hned za nimi dojde do jedalne...tak teda sa isli najest a naraz sa z vyrobnej haly ozval strasny vybuch, ze sa cela tovaren zatriasla a vybili skla...no a tej kolegine uz nebolo, nemohli ju najst...a ze po asi 2 tyzdnoch ked sa uz obnovila vyroba, tak nasli ucho tej kolegine prilepene na strope este aj s nausnicou...