Boľševická ? Prosím ťa, aspoň netrep keď nevieš.
Kód: Vybrať všetko
Najprv treba povedať, že trieda sa dá posudzovať rôznymi spôsobmi. Ľudia často hovoria o triede v kultúrnom/sociologickom význame. Napríklad, stredná trieda má rada zahraničné filmy, pracujúca trieda futbal, vyššia trieda cylindre a podobne.
O triede sa však dá hovoriť aj na základe jej ekonomického postavenia. My používame pojem trieda v tomto význame, lebo to považujeme za nevyhnutné pre pochopenie fungovania kapitalistickej spoločnosti a tiež toho, ako ju môžeme zmeniť.
Je dôležité zdôrazniť, že naša definícia triedy neslúži na triedenie a zaraďovanie jednotlivcov do kategórií, ale na to, aby sme pochopili sily, ktoré utvárajú náš svet, prečo naši šéfovia a politici konajú tak, ako konajú, a čo máme robiť, aby sme zlepšili naše životné podmienky.
Trieda a kapitalizmus
Ekonomický systém, ktorý prevláda v dnešnom svete, sa nazýva kapitalizmus.
Ako sme už spomenuli, kapitalizmus je v podstate systém založený na samoexpanzii kapitálu – tovary a peniaze vytvárajú viac tovarov a viac peňazí.
Nedeje sa to mávnutím čarovného prútika, ale prostredníctvom ľudskej práce. Za vykonanú prácu dostaneme iba zlomok toho, čo vyrobíme. Rozdiel medzi vytvorenou hodnotou a sumou, ktorú nám vyplatia v podobe mzdy, sa nazýva „nadhodnota“. Tú si necháva náš šéf v podobe zisku, a buď ju reinvestuje, aby zarobil ešte viac peňazí, alebo si z nej nakúpi bazény, luxusné autá a podobne.
Aby mohol tento proces prebiehať, musí vzniknúť trieda ľudí, ktorí nevlastnia nič, z čoho by mohli zarábať peniaze, t.j. kancelárie, továrne, poľnohospodársku pôdu a iné výrobné prostriedky. Táto trieda musí predávať vlastnú schopnosť pracovať, aby si mohla kúpiť základné tovary a služby potrebné na prežitie. Táto trieda sa nazýva pracujúca trieda.
Takže na jednom konci spektra je táto trieda, ktorá nemá na predaj nič okrem vlastnej schopnosti pracovať. Na druhom konci sú tí, ktorí vlastnia kapitál a najímajú si pracovníkov, aby mohol expandovať. Jednotlivci v spoločnosti spadajú niekam medzi tieto dva póly, ale z politického hľadiska nie je dôležité postavenie jednotlivcov, ale spoločenský vzťah medzi triedami.
Pracujúca trieda
Pracujúca trieda alebo „proletariát“, ako sa niekedy nazýva, je trieda nútená pracovať za mzdu alebo prežívať zo sociálnych dávok, ak si práve nevieme nájsť prácu alebo sme priveľmi chorí či starí. Predávame svoj čas a energiu šéfovi v jeho prospech.
Naša práca je základom tejto spoločnosti, a práve fakt, že sa táto spoločnosť spolieha na našu prácu, pričom sa z nás zároveň vždy usiluje dostať maximálny zisk, ju robí zraniteľnou.
Triedny boj
Keď sme v práci, náš čas a aktivita nám nepatrí. Musíme sa podriadiť budíčku do práce, karte zaznamenávajúcej náš príchod a odchod, manažérom, termínom a cieľom zamestnávateľa.
Práca zaberá väčšinu nášho života. S manažérmi sa možno vídame častejšie ako s priateľmi a partnermi. Aj keď máme niektoré stránky našej práce radi, pociťujeme ju ako niečo cudzie, nad čím máme iba veľmi malú kontrolu. Platí to pre základ samotnej pracovnej činnosti, ako aj pre pracovný čas, prestávky, dovolenku atď.
Takto nanútená práca nás núti vzdorovať.
Zamestnávatelia a šéfovia chcú, aby sme odviedli čo najviac práce, robili čo najdlhšie a za čo najnižšiu mzdu. Naopak, my chceme vychutnávať svoje životy: netúžime byť prepracovaní, chceme kratší pracovný čas a vyššie mzdy.
Toto je ústredný protiklad kapitalizmu. Toto sú oblasti, v ktorých existuje napätie: zamestnávatelia znižujú mzdy, predlžujú pracovný čas, zrýchľujú pracovné tempo. My sa usilujeme klásť odpor: buď potajomky ako jednotlivci, keď sa nejdeme pretrhnúť, doprajeme si prestávku a pozhovárame sa s kolegami, zavoláme, že sme chorí, odídeme skôr; alebo vzdorujeme otvorene a kolektívne prostredníctvom štrajkov, spomalenia práce, okupácií atď.
Toto je triedny boj. Konflikt medzi tými z nás, ktorí musia pracovať za mzdu, a našimi zamestnávateľmi a vládami, ktoré predstavujú kapitalistickú triedu alebo „buržoáziu“.
Keď vzdorujeme vnúteniu práce, hovoríme, že náš život je dôležitejší ako šéfove zisky. Útočíme na samotnú podstatu kapitalizmu, kde je zisk najdôležitejšou príčinou akéhokoľvek konania, a poukazujeme na možnosť existencie spoločnosti bez tried a súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Sme pracujúca trieda, ktorá vzdoruje vlastnej existencii. Sme pracujúca trieda bojujúca proti práci a triede.
Mimo pracoviska
Triedny boj sa neodohráva iba na pracovisku. Triedny konflikt sa zjavuje v mnohých aspektoch života.
Napríklad, cenovo dostupné bývanie je niečo, čo sa týka všetkých pracujúcich. Cenovo dostupné pre nás však znamená neziskové pre nich. V kapitalistickej ekonomike je často rozumnejšie stavať luxusné bytové domy, hoci desaťtisíce ľudí nemajú kde bývať, ako postaviť byty, ktoré si môžeme dovoliť. Boje za obranu sociálneho bývania alebo obsadenie prázdnych priestorov na bývanie sú súčasťou triedneho boja.
Podobne môže byť dejiskom triedneho konfliktu aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vlády alebo firmy sa pokúšajú znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť škrtaním rozpočtov a zavádzaním poplatkov za služby, aby preniesli bremeno nákladov na pracujúcu triedu, zatiaľ čo my chceme tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť za čo najmenej peňazí.
„Stredná trieda“
Hoci ekonomické záujmy kapitalistov sú v úplnom protiklade k záujmom pracujúcich, menšina pracujúcej triedy sa má lepšie ako ostatní alebo má nad nimi určitú mieru moci. Aby sme pochopili správanie rozličných skupín v debatách o dejinách a spoločenskej zmene, je užitočné označiť túto časť proletariátu za „strednú triedu“, hoci nejde o oddelenú ekonomickú triedu.
Triedny boj sa dá niekedy oslabiť vytvorením alebo rozšírením strednej triedy. Margaret Thatcherová podporovala súkromné vlastníctvo domov – počas veľkých bojov v 80. rokoch v Británii lacno predávala sociálne byty (s vedomím, že pracujúci sú menej náchylní štrajkovať, keď majú na krku hypotéku) a umožnila zlepšenie podmienok niektorých pracujúcich, no skôr ako jednotlivcov, nie kolektívne. Po zvrhnutí apartheidu v Južnej Afrike vznikla čierna stredná trieda a vďaka obmedzenej sociálnej mobilite a tomu, že niektorí čierni pracujúci nadobudli osobný záujem na existencii tohto systému, došlo k oslabeniu bojov pracujúcich.
Šéfovia sa usilujú prísť na rôzne spôsoby, ako materiálne aj psychologicky rozdeliť pracujúcu triedu, vrátane mzdových rozdielov, profesijného postavenia, rasy a genderu. Treba znovu zdôrazniť, že definície tried využívame na pochopenie pôsobenia sociálnych síl, nie na označkovanie jednotlivcov alebo na tvrdenie, že v istej situácii sa budú správať tak a tak.
Záver
Používanie pojmu trieda v politickom zmysle nie je o tom, ako sa vyjadruješ, ale o základnom konflikte, ktorý vymedzuje kapitalizmus – tí z nás, ktorí musia pracovať, aby prežili verzus tí, ktorí profitujú z našej práce. V boji za naše záujmy a potreby proti diktátu kapitálu a trhu kladieme základy nového typu spoločnosti – spoločnosti bez peňazí, tried a kapitalizmu, organizovanej na základe priameho napĺňania našich potrieb: libertínsky komunistickej spoločnosti.
Neviem viac, ako je v článku napísané, treba ich kontaktovať a spýtať sa.
