beardie:
aha...
Čo sa vlastne snažíš dokázať ? Nechápeš o čo ide ? Komunizmus je pojem starší ako Lenin, Stalin, ZSSR. Áno, cieľom anarchizmu je z istého pohľadu aj komunistická spoločnosť, ten pojem tam vystupuje, ale ako som sa snažil vysvetliť - vďaka rozporom už v 19. storočí medzi anarchistami a marxistami, resp. proštátnymi socialistami, vznikol anarchokomunizmus, resp. libertínsky komunizmus, ako pojem na odlíšenie od klasického komunizmu, ktorý je asociovaný s komunistami, marxistami a pod.
Ale tu ide skôr ešte o to, že keď sa povie slovo komunizmus, resp. nejaká jeho odvodenina, tak ľudia si predstavia ostatný drôt, Stalina, mauzóleum Lenina, gulag a hladomor na Ukrajine.
Preto predpokladám, že ak si zbadal slovo komunizmus v textoch čo som poslal, skrslo v tebe nadšenie, že si našiel čosi na diskriminácia, pričom to je nonsens.
nechcu ziadnu autoritu, ale pritom organizacia vyroby, prace a sprava vlastnictva bude zverena obci, cize zase nejakym ludom, ktori v ziadnom pripade tuto moc nezneuziju...
Obec v zmysle samosprávnej jednotky, ktorá funguje samostatne, keďže neexistuje štát alebo nejaký vyšší centralistický celok. A prečo pojem obec ? Pozri sa kedy žil Kropotkin a ako vtedy vyzeral svet. Dnes by bolo vhodnejšie použiť pojem menší samosprávny celok.
nie som tu od toho, aby som tento smer hodnotil, nemam na to vedomosti, ale ako som sa uz raz vyjadril, nieco taketo je v dnesnej dobe globalizacie davno prekonane, utopisticky svet
Veľmi zložitá téma, ktorú ani zďaleka nemám uspokojivo naštudovanú, ale ak sa chceš dozvedieť niečo viac, tak aspoň taký náčrt je tu:
http://protikapitalu.org/blog/spanielsk ... a-peniaze/
to v tvojom avatare, heh, som si nastudoval
je take uspesne, ze fungovalo par rokov na kusku Ukrajiny a v Spanielsku
Na Ukrajine zničený primárne boľševickým režimom, ale takisto bielogvardejcami. Holt, anarchizmus je neprístupný a treba ho zničiť v zárodku.
V Španielsku bola revolúcia porazená zvonka fašistami a zvnútra boľševikmi. Zaujímavé spojitosti. Krásne vidieť, že boľševikom, "komunistom," nejde o slobodu a blaho ľudí, ale u uchopenie štátnej moci.
Záver: dané spoločnosti nezanikli pre vlastnú neschopnosť, ale pre agresiu zvonka. Naopak, ukázali sa ako vysoko životaschopné, čo dokážem hlavne na príklade Španielska. Vznikol tak ohromný precedens, ktorý vyvracia reči o tom, že sa "to" nedá a je to len utópia.
Pokrok je uskutočňovania utópií. (Oscar Wilde)
Usilovaním sa o nemožné človek vždy dosiahol to, čo možné je. (Bakunin)
otazku som smeroval inak
preco pracuju niekde, kde ich ta praca nenaplna, nebavi ich, musia jej klast odpor? alebo sa takto budu spravat defaultne v kazdom zamestnani?
Musia.
opat inak smerovane
preco si nepracoval na 100 %? len kvoli tomu, ze si svoju placu povazoval za nezodpovedajucu? zaujimaju ma dovody, vsetky, ak mozes
Akože nezodpovedajúcu voči mojej osobe ? To určite nie, ja žiadnu prácu nepokladám za nadradenú alebo podradenú. Na 100 % preto, lebo ma nudila a bola otravná. Ďalej preto, ako som bol ohodnotený - mizerným platom. No v mojom špecifickom prípade aj preto, lebo to vnímam z triedneho pohľadu (môj stav tam) a preto sa tam nepretrhnem, bol by som blázon.
nechapeme sa, uvazujem tak, ze kazdy (az na par vynimiek, co nieco zdedia) zacina ako "robos", je len na nom, ci bude pokracovat na tejto urovni, alebo tu uroven zmeni
Tu zabijem viac múch jednou ranou, aj odpoveď pre th.
Áno, je možné začať podnikať, vtedy si je človek sám sebe pánom, ale za prvé - nijako sa nevymaní z tohto systému, ktorý je založený na istých princípoch. V podstate musí zotročiť sám seba buď natrvalo, alebo sa mu natoľko zadarí (čo sa podľa mňa moc nedeje), že časom bude môcť ubrať. Takisto však môže skrachovať úplne, to sa deje takisto bežne. Čiže, z tohto pohľadu to môže byť lepšia cesta, ale aj nemusí. Za druhé - ak sa firmička rozšíri, naberú sa zamestnanci, ktorí sú opäť len v pozícii zamestnancov. Šéf nemusí byť samozrejme zlý a zdierať ich, ale už tam existuje minimálne ten vzťah, že šéf vlastní nejaké prostriedky a zamestnanec len predáva svoju prácu.
Proste ale ako som sa tu snažil vysvetliť, toto nie je riešenie pre spoločnosť - začni podnikať. Nemôžu všetci podnikať (nie nepracovať, ale byť primárne v tej "manažérskej" funkcii). Je to možnosť pre jednotlivca, ktorý nechce makať vo fabrike alebo pod šéfom, ale nie argument pre anarchistu, ktorý analyzuje spoločenské vzťahy a prácu.
nehovorim o elite a milionaroch, hovorim o podnikateloch/vlastnikoch, ti nemusia byt zakonite milionari
ohladom JaATy, to su vynimky, ktore mali byt davno v base
No áno, ja som myslel práve tých, potom mi došlo, že vy hovoríte proste o drobných podnikateľoch a pod. Už to je vyjasnené.
Ide ale aj o to, že "svet riadia" a vplyv majú títo jaaty, čo mali sedieť v base. Tí ovládajú politiku a tým aj naše životy.
v com som taky specificky, ze si ma vyclenil od zvysku spolocnosti?
To som myslel tak, že si tak spokojný so svojou prácou a že ti ešte aj tak zvyšujú plat. Určite napíšeš, že preto, lebo si na to makal - jasné, ale na to si musel mať aj nejaké predpoklady, ale tie nie všetci majú.
myslim to uplne vazne, u vas doma nemoze vzniknut vyroba cohokolvek? nerealisticky priklad: vyroba obalok ich skladanim z papiera? v com je to ine ako zabratie tovarne? v tomto pripade to uz je vase vlastnictvo, tak je to nevhodny priklad?
Ale no, bavme sa reálne. Továreň so svojimi mašinami = výrobné prostriedky. To isté pôda v Španielsku. Preto "kradnutie" výrobných prostriedkov v kontexte situácie chápem inak, ako keby sa parta ľudí rozhodla zabrať môj dom.
to sa navzajom nevylucuje
Podľa mňa zásadne a dokazuje to úplne celé dianie v našom svete.
alebo "zacni na sebe makat", co je este dolezitejsie!
samozrejme, v komunisticko-anarchistickej spolocnosti by to bolo danemu cloveku jedno, lebo by sa mal stale rovnako, rovnako na hovno
Kuk na text.
absolutne nerealne vo vacsom meritku, keby to bolo realne, uz by to niekde existovalo (Somalsko?)
Detto.
___
javatar a th:
Kód: Vybrať všetko
Opat to evokuje istu "iluziu", ze staci vlastnit a odpracuju to uz ini... takto to zial nefunguje.
Ale ako pozeram - vlastne ty tuto iluziu aj sam potvrdzujes:
.. a pod. Dúfam, že to vysvetlil v príspevku beardiemu.
O tomto pripade prosim informuj aj nadalej. Som fakt zvedavy ci sa im podari vypestovat vlastne potraviny skor ako odtial pojde prec posledny obchod alebo ci budu expandovat aby mali odkial dalej kradnut.
Určite odtiaľ všetci utečú.
kali:
Spolocnost je tvorena clovekom, jaky je clovek taka je spolocnost, bodka.
Ľudia sa nemenia, ale spoločnosti sa menia.
Ze anarchia je utopia, koniec koncov uz ti to tu povedali okrem mna asi dalsi 3 ludia ktorych mozno povazovat za serioznych a ako tak inteligentnych a vzdelanych. Clovek este nedosiahol mentalnu a dusevnu uroven aby v niecom takom mohol fungovat lebo realne by to vyzeralo ako ked posadis opicu do cela parlamentu lebo ta tiez este neodsiahla urovne aby nieco take mohla riadit, takze zakonite sa ti to rozpadne na male kusky a zanikne to, sposobis len chaos.
Nepochybne inteligentní a múdri, ale to nič neznamená, že v istých politických veciach majú medzery, ale o to by ani neišlo. Skôr ide o to, že majú nedostatok predstavivosti, resp. z nejakého pre mňa neznámeho dôvodu dôvodu hľadajú stoj čo stoj len argumenti proti, ako keby som tu prezentoval rakovinu. Pričom veľa ľudí povie jednoducho, že anarchia je pekná, ale že si myslia, že nemožná v momentálno stupni vývoja (čo je nepravda, ale neútočia proti samotnej myšlienke). Tu vidno často ten útok.
A este navyse to tvoje prihluple rovnostarske uvazovanie a zachranovanie vsetkeho choreho a zdegenerovaneho, silno liberalne nazory, volnomyslienkarstvo len oddialuju cestu cloveka k fyzickemu dusevnemu a mentalnemu rozvoju. Uvedom si ze ked svojmu bliznemu podas pomocnu ruku moze sa stat ze to velmi lachko zneuzije a este ti potm aj napluje do ksichtu (a ludsky egoizmus je tu u nas stale pritomny, ten treba uplne vymazat a tymto pristupom tomu moc nepomahas). Zavedenie anarchii v tvojom ponimani a pricnipmi je destrukcia cloveka.
Ty chceš choré a zdegenerované zabíjať ? Prepáč, ale ja jednoducho nie som za eugeniku, lebo je to nezmysel.
http://www.blisty.cz/art/48620.html
Opäť - bežné skúsenosti ľudí hovoria o tom, že ľudia si vedia pomocnú ruku vážiť. Nájdu sa aj takí, čo nie, to som nikdy nepopieral, ale proste to nie je argument proti podanej ruke. Celkovo ale nechápem tejto tvojej argumentácii, veď aj v tvojej nejakej vysnenej spoločnosti silných a zdravých a neviem akých, by tiež istá pomoc existovala, takisto ako podaná ruka. Aj v nacistickom režime to fungovalo, aj keď len pre Nemcov, resp. árijcov, ale fungovalo. Nebolo to úplne sám za seba, džungľa.
Tvoje priklady anarchii v nejakych tovarnach kdesi v Anrgentine alebo kratky anarchokomunisticky rezim v nejakych Spanielskych dedinach neni dokazom ze anarchia funguje, ten druhy priklad je dokonca dokazom ze nefunguje lebo zanikla a prvy ma iste okolnosti ktore som ti tu uz raz vysvetloval.
Kuk.
____
Preložil som pre vás s kamošom isté článočky, časom bude viac. zdroj:
http://anarchism.pageabode.com/afaq/secI8.html
Ukázala Španielska revolúcia, že anarchokomunizmus môže fungovať v praxi ?
Áno. Revolúcia v Španielsku „ukázala, aké ľudské bytosti naozaj sú, keď sa snažia byť ľuďmi a nie sú súčiastkou v kapitalistickom stroji.“ [George Orwell. Orwell in Spain, p. 254]. Srdcom transformácie boli CNT (The National Confederation of Labour, anarcho-syndikalistické odbory) a FAI (Iberian Anarchist Federation). Ako popisuje Murray Bookchin:
„V Španielsku milióny ľudí prevzali veľké segmenty ekonomiky do vlastných rúk, kolektivizovali ich, spravovali ich, dokonca zrušili peniaze a žili podľa komunistických princípov práce a distribúcie – všetko toto sa dialo uprostred hrozivej občianskej vojny, bez chaosu či dokonca vážnych dislokácií, ktoré boli a stále sú predpovedané autoritárskymi ´radikálmi.´ Skutočne, v mnohých kolektivizovaných oblastiach efektivita podnikov prevyšovala v porovnaní znárodnený či súkromný sektor. Táto revolucionárska realita má pre nás väčší prínos, ako tie najviac presvedčivé teoretické argumenty. Teda v tejto veci to nie sú anarchisti, ktorých možno nazvať ´nerealistickými snílkami,´ ale ich oponenti, ktorí sa otáčajú chrbtom ku faktom a nehanebne ich skrývajú.“ ["Introductory Essay," The Anarchist Collectives, Sam Dolgoff (ed.), p. xxxix]
Anarchist a CNT aktivista Gaston Leval komentuje, že v tých oblastiach, kde bolo 19. júla 1936 porazené fašistické povstanie, začala sociálna revolúcia, založená najmä na anarchistických ideách.
„V Španielsku, v priebehu takmer troch rokov a napriek tomu, že občianska vojna vzala milióny životov, napriek opozícií politických strán... idea libertínskeho komunizmu (pozn. anarchokomunizmu) bola zrealizovaná v praxi. Veľmi rýchlo, viac ako 60% pôdy bolo kolektivizovaných a kultivovaných roľníkmi samotnými, bez vlastníkov, bez šéfov a bez začatia kapitalistického súperenia v zvyšovaní produkcie. Vo všetkých priemyselných odvetviach, fabrikách, mlynoch, dielňach, dopravných službách, verejných a verejnoprospešných službách, radoví pracovníci, revolučné výbory a ich syndikáty reorganizovali a spravovali produkciu, distribúciu a verejné služby bez kapitalistov, vysoko platených manažérov alebo autority štátu.“
„Na dôvažok: rôzne agrárne a industriálne kolektívy okamžite zaviedli ekonomickú rovnosť v súlade s esenciálnym princípom komunizmu: ´ Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb.´ Koordinovali svoje úsilie cez voľné asociácie naprieč celými regiónmi, vytvorili nové bohatstvo, zvýšili produkciu (najmä v poľnohospodárstve), postavili viac škôl a vylepšili verejné služby. Namiesto formálnej buržoáznej demokracie bola zavedená pravá slobodná demokracia, kde každý jednotlivec participoval priamo v revolučnej reorganizácii spoločenského života. Idea ´prežije najschopnejší´ bola nahradená univerzálnou praxou vzájomnej pomoci a princíp rivality bol nahradený princípom solidarity...“
„Táto skúsenosť, na ktorej priamo či nepriamo participovalo okolo osem miliónov ľudí, ukázalo novú cestu života tým, ktorí hľadali alternatívu k asociálnemu kapitalizmu na jednej strane a falošnému totalitnému socialistickému štátu na strane druhej.“ [Op. Cit., pp. 6-7]
Teda okolo osem miliónov ľudí priamo či nepriamo participovalo na ekonomike založenej na slobodných princípoch krátky čas, počas ktorého bola schopná prežiť pred vojenskými útokmi fašistov a útokmi a sabotážami komunistov a republikánskeho štátu. Toto všetko naznačuje, že anarchokomunistické idey sú aplikovateľné do praxe.
Pretože inak by si čitateľ myslel, že Leval a Bookchin preháňajú úspechy a ignorujú zlyhania španielskych kolektívov, v nasledujúcej podsekcii budeme prezentovať špecifické detaily a odpovede na niektoré námietky, ktoré sú často vznášané zle informovanými kritikmi. Pokúsime sa priniesť objektívnu analýzu revolúcie, jej mnohé úspechy, jej silné i slabé stránky, chyby a možné poučenie získané na základe skúseností, ako z úspechov tak aj z neúspechov. Avšak, bude len ťažké vystihnúť kolektivizáciu vo všebecnosti, pretože „predpokladá sa nekonečná rozmanitosť od dediny k dedine a takisto rôzne spôsoby kolektivizácie v mestách... bol tu element improvizácie a výnimočných vojnových podmienok krajiny (boj proti fašizmu) a opatrenia mali svoje nedostatky takisto svoje dobré body.“ [Jose Peirats, The CNT in the Spanish Revolution, vol. 1, p. 223]
Tento libertínsky vplyv na revolúciu je (vo všeobecnosti) ignorovaní historikmi alebo jeho existencia je uvádzaná len okrajovo. Niektorí tzv. historici a „objektívni výskumníci“ ohovárali a klamali (pokiaľ ju neignorovali) o roly anarchistov v nej. Komunistickí historici sú veľmi nespoľahliví (ak máme použiť zdvorilé slová pre ich činnosť), ale zdá sa, že to platí takmer pre každý politický náhľad (vrátanie liberálov, tzv. pravičiarov, ´libertariánov,´ stalinistov, trockistov, marxistov atď.). Teda každý pokus o výskum čo sa naozaj stalo v Španielsku a akú v tom zohrávali úlohu anarchisti je veľmi zložité. Navyše, pozitívna rola, ktorú zohrávali anarchisti v revolúcii a pozitívne výsledky našich ideí aplikovaných do praxe, sú takisto bagatelizované, ak nie úplne ignorované. Naozaj, skreslenie skutočnosti o španielskom anarchistickom hnutí je naozaj ohromujúc (pozri skvelú knihu od Jerome R. Mintz's The Anarchists of Casa Viejas a dielo J. Romero Maura's "The Spanish case" [Anarchism Today, J. Joll and D. Apter (eds.), na vyvrátenie mnohých štandardných tvrdení a skreslení o španielskom anarchistickom hnutí naprieč históriou). Možno je aj škoda písať o tom, že mýty rôznych odtieňov vytvorené marxistami, sú najrozsiahlejšie.
Všetko čo tu môžeme spraviť je prezentovať sumarizáciu sociálnej revolúcie, ktorá prebehla a pokúsiť sa vyvrátiť niekoľko mýtov, ktoré boli vytvorené okolo činnosti CNT a FAI počas daných rokov. Musíme zdôrazniť, že toto nebude nič iné ako krátky úvod do španielskej revolúcie. Budeme sa sústrediť na ekonomické a politické aspekty revolúcie, pretože nemôžeme pokryť všetko. Avšak, musíme spomenúť, že sociálna transformácia nastala v celom nefašistickom Španielsku. Revolúcia videla tradičné sociálne vzťahy medzi mužmi a ženami, dospelými a deťmi a jednotlivcami transformované v libertínskom zmysle. Militant z CNT Abel Paz poskytuje dobrú predstavu o tom, čo sa stalo:
„Priemysel je v rukách pracujúcich, na všetkých výrobných centrách vejú červeno-čierne vlajky a takisto nápisy na budovách dávajú do pozornosti, že všetko je naozaj v rukách kolektívov. Revolúcia sa zdá byť univerzálnou. Zmeny sú evidentné tiež v sociálnych vzťahoch. Predchádzajúce bariéry, ktoré svojvoľne zvykli separovať mužov a ženy boli zničené. V kaviarňach a iných verejných priestoroch nastalo prelínanie pohlaví, ktoré bolo predtým úplne nepredstaviteľné. Revolúcia zaviedla bratský charakter do sociálnych vzťahov a keď sa prehĺbila do praxe, bolo jasné, že starý svet je mŕtvy.“ [Durruti: The People Armed, p. 243]
Sociálna transformácia splnomocnila jednotlivcov, a títo zase, transformovali spoločnosť. Anarchistický militant Enriqueta Rovira prezentoval živý obraz seba-oslobodenia, ktoré revolúcia vygenerovala.
„Atmosféra a pocity potom boli veľmi špeciálne. Bolo to krásne. Ten pocit - ako by som to povedal - moci, nie v zmysle dominancie, ale v zmysle toho, že veci boli pod našou kontrolou, pod kontrolou každého. Pocit možnosti. Mali sme všetko. Mali sme Barcelonu: Bola naša. Prechádzali ste sa ulicami a boli vaše – tu, CNT; tam výbor a pod. Bolo to úplne odlišné. Plné možností. A pocit, že spoločne naozaj môžeme niečo dokázať. Mohli sme robiť veci inak.“ [quoted by Martha A. Ackelsberg and Myrna Margulies Breithart, "Terrains of Protest: Striking City Women", pp. 151-176, Our Generation, vol. 19, No. 1, pp. 164-5]
Navyše, transformácia spoločnosti, ktorá nastala počas revolúcie sa rozšírila do všetkých oblastí života a práce. Napríklad, revolúcia viedla k „vytvoreniu zdravotníckych odborov - naozajstný experiment v socializovanom zdravotníctve. Poskytovali lekársku pomoc a otvorené nemocnice a kliniky.“ [Juan Gomez Casas, Anarchist Organisation: The History of the FAI, p. 192] Tento článok je iba úvodom do toho, čo sa stalo. Prezentujeme istý prehľad, ukazujeme libertínske aspekty revolúcie, ako sa pracujúci samosprávne organizovali, ako sa organizovali kolektívy a čo spravili.
Je treba povedať aj to, že boli spravené mnohé chyby počas revolúcie. Na niektoré sa zamierame a budeme o nich diskutovať v nasledujúcom texte. Navyše, veľa toho čo sa stalo nekorešpondovalo presne s tým, čo mnohí ľudia považovali za esenciálne kroky anarchokomunistickej revolúcie. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že mnohokrát sa do reality odrážali predrevolučné ciele, ktoré stanovila CNT samotná. Ekonomicky, napríklad, kolektívy samotné prešli neočakávaným vývojom, ktorý bol založený na libertínskych princípoch, ale to takisto reflektovalo prítomnosť CNT militantov v nich. Pár kolektívov sa dopracovalo k mutualizmu alebo kolektivizmu, napriek tomu, že CNT hľadalo anarchokomunistickú ekonomiku. Politicky, strach z víťazstva fašistov dosiahol to, že veľa anarchistov začalo akceptovať kolaboráciu so štátom ako s menším zlom. Avšak, opustiť revolúciu vopred preto, pretože sa nestretá s ideálmi hŕstky revolucionárov, by bol sektársky a elitársky nonsens. Žiadna revolúcia pracujúce triedy nie je čistá, žiadny masový boj nie je bez rozporov, žiadny pokus o zmenu spoločnosti nie je dokonalý. „Iba tí, čo nič nerobia nespravia žiadne chyby,“ ako správne poznamenal Kropotkin. [Anarchism, p. 143] Otázka je, či revolúcia vytvorila systém inštitúcií, ktoré umožnili zúčastneným diskutovať problémy, ktorým čelili, meniť rozhodnutia, ktoré dosiahli a takisto opravovať chyby, ktoré spravili. V tomto španielska revolúcia jasne uspela, a to práve vytvorením organizácie založenej na iniciatíve, autonómii a sile pracujúce triedy.
Pre viac informácií o sociálnej revolúcií je výborným štartom do témy antológia od Sama Dolgoffa The Anarchist Collectives. Text od Gastona Levala Collectives in the Spanish Revolution patrí takisto k základným dielam. Kľúčovými prácami sú ďalej diela autora Joseho Peirata Anarchists in the Spanish Revolution a jeho trojzväzková kvázi-oficiálna história The CNT in the Spanish Revolution. Kniha Vernona Richardsa Lessons of the Spanish Revolution je excelentnou kritikou anarchistickej činnosti počas revolúcie a roly anarchistov vôbec. Spain 1936-1939: Social Revolution and Counter-Revolution (editovaná Vernonom Richardsom) je užitočnou kolekciou dobových článkov. Dielo Abela Paza Durruti in the Spanish Revoluition je klasickou biografiou najznámejšieho anarchistického militanta (ide o rozšírenú verziu skôr vydanej knihy Durruti: The People Armed). Názory Emmy Goldmannovej na Španielsku revolúciu sú zozbierané v kolekcii Vision on Fire.
Kniha Roberta Alexandra The Anarchists in the Spanish Civil War je dobrým všeobecným pohľadom na rolu anarchistov v revolúcii a občianskej vojne, takisto ako práca Burnetta Bollotena The Spanish Civil War. Antológia Daniela Guérina No Gods, No Masters obsahuje dve kapitoly o Španielskej revolúcii, špeciálne zamerané na činnosť kolektívov. Excelentná esej Noama Chomského "Objectivity and Liberal Scholarship“ naznačuje ako liberálne knihy o Španielskej revolúcii môžu byť zavádzajúce, neférové a v podstate ideologické (táto klasická esej sa nachádza v Chomsky on Anarchism, The Chomsky Reader a American Power and the New Mandarins). Nemôže existovať lepšie uvedenie do témy ako kniha Georga Orwella Homage to Catalonia (Orwell bol členom milície POUM na aragonskom fronte a bol aj v Barcelone počas májových dní roku 1937). Táto klasika je obsiahnutá s ďalšími Orwellovými prácami o udalostiach v Španielsku v antológii Orwell in Spain. Práca Murraya Bookchina The Spanish Anarchists je užitočnou históriou, ale končí v období ako revolúcia vypukne, takže bola skompletizovaná v ďalšom jeho diele To Remember Spain a eseji "Looking Back at Spain." História FAI (Iberian Anarchist Federation) je zachytená v diele Stuarta Christieho We, The Anarchists!
____
Na záver len jeden bod zo stanov Priamej akcie.
2.3 Spoločenská zmena - nekapitalistická samosprávna spoločnosť (Dlhodobé ciele)
Je skvelé vybojovať si lepšie pracovné alebo životné podmienky, ale vieme, že naše víťazstvá sú vždy dočasné. Skôr či neskôr pohltí vyššie mzdy inflácia alebo ich ohrozí nová stratégia vedenia firmy či inštitúcie a my budeme musieť brániť dosiahnuté výdobytky. Ide o systémový problém; ak sa má zastaviť kolotoč opakovaného útoku a obrany, musí nastať celospoločenská zmena, ktorá je vo svojej podstate vždy synonymom revolúcie.
Naším dlhodobým cieľom je taká organizácia spoločnosti, v ktorej sú spoločnosť a práca oslobodené od kapitálu a štátu. Medzi kapitálom (zamestnávateľmi) a prácou (námezdne pracujúcimi) existuje totiž protiklad, ktorý je živnou pôdou pre konflikty. Kapitál sa orientuje na tvorbu zisku, čo vyvoláva systematický tlak na čo najnižšie mzdy, rast pracovného zaťaženia a predlžovanie pracovného času. Úlohou štátu je garantovať fungovanie kapitalistických vzťahov a riadiť spoločnosť prostredníctvom zákonov, úradov, súdov a represívnych zložiek.
Naším cieľom je spoločnosť bez kapitalizmu, v ktorej má každý možnosť rozhodovať o dianí okolo seba na lokálnej úrovni (na úrovni bydliska, resp. komunity), ako aj v oblasti výroby a distribúcie produktov a poskytovania služieb. Chceme spoločnosť založenú na napĺňaní potrieb ľudí, nie na dosahovaní zisku. Niečo také sa však nedá dosiahnuť snívaním či čítaním kníh plných pekných myšlienok, ale vlastnou aktivitou a organizovaním sa. Potrebujeme stratégiu, princípy, ciele a metódy.
Cele stanov
TU, odporúčam prečítať.
Okrem toho, neviem akým myšlienkovým pochodom si dospel k tomu, že ("oni") nechcú pracovať.
Jednoducho sa vaše pocity nezakladajú na pravde a tak vás prosím - držte sa radšej faktov a logiky, nie pocitov. Takisto nie domnienok, viď čachrovanie s pojmami ako boľševizmus a komunizmus. Nedopadá to práve najšťastnejšie.
