Nový Note20 Ultra je dokonalý pracovný nástroj (test)

Koľko ste ochotní zaplatiť za najlepší smartfón súčasnosti?

20. aug 2020 o 17:48 Matúš Paculík

(Zdroj: Matúš Paculík)
Písmo:A-|A+175
Hodnotenie
9
Samsung Galaxy Note20 Ultra 5G
Páči sa nám:
skvelý displej
fotoaparát
možnosti práce a zábavy
pero
podpora pre 5G
Nepáči sa nám:
výdrž batérie
vysoká cena
Zhrnutie: Vynikajúci pracovný nástroj, ktorý je predĺženou rukou vášho počítača. Je skvelým poznámkovým blokom, upravíte v ňom rôzne dokumenty, PDF súbory a nudu skrátite pozeraním filmu, alebo hraním moderných hier. Škoda slabšej výdrže batérie a vysokej ceny.
Cena: 1 299 €

Produkt na test poskytla spoločnosť Samsung

Vo svete technológií nie je veľa konceptov, ktorých jedinečnosť si zachováva len jeden výrobca bez akejkoľvek adekvátnej konkurencie. Patrí medzi ne aj séria smartfónov Galaxy Note- ako jediná už deviatym rokom vybavená špeciálnym dotykovým perom.

Nič podobné na trhu nenájdete a tak by sa mohlo zdať, že sa Samsung o svojich zákazníkov zatiaľ báť nemusí. Jeho najväčším nepriateľom je však extrémne vysoká cena, s ktorou sa v kategórii prémiových smartfónov asi budeme musieť zmieriť.

Za nový Note20 Ultra si totiž výrobca pýta 1299 eur, teda sumu, za ktorú si pokojne kúpite slušný 75-palcový televízor, herný notebook, alebo vybavíte spotrebičmi domácnosť. Pokúsili sme sa preto zistiť, či je novinka hodná svojej ceny.
Na veľkosť si rýchlo zvyknete

Samsung Galaxy Note20 Ultra 5G nie je smartfón pre nenáročného používateľa. Už roky je synonymom pre mobilný pracovný nástroj, ktorý sa zmestí do vrecka. No z pôvodného kompaktného smartfónu s 5,3-palcovým displejom sa stal hybrid medzi smartfónom a tabletom.

Stále sa síce zmestí do bežného vrecka nohavíc, no 6,9-palcová uhlopriečka vyžaduje odlišný prístup k používaniu. Majitelia vyrastajúci na sérii Note v tom majú jasno, no ak ste doteraz držali v ruke len menšie smartfóny, tak sa musíte pripraviť na veľkú zmenu.

TIP: Pozrite si ďalšie odborné recenzie, parametre a cenu smartfónu Samsung Galaxy Note20 Ultra v našej službe Recenzie.Sme.sk.

Smartfón ako pracovný nástroj jednou rukou neovládnete, hlavne kvôli veľkým rozmerom. Je vysoký, široký, s hmotnosťou 208 gramov a pri držaní v jednej ruke palcom dosiahnete len na maximálne tretinu obrazovky.
Prečítajte si: Test: Samsung Galaxy Note10+ je najlepší smartfón na trhu Čítajte

Život vám trochu uľahčí ovládanie gestami, nahrádzajúce klasickú trojicu dotykových tlačidiel na spodnej časti obrazovky. Navyše rozloženie hmotnosti nedáva veľa šancí pri neopatrnom používaní.

Pozor si dávajte aj počas chôdze, v hromadnej doprave a pri jazde na bicykli by sme Note z vrecka určite nevyťahovali.

Klasické hardvérové tlačidlá sú tri, jedno na blokovanie displeja a dve na úpravu hlasitosti. Špeciálne tlačidlo pre digitálneho asistenta tu nenájdete, nevadí, firemný Bixby nám nikdy nesadol.

To najdôležitejšie, pero, sa však výrazne zlepšilo a máme k nemu len jednu výhradu. Tou je zmena jeho umiestnenia, keď sa z pravej časti presunulo naľavo. Teda zmena, ktorá poteší jedine ľavákov.

Konštrukcia smartfónu je ukážková, či už kvôli použitiu pevných materiálov, alebo najnovšieho ochranného skla Gorilla Glass Victus. Zvyknúť si však budete musieť na výrazne vystupujúcu časť fotoaparátu, ktorú skryje jedine dobre navrhnuté puzdro.

Galaxy Note20 Ultra 5G výrobca dodáva v troch farbách, čiernej, bronzovej a bielej. Na našom trhu si však poslednú menovanú oficiálne nekúpite, čo je škoda, keďže čierna je ako obvykle nudná.
Na čiernu farbu zabudnite, bronzová pasuje aj do pánskej ruky.
Na čiernu farbu zabudnite, bronzová pasuje aj do pánskej ruky. (zdroj: Matúš Paculík)
Displej a pero, nerozlučná dvojica

Veľký displej so špeciálnym perom je základ, ktorý pre využitie potrebuje dobrú softvérovú nadstavbu. Veď zákazníci si Note kupujú hlavne kvôli možnostiam pera, ktoré im má zjednodušiť prácu.

Novinky oproti minulej generácii nie sú viditeľné na prvý pohľad, keďže pero S Pen sa v podstate nezmenilo. Čo je odlišné, je celkový zážitok z jeho používania vďaka rýchlemu 120 Hz displeju a oneskoreniu pera na úrovni len 9 milisekúnd.

Pre porovnanie, predchádzajúca generácia Note10 mala displej so 60 Hz obnovovacou frekvenciou a pero s oneskorením až 42 milisekúnd. Pre tých, ktorí pero používajú len minimálne, je táto zmena nepodstatná, my sme však boli nadšení.

Práca s ním je veľmi príjemná, bez pocitu čo i len najmenšieho oneskorenia. Či už sme si robili poznámky alebo si krátili dlhú chvíľu kreslením, boli reakcie na pero okamžité a vďaka zobrazeniu kurzora už pri priblížení pera k displeju aj veľmi presné.
(zdroj: Matúš Paculík)

Možnosti využitia pera sú skutočne rozsiahle, no len s minimom väčších zmien. To základné, písanie poznámok, však funguje na výbornú. Presnosť pera, jeho rôzne možnosti a celkovo práca s ním je ergonomicky zvládnutá vynikajúco.

Rozšírené funkcie vám umožnia pridať k poznámkam aj zvukový záznam, jednoducho si otočíte rukou napísaný text, vyznačíte časti z PDF súboru a k dispozícii máte aj prepracovaný systém adresárov s funkciou automatického ukladania a synchronizácie medzi zariadeniami.

Užitočná je integrácia služieb Microsoftu priamo do systému, pričom konečne dáva zmysel priame prepojenie s vašim Windows zariadením. Počas práce na počítači tak napríklad budete mať prehľad o všetkých oznámeniach zo svojho smartfónu.

Poznámky nemusia zostať zabudnuté len v smartfóne, okrem Samsung cloudu je podporovaný aj Microsoft OneNote, Outlook, či Teams. Nastavenie je jednoduché a synchronizácia automatická.

Pero však nebudete z tela smartfónu vyťahovať len kvôli písaniu poznámok. My sme si rýchlo zvykli na gestá, kedy stačí s perom mávať vo vopred určenom pohybe. Jednoducho sa vrátite o krok späť, na hlavnú obrazovku, zobrazíte spustené aplikácie, či spravíte snímku obrazovky.
Okamžite po vytiahnutí pera máte k dispozícii prístup k vybraným aplikáciám a úkonom.
Okamžite po vytiahnutí pera máte k dispozícii prístup k vybraným aplikáciám a úkonom. (zdroj: Matúš Paculík)
Pri hardvéri nič nové

Note20 Ultra je vo vnútri v mnohom totožný s len pol roka starým modelom Galaxy S20 Ultra. Nekritizujeme, len konštatujeme, každý z tejto dvojice totiž cieli na odlišnú skupinu zákazníkov.
Prečítajte si: Vyskúšali sme nový supersmartfón od Samsungu Čítajte

No kritiku si neodpustíme, keďže Samsung už roky používa odlišné čipy pre rôzne trhy, presnejšie pri Note20 Ultra Snapdragon 865+ pre Spojené štáty a Exynos 990 pre zvyšok sveta. Tento prístup firme umožňuje pripraviť dostatok modelov pre globálny štart a zároveň má zálohu pre prípad, ak by Qualcomm z nejakého dôvodu meškal s dodávkami.

Pre nás je dôležitá informácia, že americký Snapdragon je lepším čipom ako Exynos 990. Obidva sú síce vyrobené moderným 7 nm procesom, no v mnohých smeroch sú rozdielne.

Najmenej podstatný je rozdiel vo výkone, keďže aj pomalší Exynos má dostatok výkonu na všetky súčasné a aj budúce aplikácie a hry počas najbližších rokov. Reakcie sú okamžité, bez akéhokoľvek zaváhania.

Operačná pamäť má aj na dnešnú dobu nadpriemernú kapacitu 12 gigabajtov, čo je mimochodom dvojnásobná hodnota v porovnaní s novým Microsoft Surface Duo. Počas prvých týždňov používania sme sa nedostali do situácie, kedy by bola táto kapacita nedostačujúca.

Pre dáta máte na výber z dvoch možností, za 1299 eur si domov odnesiete model s kapacitou 256 gigabajtov a za sto eurový doplatok si túto kapacitu zdvojnásobíte. Dodatočné rozšírenie je možné s pomocou microSDXC karty, ktorá ale zaberie miesto pre druhú SIM kartu.

Jediným problémom je ako obvykle výdrž batérie. Jej kapacita je pre verziu s Exynos čipom jednoducho nedostačujúca, na čo upozorňujeme už niekoľko generácií smartfónov. V porovnaní s predchádzajúcim modelom Note sa navýšila zo 4300 na 4500 mAh, čo je stále menej, ako ponúka Galaxy S20 Ultra.

Zvládnuť na jedno nabitie celý pracovný deň je náročná výzva, percentá totiž ubúdajú rýchlejšie, ako by sme chceli. My sme nabíjačku pravidelne hľadali už večer, navyše aj s tou najlepšou trvalo nabíjanie vyše hodiny. Smartfón totiž podporuje maximálne 25 W rýchle nabíjanie káblom a 9 W bezdrôtové nabíjanie.
Veľký displej potrebuje aj poriadnu baterku. Tá v Note20 Ultra však zvládne len jeden pracovný deň.
Veľký displej potrebuje aj poriadnu baterku. Tá v Note20 Ultra však zvládne len jeden pracovný deň. (zdroj: Matúš Paculík)
Výsledky testov
Galaxy Note20 Ultra Motorola Edge+ Galaxy S10+ Huawei P40 Pro Realme X2 Pro
AnTuTu
AnTuTu score 545155 584910 330903 496572 477443
AnTuTu CPU 155206 179724 99357 151808 144173
AnTuTu GPU 218850 222539 149817 173560 193927
3DMark
SlingShot Extreme 6586 7437 4424 6033 6023
PCMark
Work Score 14620 15503 9874 14107 15522
Work 2.0 Score 11741 11686 7731 10477 12645
Computer Vision Score 6481 7983 5140 9836 9329
GFXBench
Car Chase offscreen 49 52 43 45 47
Manhattan Offscreen 121 129 97 117 110
T-Rex Offscreen 195 209 169 152 184
Multimédiá nesklamú

Fotoaparát použitý v Galaxy S20 Ultra mal jedinú chybu, ktorou bola jeho rýchlosť. Fotky robil skutočne vynikajúce za skoro akéhokoľvek počasia, no vinou pomalého zaostrovania dokázal zaváhať v ten najmenej vhodný moment.

Nový Note20 Ultra má fotoaparáty tri, pričom ten hlavný s rozlíšením 108 megapixelov konečne dostal poriadny systém pre zaostrovanie. S pomocou laserového systému je ostrenie rýchle a presné, dokonca aj v horších svetelných podmienkach.

Najväčší nárast rýchlosti zaostrenia a fotenia sme zaznamenali pri portrétovom režime, ten bol totiž pri Galaxy S20 Ultra pomalý aj počas slnečných dní. Celkovo je pocit z fotenia výrazne lepší, firma zjavne vypočula kritiku svojich zákazníkov a odstránila tie najväčšie nedostatky.

Pri fotení s hlavným 108-megapixelovým snímačom je výsledok perfektný, s vernými farbami, dobrým dynamickým rozsahom a ostrosťou. Automatika si dobre poradí aj s náročnými scénami, či nočnou fotografiou.

Bežne totiž spája až deväť bodov do jedného výsledného, vďaka čomu je fotografia ostrá a s minimom šumu aj pri veľmi zlých svetelných podmienkach.
Samsung Galaxy Note20 Ultra 5G - testovacie fotografie (19 fotografií)

Tento snímač sa používa aj pri portrétovom režime, kedy je dvojnásobné priblíženie riešené jednoduchým výrezom s pokročilou softvérovou úpravou. Pri zisťovaní hĺbky objektov v scéne doplnkový senzor nepotrebuje, dobre si poradí aj v prípade osôb s kučeravými vlasmi.

Pre priblíženie obrazu je použitý optická časť s periskopom a udávaným 5-násobným optickým a až 50-násobným hybridným priblížením. Priamo v aplikácii je k dispozícii detailné nastavenie priblíženia, pričom hlavný 108-megapixelový snímač sa používa až do 5-násobného priblíženia.

Posledný fotoaparát je určený pre širokouhlé snímky, ako jediný nemá optickú stabilizáciu obrazu. Kvalitou za hlavným snímačom mierne zaostáva, hlavne pri kontrastných a nočných scénach.

Video kopíruje potreby súčasnej doby, no okrem klasiky v podobe 4K videa so 60 snímkami za sekundu ponúka aj 8K rozlíšenie pri 24 snímkach za sekundu.
Note20 Ultra 5G má jeden z najlepších fotoaparátov súčasnosti.
Note20 Ultra 5G má jeden z najlepších fotoaparátov súčasnosti. (zdroj: Matúš Paculík)
Škoda tak vysokej ceny

Nový smartfón od Samsungu je skvelý, robí vynikajúce fotografie, má dokonalý displej, je rýchly a na dotykové pero sa dá zvyknúť okamžite. Je to skutočne najlepší smartfón značky a podľa nášho názoru aj najlepší biznis smartfón súčasnosti.

Práca s perom je návyková, jeho existenciu a možnosti oceníte hlavne mimo kancelárie. Navyše Samsung zjednodušil prácu integrovaním Office služieb, vrátane užitočného prepojenia poznámok s cloudom Microsoftu.

Nadšenie však dokáže rýchlo opadnúť pri pohľade na cenu, ktorá sa začína na hodnote 1299 eur. Áno, máme tu drahé iPhony, dokonca sme prežili aj čoraz drahšie prémiové modely série Galaxy S. No stále sa nám nepáči stav, keď máme za tie najlepšie novinky zaplatiť minimálne tisícku.

Navyše nový Note nie je revolučným zariadením, predstavuje len dobre zvládnutú evolúciu. Je síce dokonalý po skoro každej stránke, no zároveň mu chýba nejaká zásadná novinka.

Páči sa nám, že skrátka neobišli ani hráči. Nie je to však len o výkone a dokonalom obrovskom displeji. Smartfón bol navrhnutý tak, aby plne podporoval novú hernú streamovaciu službu Xbox Game Pass.

Oplatí sa teda kúpiť alebo nie? Odpoveď na túto otázku sa nehľadá ľahko a skutočne záleží, či a ako veľmi budete využívať rozšírené možnosti pre prácu. My sme si nový Note zvykli a počas testovania po večeroch siahali po pracovnom notebooku len výnimočne.
Parametre
Note20 Ultra Note20 Note10+ Note9
Čip: Exynos 990 Exynos 990 Exynos 9825 Exynos 9810
Grafika: Mali-G77 MP11 Mali-G77 MP11 Mali-G76 MP12 Mali-G72 MP18
Pamäť: 12 GB 8 GB 12 GB 6 GB
Dáta: 256 / 512 GB 256 GB 256 GB 128 GB
Displej: D.AMOLED 2X 120 Hz D.AMOLED 2X 60 Hz D.AMOLED S.AMOLED
Rozlíšenie: 6,9", 1440 x 3040 6.7" 1080 x 2280 6,8", 1440 x 3040 6,4", 1440 x 2960
Foto: 108 + 12 + 12 MPx 12 + 64 + 12 MPx 12 + 12 + 16 MPx + ToF 12 + 12 MPx
Batéria: 4500 mAh 4300 mAh 4300 mAh 4000 mAh
Hmotnosť: 208 g 192 g 196 g 201 g
Cena pri uvedení: 1299 eur 949 eur 1 099 eur 849 eur

Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/22471972/test-nov ... stroj.html

Trumpovi priaznivci šli po rukojemníkoch. Aj za to ho budú opäť odvolávať

Demokrati predstavili obžalobu.

11. jan 2021 o 14:40 Matúš Krčmárik

Kapitol po napadnutí stráži Národná garda.
Kapitol po napadnutí stráži Národná garda. (Zdroj: SITA/AP)
Písmo:A-|A+386

WASHINGTON, BRATISLAVA. Pozornosť médií sa sústreďuje najmä na muža s kožušinou na hlave a s rohmi, ale nové informácie pripomínajú, že na stredajšom napadnutí Kongresu sa zúčastnili aj ľudia, ktorí mali oveľa nebezpečnejšie plány ako len exhibovať pred fotoaparátmi.

Samozvané milície si pred Kongresom postavili symbolickú gilotínu, polícia po zásahu našla dve improvizované výbušniny a materiál na výboru Molotovových kokteilov.

Okolo ľudí v kostýmoch oveľa menej nápadne do Kapitolu vpadli aj ľudia v čiernych polovojenských uniformách, ktorí vstupovali do rokovacích siení. Mali pri sebe pištole, najmenej jeden aj poloautomatickú zbraň.
Ako prívrženci Trumpa obsadili Kapitol (33 fotografií)
Ďalší krok? Vymenovanie diktátora

Viacerí niesli so sebou plastové putá, ktoré sa používajú na dočasné zadržanie pri hromadných zásahoch.

V tomto prípade útočníci zrejme hľadali samotných kongresmanov alebo viceprezidenta Mika Pencea, ktorí v tom čase odmietali zvrátiť výsledky prezidentských volieb, aby vyhral prezident Donald Trump.

Politici sa pred útočníkmi museli schovávať v zabezpečenej miestnosti, kde sa podľa kongresového lekára mohli nakaziť koronavírusom, lebo tam nebolo možné zaručiť bezpečné rozstupy.

Ak by Trump nebol taký nekompetentný a hlúpy, obsadenie sídla jedného z ústavných orgánov by bolo predohrou pred jeho vymenovaním za diktátora, píše pre USA Today Chris Truax, právnik a hovorca skupiny Republikáni za právny štát.
Súvisiaci článok Po útočníkoch na Kapitol pátrajú staromilsky. Zapája sa celá Amerika Čítajte

Varuje, že pri ďalšom pokuse už líder protestov nemusí byť taký neschopný, najmä po minulej strede sa už útočníci pripravia lepšie.

"Ak by sme nemali súdiť prezidenta za vyvolávanie čistého násilia smerovaného na inú zložku štátnej moci, za čo by sme ho mali súdiť?" pýta sa.

Práve proces impeachmentu považuje za niečo, čo by mohlo prispieť k zmiereniu krajiny, je totiž podľa neho nevyhnutné, aby prezidenta odsúdili politici z oboch hlavných strán.

S týmto prichádzajú do Snemovne reprezentantov aj demokrati. Trumpa obviňujú, že najprv v stredu zvolal pred Kongres protest, kde opakoval nepodložené tvrdenia o volebnom podvode, a potom dav motivoval zaútočiť na Kapitol.

"Pôjdeme až ku Kapitolu. So slabosťou nikdy nezískate krajinu späť," hovoril na mítingu svojim priaznivcom. "Musíte ukázať silu. Ak nebudete bojovať zo všetkých síl, už nebudete mať svoju krajinu."

Tí nepotrebovali viac počuť a ku Kapitolu sa naozaj presunuli. Trump najprv mlčal, na twitteri priaznivcov na odchod vyzval až hodinu po napadnutí Kapitolu. Výsledkom násilia bolo päť obetí.
Na podnecovanie vzbury sa imunita nevzťahuje

“

Pôjdeme až ku Kapitolu. So slabosťou nikdy nezískate krajinu späť. Musíte ukázať silu. Ak nebudete bojovať zo všetkých síl, už nebudete mať svoju krajinu.„

Donald Trump, americký prezident pred tým, ako jeho prívrženci napadli Kapitol

Demokrati v pondelok, len deväť dní pred koncom Trumpa v úrade, predstavili svoju obžalobu za vyzývanie na vzburu proti krajine.

Tým sa spustil proces impeachmentu, v Trumpovom prípade už druhý počas jeho pôsobenia v úrade.

Ide o obžalobu prezidenta, ktorý má síce imunitu na väčšinu skutkov, no súdiť ho môžu za "velezradu, úplatkárstvo alebo za iné ťažké zločiny a trestné činy". Čo pod túto definíciu spadá, nechali tvorcovia ústavy na zákonodarcov, no málokto spochybňuje, že podnecovanie na ozbrojené povstanie proti zvolenému orgánu štátnej moci tam patrí.

V Snemovni reprezentantov by obžaloba mala prejsť pomerne jednoducho, demokrati tam majú väčšinu. Môže sa to stať ešte tento týždeň, keďže poslanci zrejme obídu bežný proces, keď sa téme najprv venujú výbory. Snemovňa v novom zložení prvýkrát zasadla len nedávno a výbory sa ešte nevytvorili.

Obžalobu potom snemovňa pošle do Senátu, kde sa odohrá proces s prezidentom, v ktorom sú senátori sudcami. Snemovňa vyšle vlastných zástupcov ako žalobcov, prezident sa bude môcť obhajovať a celý proces povedie predseda najvyššieho súdu.
Senát to už nestihne

Senát by však mal najbližšie zasadnúť až 19. januára, teda deň pred inauguráciou Joea Bidena. Aj prípadné odsúdenie prezidenta tak už nepovedie k predčasnému koncu Trumpa v Bielom dome, lebo celý proces sa za jeden deň nestihne.
Súvisiaci článok Lúštia šifru prezidenta Trumpa. Bez QAnonu by sa útok na Kapitol neodohral Čítajte

Proces sa však môže odohrať aj po Trumpovom konci v úrade.

Nezmení už to, kto bude sedieť v Bielom dome, ale v prípade odsudzujúceho rozsudku, na ktorý treba hlasy dvoch tretín senátorov prítomných v sále, by Trump prišiel o doživotnú ochranku, prezidentskú penziu aj možnosť v budúcnosti kandidovať.

História už pozná odvolávanie po skončení pôsobenia v úrade. V roku 1876 snemovňa podala žalobu na ministra vojny po tom, ako sám rezignoval. Nakoniec ho oslobodili.

Ani odborník na ústavu z Univerzity v Severnej Karolíne Michael J. Gerhardt, ktorý svedčil pri prvom impeachmente Trumpa, v tom nevidí problém.

"Nemalo by zmysel, aby bývalí predstavitelia, alebo tí, ktorí sami skončia v úrade o niečo skôr, mohli uniknúť tomuto nápravnému prostriedku," povedal pre New York Times. "Nikto by nemal spochybňovať, že ak sa impeachment začne v čase, keď je jednotlivec v úrade, proces môže pokračovať aj po jeho rezignácii alebo inom odchode."

Ak sa obžaloba do Senátu dostane, zrejme o nej bude rozhodovať už v novom zložení. Po dvoch volebných triumfoch v Georgii budú mať demokrati 50 senátorov, teda presnú polovicu. Pri vyrovnaných hlasovaniach bude mať rozhodujúce slovo viceprezidentka Kamala Harrisová.

Na odstúpenie prezidenta by však demokrati pri plnej účasti potrebovali 67 hlasov a nie je isté, či sa im podarí na svoju stranu dostať sedemnásť republikánov.

Z minulosti existujú však dva precedensy – v oboch prípadoch u federálnych sudcov – u ktorých stačila jednoduchá väčšina na to, aby mohla niekomu zabrániť v budúcnosti kandidovať. Demokrati tak majú reálnu šancu zabrániť Trumpovi pokúsiť sa v roku 2024 o návrat do Bieleho domu.
Sto dní pre Bidena?

Toto všetko však môže byť otázkou až v ďalších mesiacoch. Snemovňa totiž môže odkladať odoslanie schválenej obžaloby do Senátu a niektorí demokrati naznačujú, že v prvých dňoch Bidenovho prezidentovania by sa mala schvaľovať najmä pomoc ekonomike počas pandémie a nie témy, ktoré by hornú komoru rozdeľovali po straníckej línii.

To by totiž skomplikovalo hladký priechod zákonov novej administratívy.

"Nakoniec sa môže stať, že obžaloba sa do Senátu nedostane v prvých sto dňoch, aby mal budúci prezident sto dní, ktoré potrebuje na rozbehnutie svojej agendy," povedal pre CNN demokratický kongresman James Clyburn.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/22570846/usa-volb ... movna.html

Koronavírus11. januára 2021 11:08
Zdravotníci sa opätovne nakazili koronavírusom, niektorí skôr ako po troch mesiacoch
Veronika FolentováVeronika Folentová
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nemocnice potvrdili pár prípadov, v ktorých sa zdravotníci opätovne nakazili aj skôr ako o 90 dní. Ľudia, ktorí prekonali covid-19, sa u nás nemusia tri mesiace testovať.

Keď človek prekoná koronavírus, predpokladá sa, že má 90 dní v tele protilátky. Skúsenosti zo slovenských nemocníc ukazujú, že to nie je pravidlo.

Denník N oslovil veľké štátne nemocnice aj najväčšiu súkromnú sieť nemocníc Svet zdravia, ktorá patrí skupine Penta, s otázkami o opätovnom nakazení zdravotníkov či pacientov.

Viaceré potvrdili, že sa stretli s opätovným nakazením sa covidom-19 u svojich zdravotníkov, a to aj skôr ako o tri mesiace. „Sú to veľmi ojedinelé prípady, ale áno, traja naši zamestnanci boli po prekonaní ochorenia covid-19 opätovne pozitívne testovaní po menej ako troch mesiacoch. Priebeh bol u všetkých bezpríznakový alebo veľmi mierny,“ povedala hovorkyňa najväčšej Univerzitnej nemocnice v Bratislave Eva Kliská.

Opätovne sa nakazili aj zdravotníci zo siete Svet zdravia, pod ktorú patrí 17 regionálnych nemocníc. Ide podľa hovorcu Tomáša Kráľa o veľmi ojedinelé prípady. „Medzi nimi bola napríklad mladšia 25-ročná lekárka, ktorej pozitivitu potvrdilo laboratórne testovanie v rozmedzí dvoch mesiacov,“ povedal. Pri oboch ochoreniach mala mierny priebeh. Iný zdravotník mal potvrdený covid vlani v apríli aj v decembri.

Video: Cibulkovú s manželom neoprávnene zaočkovali, koho všetkého predbehli? (autorka: Martina Koník)
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Ako dlho trvá imunita?

Aj vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne sa jeden zdravotník nakazil už po dvoch mesiacoch. „Priebeh opätovného nakazenia vírusom covid-19 bol podobný až mierne zhoršený ako pri prvotnom priebehu ochorenia,“ tvrdí nemocnica.

Epidemiologička Alexandra Bražinová videla niekoľko prípadov, v ktorých bola druhá infekcia horšia ako prvá, ale aj, naopak, miernejšia. „Pokiaľ však viem, nemáme ešte dôkazy, ako je to vo väčšine prípadov,“ povedala.

Stále nemáme dostatok informácií o tom, ako dlho sú v tele po prekonaní ochorenia protilátky. „Protilátková odpoveď pretrváva niekoľko mesiacov – podľa viacerých štúdií šesť až osem mesiacov vo vyššej miere u ľudí, čo mali stredne závažný až závažný priebeh ochorenia a bunková imunita zrejme ešte dlhšie,“ povedala.

Momentálne je to podľa nej celosvetovo predmetom výskumu, aj Bražinová vedie pracovnú skupinu výskumného projektu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, „v rámci ktorého budeme sledovať imunitnú odpoveď u ľudí po prekonaní infekcie SARS-CoV-2, aj protilátkovú, aj bunkovú“.

V októbri napríklad vyšli informácie, že ľudia, ktorí covid-19 prekonali bezpríznakovo, zrejme rýchlejšie strácajú protilátky voči tomuto ochoreniu. Ukázala to štúdia, pri ktorej náhodne testovali vyše 365-tisíc dospelých žijúcich v Anglicku.

Výskum Imperial College London prebiehajúci od 20. júna až do 28. septembra ukázal, že za letné mesiace klesol počet ľudí, u ktorých zachytili prítomnosť protilátok, o pätinu. Na začiatku testovacieho obdobia to bolo šesť percent vzoriek, v septembri už len 4,4 percenta.

Väčší pokles prítomnosti protilátok zaznamenala štúdia medzi seniormi, v populácii vo veku od 14 do 29 rokov bol pokles najnižší.

Nižší výskyt protilátok štúdia uvádza u takmer všetkých skupín obyvateľstva, jedinou výnimkou je lekársky personál. Vedci však upozorňujú, že samotná prítomnosť protilátok v krvi neznamená, že človek má proti koronavírusu imunitu.
Nie je časté nakaziť sa druhýkrát

Opätovné infekcie, takzvané reinfekcie, podľa Bražinovej nie sú časté, ale vyskytujú sa. „Ak sa vyskytne opätovná infekcia, tak vo veľkej väčšine prípadov až po viac ako 90 dňoch od prvej infekcie,“ hovorí. Tak boli nastavené aj niektoré naše opatrenia. Napríklad celoplošného testovania sa nemuseli zúčastniť ľudia, ktorí prekonali covid-19 – až tri mesiace po prekonaní ochorenia.

Aj pri očkovaní sa teraz odporúča, aby ľudia po prekonaní počkali tri mesiace a až potom sa dali zaočkovať. Výnimky majú aj ľudia pri návrate zo zahraničia, a tak nemusia podstúpiť karanténu ani sa preukázať negatívnym testom.

Pre možné opätovné nakazenie by podľa Bražinovej nemali mať ľudia, čo prekonali covid, úľavy z opatrení. Aj oni sú povinní nosiť rúška a uchovávať odstupy, ako aj dodržiavať všetky platné opatrenia.

Ako imunitu zmení nová mutácia, ktorá sa prvýkrát objavila v Británii, zatiaľ nie je jasné. Bražinová hovorí, že tento nový kmeň je tu príliš krátko na to, aby sme vedeli, či bude iná ako u doteraz cirkulujúceho vírusu.

„Dobrou čerstvou správou je, že vakcína od firmy BioNTech/Pfizer, ktorú máme na Slovensku, je účinná aj proti novým mutáciám vírusu, aj proti tomuto britskému, aj proti novému juhoafrickému variantu,“ dodáva Bražinová.

Hoaxy a propagandaIgor MatovičMilan LučanskýRozhovory10. januára 2021 17:45
Psychológ Ondrušek: Matovič nevie spracovať kritiku a dopláca na to. Myslím, že sa nezmení
Mária BenedikovičováMária Benedikovičová
Uznávaný psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek. Foto N – Tomáš Benedikovič
Uznávaný psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek. Foto N – Tomáš Benedikovič

Premiér je politicky nezrelý a nezodpovedný, vraví uznávaný psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek.

Prečo sa o smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vo veľkom šíria konšpirácie, v rozhovore vysvetľuje psychológ Dušan Ondrušek. O tom, že v prešovskej väznici spáchal samovraždu, nepochybuje. Ani vyšetrenie tragédie podľa neho nepomôže tomu, aby sa o prípade nekonšpirovalo.

V rozhovore sa dočítate:

prečo časť ľudí stále verí konšpiráciám o koronavíruse;
či sa dá aj na Slovensku po útoku na Kapitol v USA očakávať „nájazd“ na parlament;
prečo súčasný premiér rozdeľuje slovenskú spoločnosť podobne ako Vladimír Mečiar;
čo môže Igor Matovič urobiť, aby ľudia začali väčšmi dodržiavať protipandemické opatrenia;
prečo bude mať ťažké dovládnuť a v čom sú problematické jeho statusy.

Prečo smrť Milana Lučanského vyvolala takú silnú vlnu konšpirácií?

Je tam viac faktorov. Jedným z nich je, že smrť sa zdá byť dobrou zámienkou pre mnohých ľudí, ktorí sa cítia zneistení a potrebujú nejaký záchytný bod. To, že má táto smrť v sebe viac okolností, ktoré sa ťažšie dokazujú a nejaký čas ešte nebudú vysvetlené, je materiálom pre všetkých, ktorí chcú okolo toho vytvárať konšpiračné predstavy. Je náročné mať hneď dôkazové materiály a to nahráva konšpiráciám. Čím viac nejasností, tým lepšie pre konšpirácie.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Čo najviac nahralo konšpirovaniu?

Pandémia veľmi prispieva k tomu, že veľa ľudí je nervóznych. Dlho to trvá a sú hypercitliví na všetky veci, ktoré nedávajú záchytné body. Veľká časť ľudí očakáva, že vyrovnanosť im prinesie len dokonalá istota vo všetkom – aj keď je to nerealistická predstava. Čokoľvek, čo prináša neistoty, je vnímané s oveľa väčšou nervozitou, než by to bolo v pokojnejších časoch.

V čom to môže byť pre nich väčšia istota, keď nadobudnú presvedčenie, že vedia, ako Lučanský zomrel? V čom je pre nich rozdiel medzi informáciou o samovražde v porovnaní s tým, keď nadobudli presvedčenie, že bol umučený či zavraždený?

V tejto fáze v ničom, je to úplne jedno. Stretávajú sa tu totiž dva svety. Jeden je svet racionálnych vysvetlení a schopnosti hľadať racionálne argumenty. Oproti stojí svet ľudí, ktorí podporujú a šíria konšpirácie založené na pocitoch zneistenia, na emóciách.

Pri šíriacich sa konšpiračných bludoch spravidla nepomáha, ak sa snažíme vysvetľovať veci najjednoduchším spôsobom, racionálne. Pri nejasnostiach sa snažíme získať nejaký fakt a vysvetliť veci okolo. A naivne predpokladáme, že keď bude jasný fakt, neistota aj klebety pominú, ale to vôbec neplatí.

Sú to ako dve iné hry. Akoby niekto hral šach a oproti nemu sa postaví niekto, kto bude hrať guľôčky, ktoré sa bude snažiť dopraviť do jamky. Konfrontuje sa racionálny svet a svet emočného prežívania. Kvantá ľudí, ktorí sú zneistení, akýkoľvek racionálny fakt nezastaví v konšpirovaní.

Čo sa dá v takejto situácii robiť, aby tomu človek nepodliehal emocionálne, ale zamyslel sa racionálne?

Tí ľudia nepotrebujú racionálne vysvetlenie, to vôbec nezaberá. Potrebujú emocionálne upokojiť, potrebujú počuť, dobre, ste nervózni, ste zneistení, žijeme v náročných časoch a niekto vás chápe, niekto je ochotný vám načúvať. Vtedy sa časť ľudí upokojí. Nie však natoľko, že prijme slová: pozrite sa, tu je taký a taký fakt. To nie je vedecká dišputa.

Čo sa malo spraviť inak v prípade Lučanského smrti, aby to neprerástlo do takých konšpiračných rozmerov?

Ľahko sa radí zboku a potom. Ale všeobecne si myslím, že treba prijať, že časť vecí sa nedá úplne zmeniť. Reakciou v takýchto situáciách by malo byť vyjadrenie empatie a pochopenia pre znepokojenie. Časť ľudí upokojuje, keď počujú: my sa snažíme vám porozumieť, máte to ťažké, je to celé zložité, žijeme ťažkú dobu. Akékoľvek ďalšie argumenty vnímajú – chcú ma obalamutiť, preto rozprávajú čudným jazykom veci, ktoré ja tak neprežívam. Je to živná pôda na vytváranie ďalších predstáv a teórií.

Mohlo zavážiť, čo aj opozícia vyčítala ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej, že o celej udalosti informovala úradnícky a bez emócií?

Možno trochu. Ministerke sa však nedá vyčítať, že by urobila nejakú zásadnú chybu. Z faktografického hľadiska veľmi presne pomenúvala fakty. Diskusiu sa snažila držať vo vecnej rovine. Ide o spôsob prejavu, ktorý je za normálnych okolností funkčný a veľmi potrebný, pretože sa drží iba faktov. Ale v extrémnych situáciách je vhodné prejaviť väčšie pochopenie. Treba však povedať, že sa nepatrí robiť veľké cirkusy a emočné „sprievody“, keď vysvetľujeme fakty.

Čo vás najviac prekvapilo na prípade Lučanského?

Až tak ma reakcie neprekvapili. Skôr by som povedal, že prípad signalizuje, že sme na tom ako spoločnosť veľmi zle. Spoločnosť upadá z hľadiska verejnej diskusie. Môžeme sa utešovať, že to nie je len slovenská záležitosť, však sa to deje všade na svete. Udalosti z posledných dní spred washingtonského Kapitolu ukazujú, ako sa to môže končiť. Šance zastaviť to máme minimálne.

K Amerike sa ešte dostaneme. Ešte by ma zaujímalo: vy máte pochybnosti, či sa Lučanský zabil sám? Lebo o to sa najviac ľudia medzi sebou sporia, keď sa rozprávajú o Lučanskom.

Nie. Keď som pracoval v poradenskej praxi, mal som ako klientov pár ľudí, ktorí sa pokúsili o samovraždu. Poznám tie situácie. Keď sa rozhodnú pre bilančnú samovraždu, keď si spočítajú, že toto je pre nich najlepšia cesta, po nejakom čase sa deje zvláštna vec. Akoby sa upokoja, prestávajú sa trápiť a začínajú fungovať racionálne. Keď padne to rozhodnutie, takmer nič ich nezastaví. Veľmi tvorivo sú schopní dopracovať sa k tomu, aby ukončili svoj život. Z tohto hľadiska sa mi prípad nezdá zvláštny.
Prečítajte si
Riaditeľ väzenskej nemocnice: Lučanského vyšetrili špecialisti, urobili mu aj CT a žiadnu bitku nepotvrdili

Ľudia buď veria, že spáchal samovraždu, alebo nie – a potom majú na to rôzne teórie, ako ho bili dozorcovia, že ho v cele umučili, zabili a podobne, hoci týmto verziám zatiaľ nič nenasvedčuje. Je v takto vybičovaných emóciách možné prípad uzavrieť tak, aby bol výsledok vyšetrovania prijatý verejnosťou?

Nikdy nie je možné presvedčiť celú verejnosť. Vidíme to na situáciách, ktoré boli spájané s viditeľnými postavami v spoločnosti. Ak išlo o dôležité figúry, s ktorými sa ľudia identifikovali, napriek všetkým uzavretiam a skúmaniam toho, čo sa vlastne stalo, pretrvávajú verzie, ktoré si časť ľudí vymyslela. Vezmime si napríklad vraždu prezidenta Kennedyho – aj po 60 rokoch sa objavujú verzie, čo sa naozaj stalo a kto za tým bol. Konšpiračné myslenie je veľmi odolné, to neodznie len tým, že vznikne oficiálna správa z vyšetrovania.

Ako to vplýva na spoločnosť, keď sú takéto prípady opradené mýtmi a dohadmi?

Myslím si, že časť ľudí dokáže fungovať aj s vedomím, že mnohé skutočnosti nemajú jednoznačné vysvetlenie, a majú schopnosť, ktorej sa hovorí odolnosť voči ambiguite (mnohoznačnosti). Schopnosť pracovať s tým, že skutočnosť nemusí mať iba jediné vysvetlenie a má rôznorodé zdôvodnenia.

Ďalšia časť ľudí potrebuje mať jednoduché, priamočiare vysvetlenie a všetko, čo nemá takýto charakter, ich mimoriadne zneisťuje. V tom prípade, aby sa vyrovnali s neistotou, radšej uveria aj nepravdivej verzii udalosti, ktorá je však jednoduchá a napriamo dáva vysvetlenia. Je to prirodzený mechanizmus – tak sa ľudia vyrovnávajú s konšpiračnými verziami skutočnosti.

Ak pri takýchto exponovaných prípadoch podľahnú konšpiráciám, ľahšie ich ovplyvnia hoaxy aj v bežnom živote?

Ukazuje sa, že ľudia, ktorí veria typu konšpirácie, keď nejaká pravda nie je potvrdená faktami, sú oveľa náchylnejší veriť aj iným typom konšpirácií. Oveľa rýchlejšie napríklad uveria, že očkovanie je pre nich nebezpečné, že je za tým nejaký šialený plán, že ide o čipovanie ľudí.
Dušan Ondrušek sa zaoberá aj riešením konfliktov a nenásilnou komunikáciou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo sa s tým dá robiť? Čo by ste poradili ľuďom, keď ich blízki či kamaráti podľahli konšpiráciám? Ako ich môžu prinavrátiť k zdravému rozumu?

Aj keď to vyzerá neuveriteľne, práve osobné vzťahy, jeden na jedného, sú účinnejšie z hľadiska odolnosti voči manipulácii zvonka než veľkoplošné kampane a snahy ovplyvniť ľudí vo veľkom. Rozhovory v rámci rodín a kamarátskych vzťahov sú naozaj dôležité, ale nesmie to byť súťaž v argumentovaní. Nepomáha dokazovanie toho, že sa predháňame v lepších argumentoch, pretože tí ľudia nebojujú s tým, že majú chybné argumenty. Ono to tak vyzerá zvonku, ale v podstate bojujú o svoju sebaúctu a dôstojnosť.

Tým, že im dokazujeme, že sa nechali obalamutiť, oveľa viac sa zatvrdzujú. Buď sa prestávajú s takým človekom rozprávať, alebo musia viac a viac dokazovať, že predsa oni neboli tí, čo sa nechali zmanipulovať. Vznikajú absurdné, nezmyselné pseudodiskusie, kde niekedy nerozumieme, prečo človek tak zatvrdilo trvá na svojom.

Pred desiatimi rokmi bola taká naivná predstava, že keď zvýšime kurzy kritického myslenia a deti v školách budú mať odmalička mediálnu výchovu a keď sa podarí dať dobré argumenty na stôl a veľa ľudí bude mať porozumenie pre to, ako fungujú javy v spoločnosti, tak znížime náchylnosť podliehať konšpiráciám. Ukazuje sa, že to tak nie je. Hráme o sebaúctu a vnímanie seba, nehráme o lepšie argumenty.

Skúsme byť konkrétni. Zhovárajú sa dvaja bratia a jeden hovorí: „Ako môžeš veriť, že vyšetrovaného Lučanského dali odstrániť politici, keď tomu zatiaľ nič nenasvedčuje?“ Ako má brata presvedčiť, ak sa diskusia nemá začať argumentom?

Mal by začať tým, že bratovi povie: „Vieš čo, mám ťa rád a celý život som ťa mal rád, záleží mi na tebe. Myslím si, že si dobrý človek, a hrozne mi záleží na tom, aby sme ostali v kontakte. Keď ti niečo hovorím, tak to hovorím preto, že ja som veľmi zneistený a potrebujem sa o tom s tebou podeliť, že takisto ako ty si s tým neviem poradiť.“ Tento typ vylaďovania a empatie oveľa viac napomáha tomu, aby diskusia pokračovala, než keď začnem tým, že „vieš čo, zverejnili novú expertíznu správu“.

Dôležité je navodiť atmosféru porozumenia a akoby len debatovať o tom, aké všetky informácie sa objavili, a rozoberať, ktorá verzia je možná a ktorá nie?

Psychológ Michal Mynář to dobre opísal – vo svete ľudí ochotných veriť konšpiračným teóriám sú vnímané štyri skupiny ľudí. Vnímajú tých, o ktorých si oni myslia, že sú konšpirátori. V súčasnosti sú to pre nich Bill Gates, George Soros, ilumináti či farmaceutické giganty. Potom vnímajú tých, ktorí sú prisluhovači zla, ktorí k nim priskakujú a podriaďujú sa im, napríklad z novinárskych a vedeckých kruhov. Do tejto kategórie podľa nich v poslednom čase patria aj zdravotníci a neziskovky.

Potom sú ostatní, čo je väčšina, tie „ovce“, ktorí sú naivní, zaslepení a tupí. Posledná skupina je tá, ku ktorej sa radia oni sami. Oni všetko toto prehliadli a odhalili skutočnú pravdu. Na rozdiel od ostatných ľudí to pochopili a patria medzi vyvolených. Nenechajú sa obalamutiť. Tento pocit, že sú vyvolení a vedia, ako to vlastne je, im dodáva sebaistotu a pocit sebaúcty. Keď sa im to narušuje, sú z toho mimoriadne nervózni a vyostrujú sa diskusie.

Čo podľa vás ukazuje prípad Lučanského, pokiaľ ide o silu sociálnych médií?

Čo sme vedeli aj predtým, ale zdá sa, že je to oveľa silnejšie. Pod hladinou je množstvo komunikácií, ktoré väčšinou nezachytávame, a preto máme pocit, že by tomu nikto nemohol uveriť. Ale deje sa to. Vo vnútorných kruhoch sa diskutuje a vo veľkom ovplyvňuje. Tým, že sú komunikačné bubliny uzavreté, v podskupinách v rámci nich dochádza k silnému utvrdzovaniu. Diskusia v celej spoločnosti a verejne neprebieha.

Nakoľko sú tieto bubliny uzavreté, sa ukázalo aj v prípade skupiny #allformilan, ktorá vznikla hneď po Lučanského tragédii, dnes má 43-tisíc členov. Nie je jasné, kto za ňou skutočne stojí, pretože jej administrátori vystupujú pod ukradnutými fotkami z internetu. Ak tam ktosi napísal verziu o samovražde, bol zablokovaný. V čom je to nebezpečné pre spoločnosť, ak vzniká množstvo takýchto bublín?

V tom, že sa fragmentarizuje spoločnosť a že neprebieha to, čomu sa hovorí transparentnosť, priezračnosť, schopnosť verejnej diskusie, na ktorej sa podieľa veľká časť ľudí, ale sú to uzavreté skupiny, ktoré medzi sebou nekomunikujú, len si posilňujú svoj pocit. A ešte vzniká polarizácia, vyprázdňuje sa nám stred, miznú miesta, kde by sa dalo diskutovať o neutrálnych témach a nejako sa poznávať, čo je nebezpečný jav.

Určitá miera polarizácie je prirodzená. Ale keď strácame možnosť mať neutrálnu pôdu na rôzne diskusie a vyhraňujú sa iba ideologicky, je to nebezpečné. „Blbým“ signálom je aj to, kto tieto diskusie vedie. Ak vystupujú iba pod prezývkami a vymyslenými identitami, už to je samo osebe podozrivé. Ľudia by sa mali naučiť posudzovať, komu dôverovať. Či dôverovať tým, ktorí nie sú ochotní dať svoje skutočné meno a identitu do takýchto diskusií.

Kam to môže dospieť, ak tieto bubliny ostanú uzavreté? Momentálne to ešte podporuje celková situácia v súvislosti s pandémiou – ľudia sa nesmú stretávať, aby sa koronavírus nešíril. Prakticky komunikujú iba vo virtuálnom svete.

Čím menej o sebe vieme, tým viac sa posilňujú podozrievavé postoje. Čím viac sa posilňujú podozrievavé postoje, tým viac to môže vyústiť do konania, ktoré je nepriateľské voči určitým skupinám. To, kam to dospieva, vidíme teraz na USA. Ak sa hovorilo „však to sú len také diskusie na sociálnych sieťach, nič sa nemení“, tak to nie je pravda. Videli sme, že nakoniec vyústia v aféry, ako bola Pizzagate, keď sfanatizovaná skupina je schopná veľkého násilia, lebo pod svojimi bludnými interpretáciami im vychádza, že sa musia brániť a používať aj násilie.

Obávate sa toho, že by sa aj na Slovensku mohlo odohrať to čo v americkom Kapitole? Môže sa to u nás natoľko zradikalizovať, že sfanatizovaní ľudia zaútočia napríklad na parlament?

Zatiaľ nevidím signály, že by toto hrozilo. Hrozí, že začnú vo väčšej miere útoky na konkrétne osoby, lebo k tomu to spočiatku vedie. Časť ľudí bude hromozvodom útočného správania. Ale nemyslím si, že by to v tejto fáze u nás viedlo k prejavom násilia. Vidím iné signály, ktoré sú v niečom podobné.

Aké?

Ako sa posilňujú antidemokratické a antisystémové nálady, v rámci ktorých sa spochybňuje, či máme fungovať ako otvorená spoločnosť, kde sa všetci môžu zúčastniť, alebo treba silné líderské figúry. Keď začne prevažovať pocit, že nás zachránia silní vodcovia, vidím to ako vysoko nebezpečný míľnik.

V Brne bola skupina Slušní lidé, ktorú viedol boxer Zdeněk Pernica – robila také výpady, že prišli do divadla a zastavili ho, lebo sa im zdalo, že podľa ich pocitov hrajú nemravné hry. Obsadenie verejného priestoru, lebo naša skupina si myslí, že sa toto nemá hrať a iné sa má hrať, a začne prepisovať spoločenské normy, považujem za nebezpečné. U nás to bolo podobné, keď Kotleba začal zakazovať niektoré divadelné hry.

Veľmi často to ide najprv cez kultúru. Zrazu sa začne diskutovať, či niektoré kultúrne podujatia sú typické pre naše národné hodnoty, hoci kultúra by mala byť všeobecne otvorená, pokiaľ nehlása násilie, neštve ľudí proti sebe. Otvorená spoločnosť by mala tolerovať rôzne prejavy. Nebezpečenstvo vzniká, keď sa začína konkrétne osočovať a útočiť na ľudí.

Aj po útoku na Kapitol mnohí odborníci hovorili, že je to dôsledok trumpovskej politiky populizmu. Akým mementom je to, čo sa teraz v Amerike udialo? Nad čím by sa mali zamyslieť politici, ktorí sú populistickí a šíria medzi ľuďmi nenávisť?

Ľudia, ktorí sú citlivejší aj na drobnejšie prejavy nebezpečných krokov, od začiatku Trumpovho nástupu signalizovali, že hlása mimoriadne nebezpečné veci, a ak sa nezastaví, skončí sa to zle. To, že sa Twitter teraz zobudil a zablokoval niektoré príspevky, sa mi zdá dosť dôležité, pretože vyzývanie na násilie je vždy nebezpečné.

Keď som pozeral na udalosti v Kapitole, videl som známe postavičky, v rovnakých kostýmoch a rovnakých prejavoch. Boli tam aj takzvaní Proud Boys, na jednom zábere mal jeden z ich demonštrantov na tričku veľký nápis Anti Antifa, čo vyjadruje sympatie k fašizmu. Hnutie nadradenosti bielej rasy a predstavy, že my môžeme potierať čokoľvek, čo nespĺňa naše hodnoty, sa mi zdá nebezpečné a vysoko neamerické. Boli sme zvyknutí, že USA boli priestorom, kde sa stretávali veľmi rôznorodé aj protichodné názory, ale riešili sa diskusiou, hoc aj veľmi ostrou. Kým sa to rieši cez diskusiu, je to v poriadku. Problém sa začína, keď sa porušujú pravidlá a protestujúci násilne obsadia budovu, ktorá je symbolom demokracie. Je to mimoriadne nebezpečné a pevne dúfam, že sa z toho vyvodia dôsledky, aby sa to neopakovalo.

Pamätám si predvolebnú debatu Trumpa s Bidenom, kde sa moderátor Chris Wallace pýtal Trumpa, či nejakým spôsobom odsúdi netolerantné hnutia. On reagoval, že vôbec nerozumie, koho by mal odsúdiť. Moderátor mu povedal, že napríklad Proud Boys. A on na to, že samozrejme, tí chalani by mali chvíľku počkať a byť pripravení. Namiesto toho, aby povedal, že je to neprípustné. Na tom vidieť, ako mu vyhovuje, že má za sebou takéto sily, a teraz vidíme dôsledky toho, keď ich na začiatku nezastaví. Budú robiť väčšmi a väčšmi prekračovať zákon.

Aj u nás, keď v čase zákazu zhromažďovania boli v uliciach protesty kotlebovcov, sa debatovalo, či nebolo chybou, že polícia nezakročila, keďže porušovali pravidlá, a či vďaka tomu nebudú silnieť a ešte viac nerešpektovať pravidlá. Čo si o tom myslíte?

Nepoznám presne policajné postupy, v niektorých situáciách je účinnejšie urobiť ostrý zásah, ale inokedy je vhodnejšie rozkúskovať skupiny, zaznamenať ich predstaviteľov. Je vypracované veľké množstvo taktík. Neviem posúdiť taktiku práce s veľkými masami, ale určite sa to nemá skončiť tým, že dobre, zišli sa, nezasiahli sme. Pokiaľ sa neodohrá veľká odozva na mieste, mali by sa zaznamenať všetci, ktorí vyvolávajú nepokoje v spoločnosti, a trestať všetky ich prejavy, ktoré boli v rozpore s pravidlami.

Slovenskú spoločnosť dosť polarizuje aj premiér Igor Matovič, medzi kamarátmi a v rodinách preňho vznikajú konflikty, pripomína to éru, keď vládol Vladimír Mečiar, ktorý takto dokázal rozdeľovať ľudí. Čím to je?

Jedna z najnebezpečnejších taktík je takto rozdeľovať spoločnosť a na základe toho sa snažiť získavať body. Mám pocit, že je to politická nezrelosť a nezodpovednosť. Nie som si celkom istý, či to robí vedome. Neviem odlíšiť, čo z toho je politická nepripravenosť správať sa štátnicky a čo z toho je nejaký úmysel. Skôr by som čakal, že je to politická negramotnosť.

Vidieť uňho neschopnosť pracovať s oponentúrou, nevie spracovávať kritiku. Demokratický politik vie, že vždy je nejaká opozícia a že opozícia nemusí byť nepriateľ. Opozícia je tá, ktorou sa vyvažuje jedna strana s druhou. Ľudia väčšinou pochopia skôr, než idú do politiky, že je to nekonečná diskusia s rôznorodými názormi. A že diskusia sa nekončí tým, že jedni navždy vyhrajú a druhí sú navždy porazení. Ale je nekonečnou diskusiou, kde jedni majú väčšiu váhu dočasne a vhodné riešenia sa obrusujú práve v diskusii.

Väčšina ľudí sa to naučí už na škole, keď študuje. Pokiaľ sú trošku citlivejší, začnú vnímať, že tvrdenia a ich konfrontácia s opačným názorom je v poriadku. Pokiaľ štúdium neodfláknu, naučia sa, že mať rôzne názory je v poriadku a nemusí sa to končiť tak, že sa za každú cenu snažím pošpiniť a anulovať všetkých tých, ktorí majú iný názor než ja.

Viacerí ľudia z okolia premiéra hovoria, že si nedá poradiť, spätná väzba ho viac-menej nezaujíma a je presvedčený, že veci vie robiť najlepšie. Nakoľko je pre krajinu problém, keď má takéhoto premiéra?

Je to prejavom vysokej neprofesionality. Aj keď ľuďom chýba nejaký typ politickej kultivovanosti, trochu to môžu vyvážiť tým, že si okolo seba zoskupia schopných poradcov. Nerobia individuálne, ale kolektívne rozhodnutia. Keď to politik dnešnej doby nerobí, je to vysoko nezodpovedné a neprofesionálne.

Keď Matoviča niekto kritizuje, premiér prechádza do útoku a kritikov vykresľuje ako nepriateľov, novinári sú preňho múdrosráči, vedcov považuje za kuvikov. Ako to vplýva na ľudí?

To je to, čo rozdeľuje spoločnosť. Zopár ľudí tým získa na svoju stranu, lebo im vyhovuje, že má niekto také jednoznačné, jednofarebné hodnotenie situácie, ale súčasne si každým ďalším výrokom vytvára stále väčšiu a väčšiu skupinu ľudí, ktorí ho nepodporia. Ak v útočení bude pokračovať, časom nebude dosť ľudí, ktorí by ho dokázali akceptovať.

Pán premiér by si mal všimnúť aj spätnú väzbu na svoje správanie. Možno keby pozornejšie sledoval, ako idú čísla postupne nadol, pochopil by, že sa niečo deje.

Čo by mal zmeniť?

Určite by mal mať skupinu poradcov, ktorí by vypracovali alternatívne stratégie a stanoviská ku všetkým výrokom. Určite by mal mať vynikajúceho komunikačného experta, ktorý by pracoval s verejnou komunikáciou, ale mal by mať aj hovorcu alebo hovorkyňu, ktorá by posúvala nekonfrontačným jazykom hlavné posolstvá premiéra.

Mal by si zvyknúť na to, že ak chce politicky prežiť, mal by hľadať spôsob, ako nerobiť z ľudí a iných názorov nepriateľov a ako viesť dialóg. Ale mám veľké obavy, že je to už neaktuálne. Myslím, že je nereálne, že sa zmení.

Opakované nachádzanie si nepriateľa a snaha pošpiniť ho je vysoko neefektívna taktika. Tomu sa hovorí v terminológii politickej komunikácie mudslinging – hádzanie blata. Je to najčastejšie predvolebná stratégia: nejde nám o obsah, ale o čo najväčšie pošpinenie terčového oponenta. Môže to na chvíľu zafungovať aj na niekoho, kto predtým nebol vnímaný až tak zle. Nekonečným opakovaním a každodennými statusmi sa dá znížiť jeho dobrý obraz, ale nakoniec sa to vypomstí na degradovaní celej úrovne diskusie. Taktika hádzania blata sa v zásade nepovažuje za dlhodobo perspektívnu.
Igor Matovič počas víťaznej volebnej noci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je potvrdením toho, že nefunguje takto hádzať špinu, jeho konflikt so Sulíkom, ktorý preferenčne rastie, kým Matovič stráca?

Áno, presne. To je príklad, ako to dlhodobo nefunguje. Väčšina ľudí to chápe, ale niektorí to zjavne ešte nepochopili.

Povedali ste, že Matovič podľa vás politicky neprežije. Prečo si to myslíte? Na čo doplatí?

Myslím si, že sa nedá týmto štýlom politiky dlhodobo vydržať. Dokonca ani jedno volebné obdobie. Mám pocit, že toto je stratégia, ktorá nakoniec vedie k takému veľkému množstvu voličov, ktorým sa to nepáči, že to nie je možné udržať bez násilných zásahov.

Koľko mu dávate času? Myslíte, že dôjde k výmene na poste predsedu vlády?

To neviem.

Hovoríte, že je dôležité, aby predseda vlády mal hovorcu, ktorý bude nekonfrontačným štýlom komunikovať posolstvá. O čom to vypovedá, že skoro po roku od nástupu do funkcie hovorcu nemá?

Nevidím do toho, neviem, čo sa tam deje, či boli nejaké pokusy, aby mal hovorcu alebo hovorkyňu…

Hľadal a aj viacerých ľudí oslovil, stroskotalo to na tom, že sa nedokázali dohodnúť na forme spolupráce. Premiér chcel v určitej miere vystupovať.

Mám pocit, že sa deje taký zvláštny archaický model. Je založený na predstave silného lídra, ktorý je sám najväčší expert. Takto to bolo v 50. rokoch. Ale prinajmenšom posledných 20 rokov sú lídri skôr nasledovníci, pracujú s veľkými tímami a reagujú na to, čo spoločnosť potrebuje. Nemusia byť oni s tým konečným slovom. Je to nepochopenie toho, ako funguje politický „leadership“.

Ako pôsobí na ľudí, keď z rádia počujú, ako premiér hovorí o ministrovi Sulíkovi, že je idiot, a Roberta Fica nazýva debilom?

Na veľkú časť ľudí to pôsobí veľmi zle. Vo všetkých týchto útočných ukazovaniach na druhých vždy platí, že zovretou rukou síce ukazovákom ukazujeme na niekoho druhého, ale tromi prstami na seba. Ľudia vnímajú, že keď hovorí o druhých, v tej chvíli vraví aj o sebe. To nie je v jeho prospech.
Prečítajte si
Emotívny Matovič v rádiu vyzval Sulíka, aby podal demisiu

Jeho slovník je útočný, často vulgárny, nemá problém trebárs verejne použiť, s prepáčením, slovo „srať“. Tvrdí, že on je taký, prečo by mal byť vo funkcii iný. Prečo by sa mal ako premiér správať inak?

Pretože verejné vystupovanie nie je to isté čo súkromné. To, čo môže človek robiť v súkromných vzťahoch, voči svojim príbuzným a kamarátom, nemôže vo verejnej funkcii. Správanie na verejnosti je predsa len viac upravené písanými či nepísanými normami. Jednou z noriem je, že úprimnosť neznamená, že za každú cenu budem používať vulgarizmy a že budem hovoriť bez akejkoľvek kontroly všetko, čo mi práve zíde na rozum. Nie je to tak, že by mal človek nepripravene vychrliť všetko, čo mu príde na jazyk. Ale to vie aj bežný manažér vo firme, že sa musí pri prejave kontrolovať. Že spôsob, akým vystupuje voči ľuďom, je infekčný. Akýkoľvek nekultivovaný prejav nakoniec vedie k tomu, že sa normou stáva nekultivovanosť.

Matovičov štýl komunikácie s verejnosťou priniesol nový fenomén: žiaden premiér doteraz nepísal statusy na Facebooku a nepoužíval ho ako svoj hlavný komunikačný nástroj. Čo hovoríte na túto jeho formu komunikácie?

Je to veľmi nezrelé. Príkladom je situácia, že on má viac informácií a hodinu predtým, ako sa všetci ostatní dozvedia oficiálny údaj o tom, koľko je pozitívnych za včerajšok, to on okomentuje nejakým emočným komentom. Ide o zneužívanie toho, že má rýchlejší a lepší prístup k informáciám. Namiesto toho, aby veci komunikoval cez tlačovky a oficiálne komunikačné kanály, ktoré tomu dávajú záväznosť aj zodpovednosť, robí to cez akože osobný facebookový status. Keď sa ho na to novinári následne pýtajú, iba povie, že je to jeho osobný názor, že to nie je záväzné. Práve z tohto dôvodu to považujem za veľmi nezrelé.

Za mesiace, čo ho pozorujete vo funkcii premiéra, vás aj niečím príjemne prekvapil?

Mal niekoľko momentov, keď vyjadril sympatické postoje; napríklad sa zdalo, že bude citlivejšie reagovať na situáciu Rómov na Slovensku. Zdalo sa, že má slovne väčšie pochopenie pre seniorov a to, ako sa k nim správať. Niektoré situácie s emočným zdôrazňovaním dávali pocit, že na niektoré veci je citlivý. Mixujú sa tam sympatické ľudské prejavy s mimoriadne nevhodnými prejavmi.
Od nástupu do funkcie premiéra musí Igor Matovič riešiť pandémiu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako hodnotíte jeho komunikáciu o opatreniach súvisiacich s pandémiou, aby sa koronavírus nešíril medzi ľuďmi? Bola to jedna z jeho kľúčových rolí, ktoré doposiaľ mal.

Úplne ináč sa správal v prvej vlne ako teraz v druhej. V prvej vlne, keď čísla boli relatívne dobré v porovnaní s okolitými štátmi, tam boli nekonečné opakovania na každodenných tlačovkách, akí sme dobrí. Namiesto toho, aby sa hovorilo o dôležitých veciach, hral porovnávacie hry s ostatnými, hoci pandémia nie je súťaž. Tam sa nedá dokazovať si, v čom sme iní a lepší ako ostatní. V čase, keď boli počas druhej vlny čísla zlé, miesto toho, aby vystupoval rovnako a prebral zodpovednosť, zrazu sa v kľúčových momentoch stratí, nevystúpi niekoľko dní. Nejednoznačnosť a to, že je nevypočítateľný, mimoriadne zneisťuje občanov.

Momentálne je situácia veľmi vážna, nemocnice sú blízko kolapsu. Čo by mal urobiť, aby ľudí dokázal presvedčiť, že opatrenia treba dodržiavať?

Mal by robiť to čo vždy – a nielen za tejto situácie. Prenechať obsahové hodnotenie situácie odborníkom. Nechať hovoriť a počúvať ľudí, ktorí sa s vecnou kompetenciou vyjadrujú k situácii, čiže epidemiológov, matematikov, ekonómov. On by mal vytvárať podpornú atmosféru vo svojich prejavoch pre to, čo všetci ako spoločenstvo potrebujeme. Veľmi dobrým spôsobom na to ide pani prezidentka. Keby niečo podobné dokázal, tak by to stačilo.

Myslíte si, že je toho schopný?

Žiaľ, nie. Niekedy robí opak. Vyjadruje sa k odborným veciam a nedáva jasné, pozitívne posolstvá, kde sa žiada podpora a výzva k zodpovednosti, výdrži. Vždy, keď sa to na chvíľku podarí, vzápätí uletí a hneď je tam nejaká poznámka, kto zase čo spôsobil, a ukazuje na nepriateľov.

Čím to je, že ľudia v prvej vlne viac-menej rešpektovali opatrenia a teraz ich často sabotujú? Je to dôsledok toho, že vládni politici nedodržiavali opatrenia a nešli príkladom?

Nemyslím si, že je až taký veľký percentuálny rozdiel v množstve ľudí, ktorí rešpektovali a nerešpektovali opatrenia. Mám pocit, že nerešpektovanie v druhej vlne pocítime oveľa väčšmi než v prvej vlne. Samozrejme, v takýchto krízových situáciách by mali politickí lídri robiť to, čo robia lídri v úspešnejších krajinách, napríklad na Novom Zélande, v Nemecku, Japonsku. Idú ako rolový príklad – svojím správaním dávajú najavo, čo treba robiť.

Ak ľudia vidia fotky, ako premiér nemá rúško na svadbe, alebo sa na jednej strane odborníci dohodnú, čo je správny postup, a potom sa to na druhej strane bez toho, aby ktokoľvek chápal prečo, zo dňa na deň zmení, veľmi to demoralizuje celú spoločnosť.

Ako je možné, že s mnohými ľuďmi nepohlo ani to, že denne umiera na covid-19 priveľa ľudí, a stále veria konšpiráciám, že pandémia je vymyslená, covid je len taká chrípočka?

Mám pocit, že počet ľudí, ktorí si myslia, že pandémia je iba taká chrípočka, nie je až taký veľký, ako o tom hovoríme. Je pravda, že v tomto prípade aj menšia skupina, ktorá má nezodpovednejší postoj k opatreniam, môže spôsobiť ďalekosiahlejšie škody.

Platí to isté, čo sme hovorili na začiatku. Je pár ľudí, ktorí nadobudli pocit, že je to spojené s ich sebaúctou, sú presvedčení, že vedia, ako to funguje, a priznať, že je to ináč, je natoľko zneisťujúce, že sú odolní aj voči racionálnym argumentom.

Podobným spôsobom, ako sa nám šíri pandémia vírusu, šíri sa aj pandémia konšpirácií. Podobne ako na vírus nemáme vybudovanú imunitu, nemáme ju ani na šírenie škodlivých informácií.

Len na koronavírus v priebehu roka dokázal svet vynájsť vakcínu. Na to, aby ľudia nepodliehali konšpiráciám, sa nájde „vakcína“?

Je to dlhší a komplikovanejší proces ako vynájsť vakcínu na vírus, ale verím, že sa budú nachádzať aj takéto imunizačné programy. Verím, že o pár rokov budeme toto obdobie hodnotiť ako niečo, keď zrazu prišiel informačný vírus a my sme nemali nič. Neboli sme pripravení na tento typ situácie. Bude to podobné, ako sme kedysi nevedeli pracovať s pandémiami a dlhé roky neboli vakcinácie. To isté si potrebujeme zažiť v informačných útokoch.
Dušan Ondrušek (63)

Vyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Je odborníkom na krízovú komunikáciu a riešenie konfliktov, zaoberá sa otázkami altruizmu. Venoval sa poradenstvu a terapii. V 90. rokoch založil mimovládnu organizáciu PDCS – Partners for Democratic Change Slovakia. Vzdelávacie školenia v postkonfliktných zónach viedol v takmer päťdesiatich krajinách. Prednášal na Univerzite Komenského, Ekonomickej univerzite v Bratislave, ale aj na European Peace University v Schleiningu a Donau University v Kremse.

KoronavírusOčkovanie proti koronavírusuPríroda4. januára 2021 15:15
Príbeh mRNA technológie: ako nápad nedocenenej vedkyne zachraňuje svet
Veronika SrnaVeronika Srna
Katalin Karikó je maďarská biochemička. Foto – Wikimedia/CC BY-SA 4.0
Katalin Karikó je maďarská biochemička. Foto – Wikimedia/CC BY-SA 4.0

Katalin Karikó je priekopníčkou mRNA technológie. Aký je príbeh vedkyne a jej objavu, ktorý prispel k vývoju vakcíny proti covidu-19?

Autorka je lekárka, pôsobí na klinike v Bavorsku v oblasti nefrológie a transplantačnej medicíny

23. december je za normálnych okolností v mnohých európskych metropolách chaotický deň.

Masy ľudí v tranze nákupnej mánie prevalcúvajú všetko, čo im skríži cestu ku kase. Iní sa zas v snahe o kúsok pokoja v duši predierajú preplnenými vianočnými trhmi po ikstý hrnček vareného vína.

V roku 2020 však väčšina metropol v tento deň zívala prázdnotou. Európu mala v hrsti miniatúrna biologická častica pozostávajúca z ribonukleovej kyseliny, zo zopár proteínov obalených vo vrstve tukov, ktorá pod elektrónovým mikroskopom vyzerá ako malá guľôčka so špicatou korunou, po latinsky „corona“.
Postihuje mnohé orgány
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

A hoci 21. storočie sotva prekonalo tínedžerský vek, muselo skoro dospieť a brániť sa všetkými silami proti celosvetovej pandémii. Dôvodom bol koronavírus, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia nazvala SARS-CoV-2.

Ako vyplýva z jeho anglického názvu, SARS-CoV-2 spôsobuje ťažký akútny respiračný syndróm, teda v najhoršom prípade zmení obe strany pľúc na zapálený nepoužiteľný vak, v ktorom je výmena dýchacích plynov takmer nemožná.

No nezastaví sa ani pred ostatnými orgánmi – infarkty, akútne zlyhania obličiek či porážky nám ukázali, aké je ľudstvo proti miniatúrnemu parazitovi bezmocné. Ochorenie spôsobené vírusom SARS-CoV-2 Svetová zdravotnícka organizácia 11. februára 2020 pomenovala covid-19.
Žena v oranžovom tričku

V predvečer Štedrého dňa bezprecedentného roku 2020 sa na Twitteri objavil nenápadný príspevok.

Na fotografii k šírenému článku vedľa seba sedeli dáma a pán v zrelom veku. Ona mala oblečené oranžové tričko bez rukávov a on bielu košeľu s krátkymi, vyhrnutými rukávmi. Garderóbu si nevybrali náhodne. K obom obnaženým ramenám sa totiž blížila ruka zahalená v tmavomodrej zdravotníckej rukavici, ktorá zvierala injekčnú striekačku.

Titulok znel takto: „Priekopníci mRNA technológie z univerzity v Pennsylvánii práve dostali vakcínu proti covid-19.“ Príspevok nezožal virálny úspech. Zozbieral sotva 1000 palcov hore. Pozoruhodné je však, kto článok šíril. Bola to práve žena v oranžovom tričku na fotografii – profesorka Katalin Karikó.

Jej meno doteraz iste poznalo len zopár skalných fanúšikov výskumu mRNA. No je to práve ona, ktorá nám na začiatku roku 2021 dáva nádej na príchod zlatých dvadsiatych rokov 21. storočia. Preto si zaslúži, aby sme poznali jej príbeh.
Návod na výrobu zdravých bielkovín

Profesorka Karikó sa narodila v roku 1955 v mestečku Szolnok v Maďarsku. Vyštudovala biochémiu na univerzite v Szegede, kde sa RNA stála jej vášňou.

RNA, čiže kyselina ribonukleová, špeciálne mediátorová RNA (mRNA), má v sebe uloženú informáciu z prepisu DNA (deoxyribonukleovej kyseliny).

DNA sídli v jadre bunky a obsahuje náš genetický kód. Prepísaná informácia putuje vo formáte mRNA z jadra von a za pomoci ribozómov sa informácia prekladá na bielkovinu, ktorú bunka práve potrebuje. Práve mRNA učarovala mladej maďarskej vedkyni.

Zastávala názor, že chorá bunka nepotrebuje nové gény, ale len nový „návod na výrobu“ zdravých bielkovín. V prípade infekčných chorôb by syntetická mRNA bunke mohla priniesť návod na výrobu látok, ktoré by náš imunitný systém rozoznal ako nepriateľov a vytvoril si proti nim protilátky vopred.

Katalin Karikó odišla do USA v roku 1985. Zdroj – Facebook

Jej kariéra smerovala do slepej uličky

Na začiatku 80. rokov minulého storočia, v čase, keď Karikó študovala v Szegede, bol výskum mRNA ešte len v plienkach. Jej nápady vedeckému svetu pripomínali skôr scenár na sci-fi ako návod na výrobu vakcín.

Maďarská univerzita v tom čase nemohla súperiť so západnými inštitúciami, a tak sa Karikó v polovici 80. rokov rozhodla emigrovať za veľkú mláku.

Dotiahla to až takmer na profesorku na univerzite v Pennsylvánii. Lenže po viac ako dekáde vlastného výskumu bez veľkých finančných grantov jej kariéra smerovala do slepej uličky.

Syntetická mRNA spôsobovala veľkú zápalovú reakciu v telách laboratórnych zvierat a na použitie látky na ľuďoch Karikó nemohla ani pomyslieť.

Karikó bola degradovaná zo sľubnej kariéry profesorky s definitívou na výskumnú pracovníčku. Zlom nastal v polovici deväťdesiatych rokov, keď stretla imunológa Drewa Weissmana, pána v bielej košeli zo spomínaného príspevku na Twitteri.

Spolu prišli na metódu, ako vyrobiť syntetickú mRNA, ktorá sa dostane do bunky bez zalarmovania imunitného systému. Svoje výsledky publikovali v roku 2005, no veľkého ohlasu z akademického sveta sa nedočkali.

O takmer desať rokov neskôr sa biotechnologické firmy zamerané predovšetkým na imunologickú terapiu chorôb vrátane rakoviny znovu začali o technológiu zaujímať.

Medzi nimi bol aj vtedy ešte malý nemecký podnik z Mainzu, ktorý spoločne založili lekári a manželia Ugur Sahin a Özlem Türeci – BioNTech. Tí ponúkli Karikó v roku 2013 pozíciu viceprezidentky spoločnosti, aby dohliadala na ich výskum mRNA.

Víziu firmy BioNTech tvorili inovatívne špecifické terapie proti rôznym druhom rakoviny a výskum nových vakcín proti známym patogénom vrátane chrípky.
Hroty koronavírusu

Koncom januára 2020 sa v top lekárskom časopise Lancet objavil článok, ktorý detailne opisoval priebeh infekčného ochorenia u 41 pacientov v čínskom meste Wu-chan, teraz známeho pod menom covid-19.

Kompletný genetický kód nového vírusu bol k dispozícii už začiatkom januára.

Epidémie spôsobené koronavírusmi sa v 21. storočí vyskytli už dvakrát, v Číne v roku 2003 (SARS) a na Blízkom východe v roku 2013 (MERS).

Vedci z výskumu týchto epidémií vedeli, že koronavírus do ľudskej bunky vnikne za pomoci väzobného proteínu na jeho povrchu, zvaného spike protein (z angl. spike znamená hrot).

Tieto hroty či výbežky vytvárajú charakteristickú korunku vírusu, viditeľnú pod elektrónovým mikroskopom. V prípade infekcie imunitný systém rozoznáva výbežky koronavírusu ako cudzie látky. Špecifickými protilátkami sa snaží zabrániť preniknutiu vírusu do bunky a zneutralizuje ho.

Hroty koronavírusu sú pre náš imunitný systém antigénom, teda látkou, ktorá vyvoláva imunitnú odpoveď a tvorbu protilátok.
Ilustrácia nového koronavírusu od amerického Strediska pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), na povrchu vidno hroty typické pre koronavírus. Foto – AP
Vytrvalosť

Na základe genetického kódu koronavírusu a s využitím technológie vyvinutej Karikó a Weissmanom dokázali v BioNTechu za relatívne krátky čas syntetizovať mRNA, ktorá kóduje len informáciu na vytvorenie hrotu koronavírusu.

Keď sa táto mRNA dostane do ľudskej svalovej bunky, jej továrne na proteíny – ribozómy – informáciu preložia a špicatý proteín je na svete.

Ten imunitný systém rozozná a začne proti nemu vyrábať protilátky bez toho, aby človek prekonal infekciu. mRNA sa následne v bunke odbúra v priebehu niekoľkých hodín.

Takto sa zrodila vakcína proti miniatúrnemu nepriateľovi ľudstva, ktorý mal počas roku 2020 v hrsti väčšinu krajín sveta. V decembri však k štatistikám o počte prípadov a úmrtí, ktoré rýchlym tempom stúpali, pribúdali správy o počte očkovaných.

Pár dní pred Vianocami 2020 sa Karikó pridala k vtedy ešte len hŕstke vyvolených, ktorí mohli vakcínu dostať. Musel to byť úžasný pocit. Výskum, ktorý ju neraz zaviedol na pokraj zúfalstva, začínal zachraňovať životy miliónov ľudí. Za jej neskutočnú vytrvalosť počas viac ako 30 rokov výskumu mRNA jej patrí naša vďaka.

Mimochodom, vytrvalosť sa v jej rodine dedí. Jej dcéra Susan Francia je dvojnásobná olympijská víťazka v osemveslici.

Hekeri a kyberbezpečnosťTechnológie6. januára 2021 14:00
Prečo si nepísať na Instagrame ani Facebooku? Je Signal najlepší messenger? Ako byť neviditeľný? Radia etickí hekeri
Mirek TódaMirek Tóda
Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Aký messenger, browser a e-mail je najbezpečnejší? Aké hekerské útoky v roku 2020 boli najhoršie? Odpovedajú etickí hekeri Tomáš Volný a Pavol Lupták.

Vo veľkom sprievodcovi bezpečím v kybersvete etickí hekeri radia:

ako sa majú chrániť firmy a jednotlivci pred hekerskými útokmi,
ktoré messengery používať a prečo sa úplne vyhnúť četovaniu na sociálnych sieťach,
aký e-mail, browser a šifrovanie sú najlepšie,
ako si ochrániť vlastnú wifi a využívať ju na telefonovanie
čo používať namiesto Google dokumentov,
ako byť skutočne anonymným.

Etickým hekerom z Nethemby trvalo iba pár minút, kým sa dostali do databázy Moje eZdravie od Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]

Teda do systému, ktorý zhromažďoval informácie o vyšetreniach súvisiacich s pandémiou covidu-19.

Išlo o najväčší únik osobných údajov a zrejme najhorší bezpečnostný incident roka 2020 na Slovensku, o ktorom sa vie. NCZI trvalo tri dni, kým reagovalo na e-mail od etických hekerov, ktorí ich na deravý systém upozornili.

Únik z NCZI ukázal, ako ľahko sa naše osobné údaje a súkromie môžu dostať na verejnosť. V tomto prípade za únik osobných údajov mohol štát, spravidla si však svoje súkromie ohrozujú sami jednotlivci alebo firmy.

O tom, ako chrániť vlastné súkromie a aké ponaučenia vyplývajú z najväčších hekerských útokov roku 2020, sme sa rozprávali s etickými hekermi, ktorí sa venujú odhaľovaniu slabých miest v IT systémoch.
Najväčšia kyberkauza na Slovensku

„Neviem o žiadnom väčšom bezpečnostnom incidente ako NCZI, pokiaľ ide o rozsah na Slovensku,“ hovorí Pavol Lupták z bezpečnostnej IT spoločnosti Nethemba, ktorá na únik prišla.

Aj podľa etického hekera z Citadelo Tomáša Volného bola kauza NCZI v slovenskom kyberpriestore tou najväčšou.

„Hlavne z dôvodu, ako šarlatánsky bol systém zabezpečený a aký laxný prístup k tomu mal štát. V spojení s blížiacim sa sčítaním obyvateľov v roku 2021 to môže v ľuďoch vyvolávať obavy,“ vysvetľuje Volný.

Poučil sa z toho nejako štát?

„To neviem, myslím si, že šéf NCZI bol po incidente povýšený,“ smeje sa Lupták. Podľa neho je dosť absurdný paradox, že najväčším porušovateľom GDPR je štát. „Zaujímalo by ma, akú vysokú pokutu NCZI nakoniec dostal,“ dodáva.

Tiež sa podľa neho ukázalo, aké rizikové je centralizovať na jednom mieste dáta testovaných pacientov na covid-19. „Aj napriek tomuto megaúniku sa to, bohužiaľ, stále deje. V Českej republike je to slušne decentralizované.“

Obaja etickí hekeri sa zhodujú aj v tom, že vo svete bol tým najhorším incidentom hekerský útok na mnohé inštitúcie a spoločnosti v Spojených štátoch cez takzvaný „supply chain attack“.

Útočníci najskôr hekli spoločnosť SolarWinds a potom sa cez ich softvér dostali do mnohých kľúčových organizácií. V tomto prípade išlo o klasickú špionáž.
Prečítajte si
Ak hekli ich, koho potom nedostanú? Veľká firma, ktorá má chrániť pred hekermi, sa stala ich obeťou

Mimoriadne sofistikovaný útok sa pripisuje ruským hekerom pracujúcim pre tajnú službu SVR. Podarilo sa im prelomiť napríklad aj systém spoločnosti FireEye, ktorá sa venuje ochrane tisícov klientov.
Rada pre firmy: identifikujte svoje slabé miesta

„Heknutie spoločnosti FireEye je zaujímavé tým, že jej experti sami pomáhajú firmám s bezpečnosťou a vyšetrujú veľké incidenty. Majú teda znalosti o rôznych typoch útokov a ako sa voči nim brániť,“ hovorí Volný.

Pri útoku, aký sme videli na SolarWinds, je problémom, že sa proti nim ťažko bráni. Ako sa chrániť, keď napadli softvér, ktorý používate alebo bezpečnostnú IT firmu, ktorá vás má chrániť?

„Treba povedať, že nič nie je stopercentne bezpečné. Spoločnosti majú ťažkú úlohu, pretože musia zabezpečiť všetky možné spôsoby, ako sa útočník môže dostať dnu. Preto je dôležité, aby si spoločnosti nezakrývali oči pred bezpečnosťou, ale pozreli sa do zrkadla. A ním sú penetračné testy – či už konkrétnych aplikácií, systémov alebo aj samotných zamestnancov. Firma tak vie, kde sú jej slabé miesta a môže na tom popracovať,“ hovorí Volný.

Pri supply chain útoku heker nepotrebuje útočiť priamo na spoločnosť, do ktorej sa chce dostať.

„Stačí mu nabúrať systémy dodávateľa, ktorý ich nemusí mať až také bezpečné. Podobný typ útoku, o ktorom sa veľmi nehovorí, je tiež heknutie menších firiem, ktoré majú byť následne odkúpené väčšími spoločnosťami. Útočníci tak čakajú v systémoch menšej spoločnosti, a keď príde k odkúpeniu danej spoločnosti a následnému prepojeniu systémov, majú možnosť ísť hlbšie do siete,“ upozorňuje Volný na stratégiu sofistikovaných hekerov.

Ich útoky trvajú celé mesiace a v niektorých prípadoch roky. Rozprávame sa najmä o štátom sponzorovaných hekeroch z krajín, ako je Rusko, Čína, Irán alebo Severná Kórea.
Dva dôležité princípy

V rámci obrany je preto podľa Volného dôležité rešpektovať bezpečnostné zásady: ako je vytvorenie bezpečnostného dizajnu pred tvorbou samotnej aplikácie alebo inštalácie konkrétneho systému.

„Tiež je dôležité mať zmapované procesy v spoločnosti – čo sa deje, prečo sa deje, ako sa to deje, kto by to mal vykonávať a podobne. Ďalšími zásadami sú tiež princíp „need to know“ a princíp najnižších oprávnení. To prvé hovorí o tom, že konkrétne informácie majú iba zamestnanci, ktorí ich naozaj potrebujú mať, a nikto iný. Druhé zase hovorí o tom, že zamestnanec má najnižší možný prístup ku konkrétnemu systému.“

V praxi to znamená, že ak má spoločnosť svoju stránku, prístup by k nej mali mať iba zamestnanci, ktorí ju spravujú. „Ak už k nej majú prístup, nemali by mať najvyššieho administrátora, ale iba nízke oprávnenia na čítanie, prípadne editáciu stránky,“ dodáva Volný.
Viete ho rozpoznať? Najčastejšie sa útočí cez phishing

Heknutie SolarWinds bolo spektakulárne, pokiaľ ide o technické schopnosti útočníkov. Väčšina hekerských útokov však prebieha oveľa priamočiarejšie – cez phishing.

Stále je to najpoužívanejšia a najúčinnejšia technika kyberzločincov.

„V roku 2020 boli veľmi výrazné phishingové útoky na klientov rôznych bánk alebo posielanie phishingových mailov v mene Slovenskej pošty. Útoku sa nevyhla ani slovenská kryptoburza Eterbase, kde sa podarilo ukradnúť okolo 4,5 mil. eur,“ hovorí Volný.

Ako to funguje?

„Útočníci sa zamerajú na konkrétne osoby. Zistia si o nich všetky potrebné informácie a následne vďaka vysoko cieleným phishingovým útokom sa im podarí preniknúť dnu,“ hovorí Volný.

Heker pri phishingu nepotrebuje komplikovane obchádzať technológie a rôzne zabezpečenia. „Často sa ľudí stačí na heslo spýtať a oni ho útočníkovi aj sami povedia,“ hovorí Volný, ktorý sa o tom sám s kolegami presvedčil v praxi pri penetračných testoch.

„V niektorých prípadoch sme mali 50-percentnú úspešnosť. Takže polovica spoločnosti nám vyplnila svoje prihlasovacie údaje,“ hovorí Volný.
Prečítajte si
Útočili ako zo sci-fi knihy: vypli elektrinu, zasiahli voľby aj olympiádu. Ruskí hekeri z jednotky 74455

Asi najdôležitejšie pri phishingových mailoch je podľa neho nezadávať heslo na stránku, ktorá len tak príde mailom. „Treba si vždy pri takej stránke skontrolovať, či tam nie je preklep. My najčastejšie využívame zámenu znakov, napr. ‚b‘ a ‚d‘ alebo veľké ‚I‘ za malé ‚l‘.“

Treba sa podľa neho vždy zamyslieť, či je dôvod, aby e-mail vôbec prišiel. „Som na danej stránke registrovaný alebo som si naozaj objednal niečo od kuriéra?“

Ak si chcete vyskúšať, či viete rozoznať autentický e-mail od phishingového, vyskúšajte si testy slovenského CSIRT alebo Google.
Aktualizujete? iPhone zďaleka nie je nepriestrelný

Medzi top správy v oblasti bezpečnosti vypichol Volný aj objavenie kritickej zraniteľnosti v operačnom systéme iOS pre iPhony, ktoré mali dlho povesť bezpečných telefónov.

„Táto zraniteľnosť bola tzv. zero-click, čiže nevyžadovala žiadnu interakciu od používateľa. Útočník by vďaka nej mohol prinútiť telefón, aby sa reštartoval až po spustenie akéhokoľvek kódu a krádež dát z telefónu,“ hovorí Volný.

Išlo pritom o zraniteľnosť, ktorá sa dostala na verejnosť a spoločnosť chybu rýchlo napravila.

O koľkých však nevieme? Znovu nám to tiež pripomína základné bezpečnostné pravidlo – mať všetky systémy a aplikácie vždy aktualizované.

Neklikajte na možnosť neskôr, urobte to hneď.
Zálohujte. Ako sa nestať obeťou ransomvéru

Ransomvérové, teda vydieračské útoky boli masívne aj v roku 2020.

„Doteraz bola najlepšia rada zálohovať. V prípade útoku netreba platiť hekerom peniaze a stačilo si obnoviť dáta,“ hovorí Volný. Táto rada platí dodnes, no nemusí stačiť.
Prečítajte si
Hekli vám počítač a chcú výkupné? Nič neplaťte a hlavne, začnite už všetci zálohovať

„Keď zálohovanie začalo hekerom narúšať biznis, prešli na nový typ útokov. Teraz požadujú peniaze, inak zverejnia interné súbory spoločnosti. Tomu sa už nedá zabrániť, a preto je dôležité sústrediť sa v prvom rade na to, aby sa to nestalo, respektíve, aby boli škody v prípade úspešného útoku minimálne.“
Aký messenger? Stále vyhráva Signal

Etickí hekeri dlhodobo upozorňujú na stratu vlastného súkromia, ktorá vám hrozí pri messengeroch na obľúbených sociálnych sieťach, ako sú Facebook alebo Instagram. Neodporúčajú dokonca ani používanie WhatsAppu.

„Ak by ste však predsa používali Messenger od Facebooku, tak aspoň jeho šifrovanú verziu. Kliknutím na meno človeka sa vám zobrazí možnosť Tajná konverzácia,“ radí Volný.

Ako Volný, tak aj Lupták používa najradšej Signal.

„Signal je stále na prvom mieste. Spôsob, akým pristupujú k bezpečnosti, súkromiu a aj obchádzaním cenzúry je jedinečný. Dokazuje to aj nedávna zmena Apple, kde pri aplikáciách v App store ukazujú, aké dáta aplikácia zhromažďuje a aké dáta sú prepojené s identitou,“ hovorí Volný.

A tak, kým WhatsApp vašu komunikáciu spája s vašou GPS, nakupovaním, kontaktmi, finančnými informáciami, užívateľskými dátami či diagnostikou, Signal sa tomu vyhýba.

Lepšie vyšiel Signal aj v porovnaní s Telegramom, ktorý je obľúbený najmä v Bielorusku, Rusku či Iráne. Na ňom Volnému prekáža, že sa rozhodli zobrazovať reklamy.

Lupták to vidí podobne: „Signal stále odporúčam, na Telegrame je veľa spamu a scamu.“

Prekáža mu však, že na svojich serveroch Signal o vás uchováva tzv. metadáta. „Napríklad prepojenie Signal skupín s príslušnými mobilnými číslami používateľov. Dokáže zistiť, kto, kedy a s kým (teda akým číslom) začne komunikáciu.“

Signal tiež podľa Luptáka nerieši anonymitu – musíte sa stále registrovať svojím mobilným číslom. „A keď ju vyžadujete, tak by ste mali používať jeho fork Session https://getsession.org. Prípadne počkať na novšiu verziu Signalu, ktorá by mala umožňovať aj anonymné registrácie.

Messengery podľa bezpečnosti

Odporúčané: Signal, Threema

V podstate ok: Telegram

Radšej sa im vyhnite: WhatsApp, Messenger, Skype, Viber, Instagram

Robia to aj hekeri: používajte správcu hesiel

Množstvo aplikácií a služieb si vyžaduje kvalitné heslá. Ako si ich však zapamätať a uložiť, aby sa k nim nikto nedostal?

Lupták aj Volný jednoznačne odporúčajú používanie správcu hesiel.

„Je to vec, bez ktorej sa v dnešnej dobe ťažko človek zaobíde. Inak by bolo potrebné na každú stránku vymýšľať si nové heslo a potom si všetky pamätať. Možno si myslíme, že nepoužívame až tak veľa stránok, no časom sa to nazbiera. V mojom správcovi mám až 430 záznamov,“ hovorí Volný.

Sám používa 1password, avšak ten je platený. „V dnešnej dobe existuje aj bezplatná alternatíva, ktorú by som určite odporučil, a to Bitwarden. V minulom roku prešiel auditom bezpečnosti a má podporu viacerých zariadení. Svoje heslá tak môžete mať vždy bezpečne pri sebe,“ dodáva.

Ako heslového manažéra používa Lupták Dashlane a Bitcoin Trezor T a v Linuxe „pass“.
Chráňte si wifi

V čase koronakrízy sa práca z domu stala normou a s ňou aj závislosť od domácej wifi siete. Nezabúdajte na jej zabezpečenie a majte pre ňu najmä kvalitné dlhé heslo – úplne pokojne celú vetu.

A šifrovanie zabezpečené cez protokol WPA3, ak je to možné.
Prečítajte si
Zobudil som sa a účet na Spotify už nebol môj. Etický heker radí, ako sa starať o heslá

„Netreba zabúdať na aktualizácie zariadenia. Bohužiaľ, viaceré staršie zariadenia sa už aktualizovať nedajú. Odporúčam tiež vypnúť funkciu WPS, keďže existujú viaceré útoky, ako sa vďaka nej dá pripojiť na wifi,“ hovorí Volný.

Pripájanie sa a šifrované telefonovanie cez wifi je navyše podľa Luptáka oveľa bezpečnejšie než klasické telefonovanie cez operátora, ktorý vás dokáže ľahko lokalizovať.

A keď sa pripájate, či už do práce alebo školy cez Zoom alebo Meets, dávajte si pozor na nastavenie. „Na pripojenie by mal človek vedieť heslo a vstup do miestnosti by mal byť kontrolovaný,“ hovorí Volný.
Aký e-mail a browser používať?

Obaja etickí hekeri odporúčajú používať pri e-mailovej komunikácii dlhodobo overený ProtonMail.

„E-maily šifrujte PGP alebo S/MIME a namiesto gmailu používajte ProtonMail,“ radí Lupták.

Ak si chcete chrániť súkromie a nechcete byť sledovaní na sociálnych sieťach, v apkách a mobiloch, oplatí sa stiahnuť si rôzne doplnky, ktoré blokujú sledovanie sociálnych sietí na iných weboch. „Napríklad Privacy Badger alebo Ghostery,“ radí Volný.
Prečítajte si
Veľký sprievodca svetom hekerov: ako útočili ruskí špióni a čo nasleduje po prelomení WiFi

Hoci sú Dokumenty Google alebo Microsoft považované za bezpečné, ak chcete mať istotu, že vaše dáta neskončia na serveroch veľkých spoločností, Lupták a Nethemba odporúčajú používať platformy Nextcloud a OnlyOffice.

Obe sú zadarmo a opensource. „Môžete si to hocikde zadarmo nainštalovať. Licencie platíte len vtedy, keby ste chceli OnlyOffice používať na komerčné účely,“ dodáva Lupták.

Dôležitý je aj výber internetových prehliadačov. Chrome aj Safari, ktoré síce prešli vylepšeniami, majú podľa etických hekerov lepšie alternatívy.

„Firefox je fajn, ale treba ho aktualizovať. Súkromie rieši lepšie ako Google Chrome, avšak ja odporúčam jeho klon Brave,“ vraví Lupták. Brave je podľa neho dobrý pre väčšinu ľudí.

„Sám používam tiež Fennec, vylepšená verzia Firefoxu, Vanadium a + Bromite, lepšia verzia Chromium.“
Nie je to jednoduché, ale dá sa to: ako zostať neviditeľným

Je to dôležité najmä pre investigatívnych novinárov či whistlebloverov.

Ak sa chcete stať skutočne anonymným v digitálnom svete, je to komplikované. Najmä pre používanie mobilov so SIM kartami, ktoré sú registrované na konkrétne meno.

„Ale dá sa to,“ hovorí Lupták, „cez anonymné dátové e-SIM karty.“ Píše o tom vo svojom článku.

Ale nekončí sa to iba pri tom – napríklad by ste mali používať nový telefón, ktorý nebol nijako spojený s vašou identitou a nevyhnutne pri jeho používaní budete musieť používať VPN či Tor browser a zároveň si zvyknúť na platbu bitcoinmi.

Lupták radí úplné vylúčenie GSM hovorov a používanie SMS-siek.

„Ideálne si zaplatiť VoIP číslo a hovory na svoje GSM číslo naň normálne presmerovať a SIMku fyzicky vybrať z telefónu – ľudia sa vám stále dokážu dovolať, ale nikto nedokáže zistiť, kde sa nachádzate,“ vraví Lupták.

Pre najopatrnejších používateľov odporúča zakúpiť bezpečný telefón Google Pixel a spustiť si tam Graphene OS. V prípade laptopu Purism Librem a spustiť Qubes OS.

Slávny britský investigatívny novinár Misha McGlenny má ešte jednu radu: ku svojej práci pristupuje tak, ako by už bol heknutý.

KoronavírusOčkovanie proti koronavírusuPríroda8. januára 2021 12:44
Ktorá vakcína viac vydrží, koľko stoja a ktorej budeme mať najviac? Porovnanie vakcín od Pfizeru, Moderny a AstraZenecy
Zuzana VitkováZuzana Vitková
Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Ľudia na Slovensku ani v zahraničí si zatiaľ nemôžu vybrať, akou vakcínou ich budú očkovať.

Európska komisia v stredu schválila podmienečnú registráciu vakcíny americkej firmy Moderna proti ochoreniu covid-19. Ide o látku s názvom mRNA-1273, ktorou sa už očkuje v Spojených štátoch. USA doposiaľ zaočkovali celkovo takmer šesť miliónov ľudí (toto číslo hovorí len o prvej dávke z dvoch).

Pri schvaľovaní vakcín je rozhodnutie Európskej komisie automaticky platné vo všetkých členských štátoch EÚ.

Treťou schválenou vakcínou bude pravdepodobne látka od britskej spoločnosti AstraZeneca, ktorou sa už očkuje v Británii. Kedy ju schvália v Európskej únii, zatiaľ nie je isté, hovorí sa o prvom štvrťroku 2021.

Podľa slovenského infektológa a člena konzília odborníkov Pavla Jarčušku by to mohlo byť začiatkom februára.

V článku porovnáme tieto tri očkovacie látky, princíp ich fungovania, cenu či dostupnosť.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Koľko ich objednala EÚ?

Preobjednávanie vakcín a ich nákup pre krajiny Európskej únie zabezpečuje Európska komisia, ktorá ich potom podľa počtu obyvateľov prerozdeľuje.

Komisia doposiaľ uzatvorila zmluvy so spoločnosťami BioNTech-Pfizer (500 miliónov dávok), AstraZeneca (400 miliónov dávok), Sanofi-GSK (300 miliónov dávok), Johnson and Johnson (400 miliónov dávok), CureVac (405 miliónov dávok) a Moderna (160 miliónov dávok).
Prečítajte si
Európska únia má problém. Dávky od Pfizeru nestačia a kedy budú iné vakcíny, je neisté

Nový kontrakt, ktorý zabezpečuje Európskej únii 200 miliónov dávok vakcín od spoločnosti BioNTech-Pfizer s predkupným právom na ďalších 100 miliónov, oznámila šéfka Komisie Ursula von der Leyenová dnes. Distribúcia prvých 85 miliónov zo zvýšeného množstva by podľa von der Leyenovej mala začať v druhom štvrťroku.

Uzavreté sú aj začiatočné rokovania s farmaceutickou spoločnosťou Novavax s cieľom kúpiť až 200 miliónov vakcín.

Komisia teda preobjednala portfólio viac ako 2 miliárd očkovacích látok. Problémom je, že pri niektorých vakcínach zatiaľ nie sú hotové výsledky tretieho kola klinického skúšania, ktoré musia predchádzať schváleniu, prípadne dlhší proces schvaľovania.

Za favorita sa ešte v lete považovala vakcína od spoločnosti AstraZeneca, no tá zatiaľ v EÚ schválená nie je.

Schválené a preobjednané vakcíny neprídu všetky naraz. Napríklad Moderna má dodať celkové množstvo 160 miliónov dávok medzi prvým a tretím štvrťrokom 2021.
Koľko ich príde na Slovensko?

Slovensko má od Moderny zakontrahovaných milión vakcín. Čoskoro by malo prísť prvých 12-tisíc dávok.

Od spoločností BioNTech a Pfizer máme preobjednaných 2,5 milióna dávok (koncom decembra prišlo 9750, ďalších 76-tisíc prišlo tento týždeň). AstraZeneca by nám po schválení mala zabezpečiť 3,6 milióna vakcín.
Prvé vakcíny od spoločností BioNTech-Pfizer, ktoré dorazili na Slovensko. Foto – ministerstvo zdravotníctva

Pri všetkých troch látkach zabezpečia ochranu pred covidom-19 dve očkovacie dávky, takže celkové množstvo je potrebné vydeliť dvomi.

Dobrou správou je, že Európska lieková agentúra odporučila aktualizáciu informácií pri vakcíne Comirnaty. V jednej liekovke by vďaka tomu malo byť šesť namiesto pôvodných piatich dávok.

„Na to, aby bolo možné z jednej liekovky extrahovať šesť dávok vakcíny, je potrebné používať striekačky a/alebo ihly s malým mŕtvym objemom. Kombinácia striekačky s malým mŕtvym objemom a ihly musí mať mŕtvy objem najviac 35 mikrolitrov. Pri použití štandardných striekačiek a ihiel nie je možné garantovať odobratie šiestej dávky,“ informuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Ak by sa z každej ampulky podarilo odobrať šesť dávok, počet vakcín Comirnaty by sa automaticky navýšil o 20 percent.
Skladovanie a teplo

Táto kategória vychádza najlepšie pre vakcínu od firmy AstraZeneca, ktorá v Únii zatiaľ nie je schválená. Na jej prepravu a skladovanie stačí obyčajná chladnička, keďže prežije pri teplote 2 – 8 °C minimálne šesť mesiacov.

Môže sa teda podávať v rámci existujúcich zdravotníckych zariadení a nevyžaduje špeciálnu starostlivosť pri preprave či skladovaní. To môže byť výhodou pre krajiny s horšou infraštruktúrou.

Vakcína od Moderny podľa informácií spoločnosti „cestuje“ pri teplote –20 °C. Pri takejto teplote prežije až šesť mesiacov, pri izbovej 12 hodín. V chladiacich jednotkách môže zostať stabilná mesiac pri teplote od 2 – 8 °C.
Zamestnanec sype suchý ľad do škatule s vakcínami proti covidu-19 od firiem Pfizer a BioNTech. Zdroj – TASR/AP

Na teplo je najcitlivejšia vakcína od Pfizeru s názvom Comirnaty. Aby prežila dlhšie, musí byť skladovaná pri teplote cca –70 °C (±10 °C).

V špeciálnych kontajneroch, ktoré zabezpečuje spoločnosť, takto vydrží 10 dní. Pokiaľ sa v kontajneroch každých päť dní vymieňa suchý ľad, dá sa jej životnosť predĺžiť na 30 dní. Podľa informácií, ktoré Pfizer zverejňuje na svojej stránke, môže byť rozmrazená vakcína maximálne päť dní v chladničke pri teplote 2 – 8 °C.
Cena

Krajiny nenakupujú vakcíny za rovnakú cenu. Tá je výsledkom rokovaní aj toho, či krajina spolufinancovala vývoj vakcíny. Preto sú zverejňované sumy orientačné.

Belgická ministerka financií Eva De Bleekerová však v decembri – pre „chybu komunikačného tímu“ – uverejnila na Twitteri tabuľku s cenami, ktoré Európska komisia vyrokovala.

Najlacnejšou vakcínou je podľa tohto zoznamu látka od spoločnosti AstraZeneca. Dávka vychádza na 1,78 eura. Vakcína Comirnaty od Pfizer/BioNTech bola nacenená na 12 eur a najdrahšou vakcínou bola Moderna za 14 eur.

Podľa výpočtov analytickej a investičnej spoločnosti má EÚ v porovnaní s USA 24-percentnú zľavu na vakcínu Comirnaty. Jedným z dôvodov môže byť to, že Európa pomohla financovať pôvodný výskum nemeckej spoločnosti BioNTech.

USA zaplatia podľa analýzy viac aj za vakcínu od AstraZenecy, a to o 45 percent (nákupná suma bude 4 doláre).

Na druhej strane vakcína spoločnosti Moderna vyvinutá v USA, ktorá bola v rámci operácie Warp Speed podporená verejnými zdrojmi v hodnote 2,5 miliardy dolárov, bude na európskom trhu stáť o 20 percent (tri doláre) viac.
Účinnosť a časové odstupy

Všetky tri vakcíny sú najúčinnejšie po dvoch dávkach.

Vakcína Comirnaty má približne 95-percentnú účinnosť po druhej dávke. Vysokú účinnosť má bez ohľadu na pohlavie, vek a rasu.

Medzi prvou a druhou dávkou by mal byť najmenej trojtýždňový odstup. Svoj potenciál vakcína naplno dosiahne týždeň po druhej dávke, takže v ideálnom prípade trvá proces od prvého zaočkovania po najlepšiu možnú ochranu organizmu mesiac.

Moderna vykazuje 94-percentnú účinnosť po druhej dávke. U účastníkov s vyšším rizikom závažného priebehu ochorenia covid-19 (vrátane pacientov s chronickým ochorením pľúc, ochoreniami srdca, obezitou, ochoreniami pečene, diabetom a HIV) sa preukázala účinnosť 91 percent. Interval medzi prvou a druhou dávkou je cca mesiac. Vakcína dosiahne v organizme maximum ochrany dva týždne po podaní druhej dávky.

Vakcína od spoločnosti AstraZeneca má za svojou účinnosťou komplikovanejší príbeh ako jej predchodkyne. Z výsledkov klinických testov vyplynulo, že po podaní dvoch plných dávok preukazuje 62-percentnú účinnosť (hranica pre schválenie vakcín je 50 percent).

Menšia skupina dobrovoľníkov však pri testoch omylom dostala polovičnú prvú dávku, po ktorej nasledovala plná dávka. Takáto kombinácia vykazovala 90-percentnú účinnosť.

K chybe došlo pri výrobe vakcíny. Keď sa na ňu prišlo, spoločnosť to nahlásila kontrolným úradom, s ktorými sa dohodli na pokračovaní testovania. Prečo prvá dávka funguje lepšie v polovičnom množstve, vedci zisťujú. Priemerná účinnosť vakcíny je zatiaľ stanovená na asi 70 percent.
Prečítajte si
Kritizujú oxfordskú vakcínu, hovorí sa o zlom dizajne výskumu aj o vedľajších účinkoch

Medzi dávkami by mal byť časový odstup štyroch týždňov, ale dáta, ktoré vyšli v decembri v časopise Lancet, hovoria o tom, že účastníci klinického skúšania mali medzi dávkami často dlhšie časové odstupy. Podľa článku bola priemerná prestávka u britských dobrovoľníkov 10 týždňov a u brazílskych šesť týždňov.

Výbor pre očkovanie a imunizáciu v Británii následne odporučil, aby bolo obdobie medzi prvým a druhým očkovaním vakcínou Comirnaty a AstraZeneca roztiahnuté na štyri až dvanásť týždňov. Vďaka tomu sa dá za kratší čas zaočkovať viac ľudí prvou dávkou. Tí by mali aspoň nejakú imunitu proti covidu-19, čo by sa mohlo vyplatiť pri infekčnejších mutáciách vírusu. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča natiahnutie odstupu na šesť týždňov.

Vedecká debata o benefitoch a rizikách väčších časových odstupov medzi očkovacími látkami stále prebieha.
Vekové kategórie

Vakcínou Comirnaty sa u nás očkujú ľudia nad 18 rokov. Európska EMA aj americká FDA schválila očkovanie touto látkou pre ľudí starších ako 16 rokov.

Modernou sa v Spojených štátoch očkujú ľudia od 18 rokov a pre rovnakú vekovú skupinu odporučila udeliť podmienečné povolenie na uvedenie vakcíny na trh aj európska EMA.

Aj AstraZeneca je zatiaľ vo Veľkej Británii schválená pre osoby staršie ako 18 rokov.
Fázy očkovanie podľa národnej stratégie. Zdroj – ministerstvo zdravotníctva
RNA vs. adenovírus

Vakcína od Moderny funguje na rovnakom princípe ako Comirnaty od spoločnosti BioNTech/Pfizer, ktorou sa u nás už očkuje.

„Sú medzi nimi drobné rozdiely, ale napokon sú si veľmi podobné,“ povedal pre portál Health.com profesor infekčných chorôb na Univerzite v New Yorku Thomas Russo.

Vakcíny obsahujú genetickú informáciu (mRNA) na tvorbu takzvaného spike proteínu. Ten sa nachádza aj na povrchu koronavírusu – slúži mu na prichytenie a infikovanie sa do bunky.

Ako sa mRNA vakcína správa tele. Zdroj – YouTube/AsapSCIENCE

Po očkovaní si ľudský organizmus tieto proteíny vytvorí. Imunitný systém ich rozpozná ako cudzie a spustí obrannú reakciu.

Ak sa následne ľudský organizmus stretne s ozajstným SARS-CoV-2, imunitný systém si naň spomenie a bráni mu vstúpiť do buniek. Zároveň začne rýchlo ničiť už infikované bunky, a tak zabraňuje rozvoju ochorenia covid-19.

Spike proteín je len malou časťou vírusu a nie je schopný vyvolať chorobu. Rovnako mechanizmus mRNA nedokáže meniť DNA či inak zasiahnuť do genetickej informácie človeka, mRNA z vakcíny nezostáva v ľudskom tele, ale po krátkom čase sa rozpadne.

Očkovacia látka od spoločnosti AstraZeneca je vakcínou s vírusovým vektorom. Je vyrobená z umelo oslabeného adenovírusu nádchy, ktorý postihuje šimpanzy. Ľudí však vírusový vektor neohrozí, pretože je geneticky upravený tak, aby sa v nich nemohol rozmnožiť.

Ako funguje vektorová vakcína od spoločnosti AstraZeneca? Zdroj – YouTube/astrazeneca

Vedci ho upravili do podoby, v ktorej pripomína nový koronavírus. Znamená to, že mu pridali spomenutý spike proteín. Keďže dizajnom vakcína pripomína vírus, imunitný systém sa môže na skutočnú infekciu pripraviť.

KoronavírusOčkovanie proti koronavírusu28. decembra 2020 16:28
Silné alergické reakcie po vakcíne proti covidu sú vzácne, no stávajú sa. Vedci už tušia, prečo k nim dochádza
Tomáš VasilkoTomáš Vasilko
Sobotné očkovanie proti koronavírusu v Nitre. Foto N - Vladimír Šimíček
Sobotné očkovanie proti koronavírusu v Nitre. Foto N – Vladimír Šimíček

V USA došlo k najmenej siedmim anafylaktickým šokom po očkovaní proti covidu pri takmer dvoch miliónoch zaočkovaných. Tieto reakcie sú trochu častejšie ako pri iných vakcínach, no stále veľmi vzácne.

Onkológ z Bostonu Hossein Sadrzadeh prišiel na Štedrý deň na svoje prvé očkovanie proti covidu-19. Dostal vakcínu značky Moderna, ktorú týždeň predtým schválili americké úrady.

Pár minút po tom, ako mu strekli vakcínu do svalu na ruke, sa začal cítiť zle. Tep mu vystúpil na 150 úderov za minútu, stŕpol mu jazyk, mal studený pot a zdalo sa mu, že odpadne.

„Bola to rovnaká anafylaktická reakcia, akú som zažil pri mäkkýšoch,“ povedal podľa New York Times lekár, ktorý má s alergickými reakciami skúsenosti.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]

Aj z toho dôvodu si na očkovanie priniesol zariadenie EpiPen (autostriekačka s adrenalínom) a hneď po príznakoch si adrenalín aplikoval.

Podľa vyhlásenia zdravotného strediska v Bostone ho následne vyšetrili, podali mu ďalšie lieky a neskôr prepustili z nemocnice. „Dnes sa má dobre,“ povedal hovorca nemocnice.

Takéto vážne alergické reakcie sú však ojedinelé.

Video: Ako Slovensko zaočkovalo prvých ľudí proti covidu-19 (autorka: Martina Koník)
Reakcie iba ojedinele

Lekár z Bostonu nebol prvý, kto po očkovaní vakcínou proti covidu zažil anafylaktický šok. Ten sa prejavuje ťažkosťami s dýchaním, poklesom krvného tlaku a stúpajúcim pulzom a teoreticky môže viesť až k smrti.

Anafylaktický šok však môžete mať aj po uštipnutí včelou. Pri očkovaní ste v nemocnici a lekári sú pripravení nasadiť vám lieky. Aj pri slovenskom očkovaní lekári upozorňovali, že majú pripravenú rýchlu pomoc pre podobné prípady.

V tomto prípade išlo o prvú známu silnú alergickú reakciu na vakcínu značky Moderna, predtým sa však v USA objavilo niekoľko podobných reakcií na očkovaciu látku spoločností Pfizer a BioNTech, ktorou sa od soboty očkuje aj na Slovensku.
Prečítajte si
Ako bude prebiehať očkovanie, môžem si vybrať vakcínu a ako dlho chráni? Odpovedáme na otázky čitateľov

K 19. decembru v USA hlásili šesť takýchto reakcií pri podaní 272-tisíc vakcín. K 27. decembru v USA zaočkovali 1,9 milióna ľudí a spolu s prípadom z Bostonu je takýchto známych prípadov sedem, pribudol teda už len jeden známy prípad. V Británii sa vie o dvoch podobných prípadoch.

Podľa The Atlantic nikto z týchto ľudí nemá pretrvávajúce problémy.

Všeobecne je anafylaktický šok veľmi vzácna reakcia po očkovaní. Podľa štúdie z roku 2015 sa to stane 1,3 razu z milióna očkovaní.

„Štatisticky je pravdepodobnejšie, že vás trafí blesk ako že budete mať skutočnú anafylaktickú reakciu na (bežnú) vakcínu,“ povedala pre LiveScience americká alergiologička a imunologička Purvi Parikhová.
Hlavný podozrivý

V prípade vakcíny proti covidu takéto reakcie zaznamenali o niečo častejšie ako u iných vakcín, aj keď stále je to vzácne. Vedci už majú aj hlavného podozrivého – látku, ktorú obsahuje vakcína od Pfizeru aj Moderny.

Podľa článku v magazíne Science môže byť dôvodom reakcia na látku polyetylénglykol (PEG).

Podľa Parikhovej je to hlavný podozrivý, pretože zvyšok zložiek vo vakcíne od Pfizeru sú „tuky, soli a cukry a iné veci, ktoré sú nepravdepodobné alergény“.

Vakcíny od Pfizeru/BioNTechu a Moderny fungujú na princípe mRNA. Genetická informácia (molekula RNA) je ukrytá v tukovom vankúši. Ten je veľmi krehký, aj preto ho treba držať v mraze (vakcína od Pfizeru sa má skladovať pri teplote okolo mínus 70 stupňov Celzia, od Moderny pri mínus 20).

Látka PEG pomáha, aby tukový vankúš vydržal dlhšie a rozpadol sa až v ľudskej bunke, kde sa následne vytvoria spike proteíny, aké má aj SARS-CoV-2. Vďaka nim sa imunitný systém človeka naučí bojovať s novým vírusom a bude pripravený, keď skutočný vírus napadne telo.

Čo obsahuje Comirnaty (vakcína od Pfizeru/BioNTechu)

Liečivo je mRNA očkovacia látka proti covidu-19. Injekčná liekovka obsahuje po nariedení päť dávok po 0,3 ml s 30 mikrogramami mRNA v každej dávke. Ďalšie zložky sú:
((4-hydroxybutyl)azándiyl)bis(hexán-6,1-diyl)bis(2-hexyldekanoát) (ALC-0315),
2-[(polyetylénglykol)-2000]-N,N-ditetradecylacetamid (ALC-0159),
1,2-distearoyl-sn-glycero-3-fosfocholín (DSPC),
cholesterol,
chlorid draselný,
dihydrogenfosforečnan draselný,
chlorid sodný,
dihydrát hydrogenfosforečnanu sodného,
sacharóza,
voda na injekciu.

Zdroj: príbalový leták Comirnaty/ŠÚKL
V zubných pastách aj šampónoch

Táto látka sa ešte nikdy vo vakcínach nepoužila. Nie je to však žiadna neznáma, v liekoch či drogérii sa používa dlho. Nájdete ju napríklad v niektorých zubných pastách či šampónoch, v géli používanom na ultrazvuku, v steroidoch, dekády sa používa ako preháňadlo.

Podľa Science vo veľmi vzácnych prípadoch môže spôsobiť anafylaktickú reakciu.

„Niektorí alergiológovia a imunológovia si myslia, že malé množstvo ľudí, ktorí boli v minulosti vystavení PEG, môže mať vysokú úroveň protilátok proti PEG, v dôsledku čoho môže vzniknúť riziko anafylaktickej reakcie na vakcínu,“ píše prestížny magazín.

Množstvo molekúl PEG vo vakcínach je však podľa Science menšie ako v iných liekoch, ktoré ho obsahujú. Takisto sa vakcína aplikuje do svalu a nie do žily, čo znamená, že sa menej látky dostane do krvi.

Niektorí odborníci sú navyše skeptickí, či práve táto látka spôsobuje o trochu častejšie anafylaktické šoky ako pri iných vakcínach.
Chystá sa štúdia

V každom prípade, americké úrady berú tieto ojedinelé prípady silnej alergickej reakcie vážne. Minulý týždeň tomu venovali niekoľko porád a chystá sa štúdia, ktorá sa na to pozrie bližšie.

Počas klinických štúdií, pri ktorých zaočkovali desaťtisíce ľudí, nezaznamenali prípad silnej alergickej reakcie. Medzi dobrovoľníkov nepustili ľudí, ktorí sú alergickí na zložky vakcíny.

Pfizer vylúčil aj takých, ktorí zažili vážne reakcie pri očkovaní inou vakcínou. Aj ľudia s bežnými alergiami na jedlo či lieky mohli byť podreprezentovaní.

V Británii po dvoch prípadoch zo začiatku decembra radia, aby sa ľudia, ktorí mali v minulosti silné alergické reakcie, zatiaľ neočkovali. V USA neodporúčajú očkovať, len ak majú ľudia skúsenosť s reakciou na jednu zo zložiek vakcíny.

Zároveň však lekári upozorňujú, že bežní ľudia sa nemusia báť. „Nemalo by to odradiť ľudí, ktorí nemajú zjavné zvýšené riziko,“ povedala pre New York Times alergiologička a imunologička Merin Kuruvillová.

Novinár The Atlantic a zároveň lekár James Hamblin píše, že správy o takýchto prípadoch, ktoré sa objavia v médiách, môžu byť odstrašujúce, no sú znakom, že systém funguje. „Žiadna iná nová vakcína nebola spustená pod takým drobnohľadom, čo je najlepšia poistka,“ napísal. Podľa neho ľudia už nevnímajú správy o tisíckach obetí covidu denne, ale sú citliví na ojedinelé prípady zlých reakcií po očkovaní.

„Správy o negatívnych reakciách na vakcíny sú nové. Ale nemôžeme dovoliť, aby nás novosť vyrušila pri triezvom zhodnotení rizík. Dokonca aj keby desiatky ľudí mali smrteľné reakcie každý deň – a opakujem, toto sa nedeje –, bledne to pri porovnaní so škodou, ktorú spôsobuje vírus,“ napísal James Hamblin.

Maďarská vedkyňa Katalin Karikóová z nemeckej spoločnosti BioNTech, ktorá vyvinula vakcínu, pre Science povedala, že „každá vakcína má nejaké riziko, ale výhody vakcín tieto riziká prevažujú“.

ESET Science AwardPodcast Denníka NRozhovoryTechnológieVesmír22. októbra 2020 23:17
Pílime ľad taký hrubý, že po ňom môže prejsť aj tank, hovorí fyzik o výskume neutrín na Bajkale
Zuzana VitkováZuzana Vitková
Teoretický fyzik Fedor Šimkovic pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček
Teoretický fyzik Fedor Šimkovic pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček

Fedor Šimkovic získal hlavné tohtoročné ocenenie ESET Science Award za výskum neutrín. V rozhovore vysvetľuje, či sme rádioaktívni, prečo sa oplatí sledovať častice, ktoré vznikli necelú sekundu po veľkom tresku a ako ich využiť na udržanie mieru vo svete.

V rozhovore sa dočítate aj:

koľko neutrín vami preletí za sekundu a čo to spôsobuje;
čo skúmajú slovenskí vedci na dne Bajkalu a prečo experimenty prebiehajú hlboko pod hladinou alebo v podzemí;
aké legendy a náhody sprevádzali výskum neutrín.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
[ Bavia vás články o ľudskej mysli, prírode, zdraví či vesmíre? Aktivujte si týždenný newsletter Otakara Horáka s výberom najlepších článkov. ]

Predsedom komisie, ktorá vás označila za výnimočnú osobnosť slovenskej vedy, bol nobelista z vášho odboru, fyzik Kip Thorne. Ten vám prostredníctvom videa cenu aj symbolicky odovzdal. Aký to bol pocit?

Fantastický. Ešte stále sa k nemu vraciam. Je mi veľmi ľúto, že nemohol prísť pre pandémiu osobne a veľmi rád sa s ním hádam zoznámim o rok, keď bude ďalšie vyhlasovanie. Bol by som veľmi rád, keby na našej fakulte urobil nejakú prezentáciu. Kipa Thornea osobne nepoznám, ale na konferenciách sa s laureátmi Nobelových cien stretávam a rozprávam. Sú to fantastickí ľudia s prirodzeným správaním a nadhľadom. Samozrejme, veľmi si vážim odbornosť všetkých členov hodnotiacej komisie.

Očakávate, že toto ocenenie nejako pomôže vášmu výskumu?

Verím, že to nejakým spôsobom zarezonuje a možno bude pre mňa ľahšie rozšíriť môj tím a získavať do neho šikovných mladých ľudí. Moju vedeckú prácu to nejako veľmi neovplyvní, pokračujem v tom, čo som riešil doteraz.

Výskum neutrín získal už štyri Nobelove ceny za fyziku, naposledy to bolo v roku 2015. Čím sú tieto častice, ktoré majú prezývku „duchovia subatomárneho sveta,“ také výnimočné?

Nobelove ceny boli štyri a bude ich určite viac. Neutrína skrývajú odpovede na veľa nezodpovedaných otázok. Môžu nám poodhaliť, ako vznikol vesmír, čo je jeho tmavá hmota, prečo vo vesmíre dominuje hmota nad antihmotou, a čo sa deje pri zrážkach neutrónových hviezd či čiernych dier. Neutrína vznikli v prvej sekunde veľkého tresku a odvtedy vznikajú všade vo vesmíre. Sú to jedny z najrozšírenejších častíc. Fascinujúce je, že napriek tomu doposiaľ nepoznáme ich základné fyzikálne vlastnosti ako hmotnosť, magnetický moment a ani to, koľko majú identít. Tento rok pritom prešlo deväťdesiat rokov od prvej zmienky o neutrínach.
Prečítajte si
Nobelovu cenu za fyziku dostali neutrínové vône

Ako je možné, že ich vedci skúmajú už deväťdesiat rokov a stále nepoznáme ani ich hmotnosť?

Neutrína veľmi slabo interagujú.

Takže si iba preletia všetkým, čo im stojí v ceste, a nenechajú po sebe žiadnu stopu?

Neutríno je taká slobodná častica, ktorá sa neviaže. Preto je taká zaujímavá. Na rozdiel od ostatných kameňov hmoty, ako sú kvarky, z ktorých sú zložené protóny, nič neformuje.

Koľko neutrín mnou preletí za tú hodinu, čo sa spolu rozprávame, a spôsobuje mi to niečo?

Neutrína zo slnka prilietavajú rýchlosťou blízkou svetlu v počte desať na desiatu cez centimeter štvorcový každú sekundu. Tým, že veľmi slabo interagujú, si ani nevšimnete, že vami preletia. Pravdepodobnosť, že neutríno bude s naším telom interagovať, je tak raz za život. Ale je to taká slabá interakcia, že vo vašom organizme nemá žiadne dôsledky.
Neutrína nami prelietavajú každú sekundu. Tým, že veľmi slabo interagujú, si to nemáme šancu všimnúť. Foto N – Vladimír Šimíček

Kde vznikajú neutrína?

Hlavne vo hviezdach, ale aj v zrážkach kozmického žiarenia s atmosférou Zeme. Neutrína vznikajú v obrovskom množstve v priebehu pár sekúnd pri výbuchu supernovy, keď hviezda dokončí svoju životnú púť a nastane jej kolaps. Takéto neutrína boli prvýkrát v malom množstve pozorované v roku 1987 a toto pozorovanie získalo Nobelovu cenu, ktorú dostal Masatoši Košiba. To bol v podstate veľmi šťastný človek, lebo jednak pôvodne skúmal niečo iné, a jednak sa už chystal do dôchodku, keď mu kolega povedal, aby sa pozrel do dát, v ktorých tieto neutrína našiel. Svoj objav oznámil o deň skôr, ako ho oznámila druhá kolaborácia, a na základe toho dostal Nobelovu cenu. Táto častica je od samého začiatku opradená všelijakými mýtmi a záhadami. Nielen vedeckými, ale aj osobnostnými.

Akou legendou sa začína príbeh neutrína?

Presne pred deväťdesiatimi rokmi bola vo fyzike veľká kríza, lebo to vyzeralo, ako by pri jadrových premenách neplatil zákon zachovania energie. Ten je však základným kameňom fyziky. Vznik ďalšej častice, vďaka ktorej by bol zákon zachovania energie zachovaný, navrhol Wolfgang Pauli. Ako riešenie to opísal vo svojom liste, ktorý poslal na konferenciu do Tübingenu. Túto časticu nazval neutrón. Mal pochybnosti, či ju vôbec niekedy objavíme, pretože slabo interaguje.

Prečo takúto prevratnú hypotézu poslal v liste?

Vraj sa práve rozviedol a v tom istom čase sa konal dôležitý bál v Zürichu, ktorý uprednostnil. Aj časticoví fyzici sú ľudia. Enrico Fermi po objavení neutrónu túto malú časticu premenoval z neutrónu na neutron pi*****, čiže neutríno.

Tie záhady prišli jedna za druhou. Génius Ettore Majorana za záhadných okolností napísal v roku 1937 prácu, v ktorej predpovedal, že neutríno môže byť samo sebe aj antičasticou – a potom navždy zmizol. Fermi vtedy šiel za Mussolinim, ktorý vydal rozkaz, že ho musia nájsť, ale nikto ho už nikdy nevidel. Inak Pauli síce predpovedal, že neutríno nikdy nenájdeme a bol z toho nešťastný, lebo zadal úlohu, o ktorej si myslel, že nemôže byť vyriešená. Mýlil sa však, lebo o 26 rokov bola táto častica prvýkrát pozorovaná.

Dožil sa toho?

Áno, zomrel o dva roky neskôr, čiže ešte zistil, že nemal pravdu, ale aspoň sa záhada vyriešila. No a potom prišla ďalšia. Tých neutrín zo Slnka prichádzalo menej, ako malo podľa výpočtov. Objav, že počty nám nesedia kvôli osciláciám neutrín, čo bolo jednoznačne potvrdené až v tomto tisícročí, tiež získal Nobelovu cenu. Toto vysvetlenie navrhol hneď na začiatku problému Bruno Pontecorvo, ktorý sa Nobelovej ceny nedožil.

Čo znamená, že neutríno osciluje?

Mení svoju identitu. Poznáme totiž tri „príchute“ neutrín, ktoré prilietavajú zo Slnka.

Tú identitu menia spôsobom, ako keby zo Slnka vyštartoval jahodový cukrík, počas letu sa zmení na jablkový a ďalej na citrónový?

Presne tak.

Experimenty, v ktorých sa pozorujú neutrína, prebiehajú hlboko pod zemou. Prečo musia byť také odizolované?

Aby sme odtienili kozmické pozadie. Hľadáme veľmi zriedkavé procesy, a tak musíme všetko pozadie odstrániť, aby sme zachytili ten zriedkavý signál, ktorý potrebujeme. Hľadáme ihlu v kope sena, a preto sa snažíme toho sena čo najviac zbaviť.
Fedor Šimkovic a jeho tím spúšťajú pod hladinu jazera Bajkal detektor na pozorovanie neutrín. Zdroj – archív F. Š.

V podzemí sa inak takisto produkujú neutrína, ktoré nazývame geoneutrína. Sú výsledkom rozpadových rádov uránu a tória v našej Zemi. Pri nich sa vytvára vnútri Zeme teplo na úrovni 30 až 40 terawattov. To je akoby sme mali 30- až 40-tisíc jadrových elektrární. Ľudstvo postavilo už nejakých 500 reaktorov. Bez tepla, ktoré prichádza zvnútra planéty z procesov, medzi ktorými sú produkované aj neutrína, by sme však aj tak zamrzli.

Spolupracujete na experimente, ktorý sa odohráva na jazere Bajkal. Ako to tam vyzerá?

Je to jedna z príjemných stránok vedy, pretože experiment prebieha na fantastickom mieste uprostred prírody. Detektor, na ktorom pracujeme, je sústavou optických modulov uchytených na oceľových lanách a spojených káblami, ktoré idú do hĺbky až jeden a pol kilometra – na dno jazera Bajkal. Osem takýchto „stringov“ vytvára jeden klaster, už ich máme sedem, a tento detektor stále rozširujeme. Na takúto expedíciu chodíme každú zimu. Pílime ľad, ktorý je taký hrubý, že po ňom môže prejsť aj tank, a spúšťame do vody to, čo potrebujeme. Čiže aj teoretickí fyzici pracujú manuálne spolu s experimentálnymi fyzikmi. Do toho pijeme vodu priamo z Bajkalu. Má to niečo do seba. To prostredie je fascinujúce, lebo pracujeme až do večera, keď na jednej strane zapadá slnko a na druhej je vidieť mesiac a hviezdy, odkiaľ k nám tie neutrína letia. Človek vidí to spojenie s prírodou aj veľkú fyziku.
Fedor Šimkovic (v čiapke) na Bajkale. Foto – archív F. Š.

Čo je úlohou detektora?

Hľadať bodové zdroje vysokoenergetických neutrín vo vesmíre a získavať informácie o súvisiacich procesoch. Napríklad, čo sa deje pri zrážkach neutrónových hviezd alebo čiernych dier. Takýchto veľkých teleskopov je len zopár. Jeden sa buduje na južnom póle, kde sa tie optické moduly zapúšťajú hlboko do ľadu, ďalší je v Stredozemnom mori. Výhodou toho nášho je, že je nasmerovaný aj do centra galaxie. Tento rok bola udelená Nobelova cena za fyziku práve objavu čiernej diery v centre našej galaxie. My by sme chceli skúmať procesy v jej okolí. Predpokladáme, že by tam mohli niekde vznikať neutrína a že sú neutrína, ktoré nedopadli do čiernej diery a priletia k nám. Hlavným zmyslom neutrínového teleskopu je lepšie pochopiť vesmír.

Keď sa vrátime späť na Zem, aký význam má výskum neutrín pre ľudí, ktorých vesmír nezaujíma?

Cesta od základného výskumu po aplikácie býva dlhá. Obzvlášť to platí, keď pracujete s takouto časticou, ktorá sa s vami veľmi nechce baviť. Existujú však neutrínové detektory, ktoré vedia monitorovať procesy v reaktore. Pri horení v uránovom reaktore množstvo uránu klesá a rastie množstvo plutónia. To sa dá použiť na výrobu atómových zbraní. Ak by pred vami niekto schovával jadrové reaktory na výrobu jadrových zbraní, tak neutríno, ktoré pri tom vzniká, nemá šancu udržať pod zámkom. Jedna z možných aplikácií sú teda detektory na kontrolu zbrojenia, a teda aj na zachovanie mieru na Zemi.

Pri preberaní ceny ste povedali, že sme vlastne všetci rádioaktívni. Čo to znamená?

S rádioaktivitou žijeme a neunikneme jej. Z vesmíru sme stále bombardovaní kozmickým žiarením, ktoré ovplyvňuje aj našu DNA. Boli výskumy, ktoré hovorili o tom, že keby sme sa pred ním schovali do jaskýň, bolo by to pre nás horšie. My tie procesy v rámci jadrových reakcií vlastne potrebujeme a ony prebiehajú všade a nonstop. Naše telo obsahuje dvadsať miligramov draslíka. Tento draslík sa môže rozpadať spôsobmi, ktoré produkujú neutrína a antineutrína. Človek teda denne vyprodukuje tristo štyridsať miliónov neutrín.

Neutrína teda nevychádzajú len z hviezd a jadrových elektrární, ale aj z nás?

Áno, keďže máme v tele draslík. Ale netreba sa toho obávať, nejde o nič škodlivé. Neutrína na náš život vplývajú iba tak, že vďaka nim môžeme objaviť tajomstvá vesmíru a v budúcnosti aj skryté jadrové reaktory. Informácie o neutrínach potrebujem aj na budovanie teórie veľkého zjednotenia. Tá opisuje procesy na začiatku vesmíru a vysokoenergetické procesy v ňom.

Čomu konkrétne sa vo výskume s vašou skupinou venujete?

Som teoretik a zaujímam sa o všetky procesy, na ktorých sa zúčastňuje neutríno. Sú to procesy na úrovni atómových jadier, čo sú veľmi živé a zaujímavé objekty, keďže tam prebiehajú rôzne typy interakcií. Procesy s neutrínami skúmame, aby sme pochopili ich vlastnosti. Hľadáme novú fyziku za štandardným modelom alebo predpovedáme, čo by sa stalo, keby sme namerali dvojitý bezneutrínový beta rozpad, ktorý hľadáme.
Fedor Šimkovic hľadá novú fyziku za štandardným modelom. Zdroj – archív F. Š.

O čo v tých beta rozpadoch ide?

Beta rozpad nastáva, keď jadro zrazu zmení svoj náboj a vyletí z neho elektrón a neutríno. My by sme chceli namerať extrémne vzácny druh beta rozpadu, keď idú von len dva elektróny a žiadne neutríno. Zatiaľ sa to nikomu nepodarilo, ale predpokladáme, že vzhľadom na súčasné poznanie a technológiu by sa to našej generácii mohlo podariť. Prispejú k tomu isto aj podzemné laboratóriá po celom svete. Čína momentálne buduje najhlbšie. Je však tiež možné, že neutríno má svoju antičasticu, a tak tento rozpad nikdy neobjavíme.

Vediete skupinu mladých vedcov. Ako vyzerá váš výskumný tím?

Teraz mám v tíme jednu postdoktorandku z Indie a troch doktorandov, jedného Rumuna, dve Slovenky a k tomu ešte dvoch mladých vedcov. Čiže sme taký medzinárodný tím. To je super, lebo čím viac ľudí z rozličného prostredia medzi sebou komunikuje a odovzdáva si skúsenosti, tým je výskum ľahší a viac sa naučia. Aj preto sa ich snažím posielať na všetky možné medzinárodné letné školy. Lebo ja ich nemôžem všetko naučiť, ale viem im otvoriť dvere.

Ako ich motivujete, aby zostali na Slovensku?

Ja ich nepresviedčam, aby tu zostali, je to ich život. V prvom rade chcem, aby sa niečo naučili, a to sa dá len v kontakte s medzinárodnou scénou, kde musia zbierať skúsenosti. Či zostanú pracovať vonku, či sa vrátia, to ja až tak neovplyvním, vplýva na to veľa faktorov. Ďalšia vec je, že nie všetci zostanú vo fyzike, čo je bežné aj vo svete. Väčšina doktorandov, s ktorými som prišiel do kontaktu, napríklad v Nemecku, išla hneď do priemyslu. Zástupcovia všetkých veľkých firiem ako napríklad Mercedes-Benz, Bosch či Siemens na nich obrazne povedané čakajú pred bránou. Je to do istej miery logické. Človek si chce založiť rodinu a v priemysle zarobí viac ako na ceste vedy, ktorá je dosť neistá. Nikdy neviete, na akú úroveň sa dostanete, aké prídu ponuky, a musíte byť veľmi zanietení, aby ste ňou šli.

Spomínali ste, že vaším životným projektom je založenie a rozvoj neutrínovej fyziky na Slovensku. Komunikovať výsledky základného výskumu je veľakrát problém, lebo nejde o veci, ktoré majú priamy dosah na život bežných ľudí. Prečo je dôležité, aby ho každá krajina mala v dobrej kondícii?

Väčšina ľudí si neuvedomuje, že bez fyzika z CERN-u by sme dnes nemali internet. Všimol som si však, že naša spoločnosť sa mení k lepšiemu v tom, ako chápe vedu. Predtým bola predstava, že veda a medicína sú ako čierne diery. Keď tam nasypete peniaze, zmiznú a nemá to význam. Ale aj vinou pandemickej situácie si ľudia uvedomili, že musíme vedieť riešiť vedecké problémy. Zdá sa mi, že ľudia chápu stále viac, že tú vedu potrebujeme a všímajú si jej postavenie vo vyspelých krajinách, ako sú Holandsko, Nemecko či Francúzsko. Máme za sebou smutné obdobie, keď Slovenská akadémia vied bojovala o to, aby mala na výplaty pre svojich zamestnancov. Je nepochopiteľné, že až teraz sa hádam SAV pretransformuje na samostatne hospodáriaci objekt. Už je to aj v programovom vyhlásení vlády, takže budem veľmi rád, ak sa to podarí. Ale beztak sme veľmi pozadu napríklad v porovnaní s Českou republikou, ktorá je už dávno transformovaná a prepojenie vedy a priemyslu funguje. Netreba nič nové vymýšľať, len pozrieť, ako to funguje vedľa.
„Zdá sa mi, že ľudia chápu stále viac, že vedu potrebujeme, a všímajú si jej postavenie vo vyspelých krajinách, ako sú Holandsko, Nemecko či Francúzsko,“ hovorí Fedor Šimkovic. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo nám v porovnaní so zahraničím najviac chýba?

Potrebujeme normálne financovanie vedy, potrebujeme vytvárať pozície pre mladých ľudí a potrebujeme konkurenciu. Bol by som za to, aby na našich vysokých školách prišiel čas omladzovania. Ako v Nemecku, kde zaviedli pozície pre mladých profesorov a dávali im celé tímy, nech napredujú. Skúsme niečo podobné, otvorme sa tretím krajinám a berme šikovných mladých ľudí odtiaľ. Môžeme tým čiastočne kompenzovať to, že naši šikovní mladí ľudia odchádzajú niekam inam. I keď ja to, že odchádzajú, neberiem tragicky. Veda tu vždy ostáva a aj na medzinárodných spoluprácach sa ukazuje, že nezabúdajú, odkiaľ sú.

Čím vás neutrínová fyzika zaujala?

Moja mama bola učiteľkou fyziky na gymnáziu, čiže u nás bol vždy kopec kníh o fyzike. Najviac ma fascinovali knihy Jasnejší ako tisíc sĺnc o jadrovom programe v Los Alamos a kniha Atómy v rodine od Fermiho manželky Laury. Keď som skončil štúdium, tak som chcel participovať na niečom veľkom a zaujímavom. Na našej katedre Paľo Povinec začal skúmať dvojitý beta rozpad a potreboval teoretika, ktorý sa tým bude zaoberať. Išiel som teda na doktorandské štúdium na moskovskú univerzitu a touto témou som oslovil Samoila Bilenkiho, najbližšieho spolupracovníka Bruna Pontecorva na téme fyziky neutrín, ktorý ma akceptoval ako doktoranda. Tak sa tým zaoberám dodnes. Vedecky som najviac získal z pôsobenia na Univerzite v Tübingene, kde sa história neutrín začala.
Fedor Šimkovic

Je teoretický fyzik. Pôsobí na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa neutrínami. Vo svojom výskume využíva atómové jadrá ako laboratórium na štúdium fundamentálnych vlastností neutrín. Svojimi aktivitami pokrýva oblasti atómovej fyziky, jadrovej fyziky a fyziky častíc s expanziou do astrofyziky. Tieto oblasti výskumu sú prepojené unikátnym procesom bezneutrínového dvojitého beta rozpadu jadier (0vββ), ktorý doposiaľ nebol pozorovaný. V roku 2020 získal ocenenie Výnimočná osobnosť slovenskej vedy v súťaži ESET Science Award.

Prokurátor ŠpirkoVoľba špeciálneho prokurátora12. januára 2021 11:05
Prokurátor Špirko: Pre nadriadených som bol vždy problém
Monika TódováMonika Tódová
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak by som vyšetroval Kaliňáka, necítil by som sa zaujatý, ale predložil by som to nadriadenému na posúdenie, hovorí kandidát na špeciálneho prokurátora Vasiľ Špirko.

V rozhovore Vasiľ Špirko opisuje, aké pomery boli roky na prokuratúre a v policajnom zbore a spomína v ňom aj historku s Dobroslavom Trnkom, ktorý mu namiesto vysvetlenia, prečo ho nevybral na špeciálnu prokuratúru, dal riešiť hádanku o svätom Petrovi.

ako sa cítil, keď verejne vystúpil proti Kaliňákovi a Počiatkovi
prečo sa rozhodol kandidovať na špeciálneho prokurátora
čo bude s kauzou Lemikon
prečo stále nedôveruje polícii

Narodili ste sa v Košiciach. Aj ste tam vyrástli?

Narodil som sa v Košiciach a vyštudoval som tam všetky svoje školy. Detstvo som mal príznačné pre tú dobu – veľa športu a popritom gitara, čo bolo nevyhnutnou výbavou každého chlapca s dlhšími vlasmi, ktoré som v tom čase mal. Vyrastal som bez otca, ktorý zomrel, keď bola mama tehotná. Otcovské prostredie som nepoznal, ale všetko mi nahrádzala mama, ktorá mi bola aj mamou, aj otcom v jednom. Mama bola zdravotná sestra na gynekológii, viedla ma k samostatnosti a sebestačnosti a už od štrnástich rokov som cez leto pracoval, aby som trochu vypomohol mame a rodinnému rozpočtu.

Kde ste pracovali?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Mal som blízky vzťah k stavebníctvu, lebo mama začala svojpomocne stavať víkendovú chatu v Družstevnej pri Hornáde neďaleko Košíc a ja som sa vždy pohyboval okolo majstrov, aby som sa niečo od nich naučil. Neskôr počas strednej a vysokej školy som každé leto brigádoval ako čašník v rôznych reštauračných zariadeniach.

Ako ste zistili, že chcete ísť na právo?

Bola to pre mňa prirodzená voľba. Mama mi hovorila, že už keď som mal päť či šesť rokov, tak som chcel byť kriminalista, ale nazýval som to kriminálnik, lebo som to nevedel správne vysloviť. Vzťah k tomuto žánru som si vytvoril asi tak, že mama veľmi rada pozerala filmy s kriminálnou zápletkou a ja som bol rád, že môžem pozerať dospelácke filmy.

Čo ste pozerali? Derricka a Randalla s Hopkirkom?

Samozrejme. V tej dobe toho veľa iného nebolo. Ale začal som detskou literatúrou Traja pátrači a Detektív Karol, potom seriály Major Zeman a samozrejme, Chobotnica a Cattani. Na strednej škole som sa už jednoznačne orientoval na právo s tým, že som chcel byť najprv vyšetrovateľ a neskôr, keď som začal vnímať systém vyšetrovania a trestného konania, som sa zameriaval už na osobu prokurátora. Páčilo sa mi riadiť a organizovať vyšetrovateľov a byť ten, kto rozhoduje o postupe vyšetrovania, o spôsobe získavania dôkazov a samozrejme, súperenie na súde, presadzovanie spravodlivosti. Na vysokej škole, keď som už dôslednejšie prenikal do poznania právneho systému a kompetencií vyšetrovateľa a prokurátora, som sa v tom len utvrdil.

Nechceli ste byť sudca?

V jednom momente počas zastávania funkcie vojenského prokurátora sa mi naskytla možnosť vstúpiť do rezortu justície. Bolo to v období, kedy som razantne vystupoval voči niektorým svojim nadriadeným, pretože sa ako nadriadení prokurátori začali správať neprofesionálne, čo mi dosť prekážalo. Po dlhom zvažovaní som sa nakoniec rozhodol zostať prokurátorom. Rovnako by som mal vnútornú dilemu, pokiaľ by som sa stal advokátom a mal by som zastupovať obvinených a preukazovať ich nevinu. Pokiaľ by som sa dozvedel o tom, že klient sa zrejme dopustil nejakého kriminálneho konania a ja by som ho mal vyviniť, prežíval by som to možno viac ako on.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo ste dozorovali na vojenskej prokuratúre?

Prokurátorské skúšky som urobil v roku 2002. Odvtedy som dozoroval asi tri roky rôznorodú trestnú činnosť profesionálnych vojakov, a od roku 2005, po zrušení základnej vojenskej služby, nám boli do pôsobnosti daní aj príslušníci iných ozbrojených zložiek – SIS, polícia, ZVJS a tuším aj NBÚ. S vojenskou prokuratúrou sa spája názor, že sme dozorovali len tri paragrafy, ale nie je to pravda. Okrem vojenských trestných činov sme stíhali aj násilné, majetkové, korupčné trestné činy, ktoré bežne presahovali aj rámec agendy napríklad okresných prokuratúr. Práve zrušením vojenskej prokuratúry a stratou dovtedy váženej autority vojenskej prokuratúry, sa polícia dostala do stavu v akom je dnes, že jedna generácia riadiacich autorít polície a NAKA je buď vo väzbe, alebo trestne stíhaná za najzávažnejšie trestné činy.

Stalo sa vám, že ste vyšetrovali bitku zo strany dozorcov smerom k obvinenému?

Problematiku väzenstva som mal na starosti asi päť až šesť rokov a dozoroval som trestné činy príslušníkov ZVJS v asi desiatich ústavoch na výkon väzby a trestu. Osobne si nepamätám udalosť, že by príslušníci ZVJS zakročili voči obvineným alebo odsúdeným spôsobom, ktorý by im spôsobil vážne následky na zdraví. Ak by k takémuto skutku došlo vo väzbe alebo vo výkone trestu, neodkladne by sa urobili zaisťovacie úkony ako zaistenie záznamov všetkých kamier, zaisťovanie dôkazov v cele, výsluchy príslušníkov a ostatných osôb umiestnených v priľahlých celách, prípadne ich konfrontácie, znalecké skúmanie, rekonštrukcia udalosti, a pokiaľ by úvodné výsledky vyšetrovania potvrdzovali spáchanie skutku, nasledovalo by aj nevyhnutné väzobné konanie. Toto všetko by som si určite zapamätal.

Už sa vám stalo, že váš obvinený spáchal samovraždu?

Stalo sa mi to dokonca v dvoch prípadoch a obaja boli vo výkone väzby. Zanechali list na rozlúčku a boli to ich rozhodnutia. Jeden bol obvinený z domáceho násilia pre závažné fyzické útoky voči manželke a v druhom prípade išlo o policajta, ktorý si v danom regióne začal osvojovať praktiky zločineckých skupín a začal to tam riadiť. Krátko po tom, čo mu bolo vznesené obvinenie, som ho vypočul, predložil mu dôkazy a konfrontoval ho s nimi. Asi s odstupom jedného týždňa sa potom rozhodol. Pre vyšetrovateľa alebo prokurátora je takéto rozhodnutie obvineného určite nepríjemná situácia.

Ako vnímate útoky na úrad špeciálnej prokuratúry, že väzba je využívaná ako mučenie a veľké kauzy v poslednom čase sú politicky motivované?

Vôbec tomu nerozumiem. Chápem, že politici sa snažia upútať pozornosť a nakloniť si voličov vo svoj prospech. V každom prípade na Úrade špeciálnej prokuratúry, a ani na Špecializovanom trestnom súde, nemá nič také miesto. Neviem si predstaviť, že by takto voči obvineným postupovali aj príslušníci NAKA. Útoky politikov alebo iných verejne známych, alebo činných osôb považujem za nemiestne a neopodstatnené.

Cítite to ako tlak? Zatknutých osôb bolo veľa a útoky politikov a ich podporujúcich dezinformačných portálov sa stupňujú.

Vyhodnocujem to ako určitú formu vyvíjania nátlaku, nielen na prokurátorov, ale aj na sudcov. V niektorých prípadoch strany konania vypracovali desiatky strán námietok, v ktorých rozoberali až intímne veci zo života prokurátorov alebo sudcov, čo podľa mňa za určitých situácií môže dokonca napĺňať aj zákonné znaky ohovárania alebo aj nebezpečného prenasledovania. Určite to neprispieva k pracovnej pohode prokurátora alebo sudcu a strana konania by si mala uvedomiť, že je to neprofesionálne, nemá to čo robiť v spise, pretože sa to nedotýka prejednávanej veci. Takéto tlaky sú absolútne nenáležité a pokiaľ sa budú opakovať, bude potrebné zaujať aj ráznejší postoj v návrhoch na príslušný stavovský disciplinárny orgán. Vyjadrenia politikov alebo osôb verejne známych považujem za vyjadrenia neprofesionálov v trestnom konaní v snahe iba upútať pozornosť.

Na vojenskej prokuratúre ste spoznali aj Trnku a Kováčika. Ako vnímate ich príbeh?

Dobroslav Trnka pôsobil až do roku 2004 ako hlavný vojenský prokurátor, potom sa stal generálnym prokurátorom. Dušana Kováčika som spoznal v roku 2002 na Vyššej vojenskej prokuratúre v Trenčíne, kde som ako právny čakateľ praxoval. Neskôr sme sa stretli v roku 2013, keď som nastúpil na Úrad špeciálnej prokuratúry. Obidvoch som vnímal ako žoviálnych starších kolegov a je ich osobnou tragédiou, akým spôsobom sa obaja zapísali do dejín slovenskej prokuratúry. Čas ukáže, či sa takto zapíšu aj do dejín slovenskej kriminalistiky, a možno aj penológie.

Prečo ste išli na Úrad špeciálnej prokuratúry?

Už v roku 2003 som sa ako začínajúci prokurátor na jednom vzdelávacom stretnutí rozprával s Kováčikom o možnosti špecializácie vojenskej prokuratúry aj na stíhanie inej závažnej trestnej činnosti, vrátane zločineckých skupín. V tom čase vojenská prokuratúra vo verejnosti požívala dobrú autoritu. Potom, čo sa reálne v rokoch 2004 a 2005 začala legislatívne preberať možnosť kreovania špeciálnej prokuratúry, moje uvažovanie nabralo jasný smer. Vtedy som ešte nemal požadovanú 10-ročnú prax, ale už som vedel, že sa na špeciálnu prokuratúru v budúcnosti prihlásim. Prvýkrát som sa zúčastnil výberového konania v roku 2009, dostal som sa do úzkeho kruhu štyroch kandidátov, ktorí splnili podmienky, aj nám Rada prokurátorov dala súhlas na vymenovanie, ale mňa ako jediného generálny prokurátor Trnka nevymenoval. Dodnes neviem prečo. Podarilo sa to až v roku 2013.

Ako to, že vás nevymenovali na prvýkrát?

Prežíval som to ako veľké profesionálne sklamanie. Ohlásil som sa na sekretariát generálneho prokurátora s možnosťou prijatia, kde som chcel Trnku požiadať o vysvetlenie alebo aspoň naznačenie dôvodov, prečo som neuspel. Dali mi termín a prišiel som. Trnka mi dal tri hádanky, ktoré som mal v časovom intervale jednej minúty správne zodpovedať. Keďže sa mi to nepodarilo, vysvetlenie som nedostal. Následne som bol disciplinárne potrestaný za to, že som bez upovedomenia mojich nadriadených vojenských prokurátorov išiel samostatne za generálnym prokurátorom.

To znie dosť absurdne. Už vtedy ste robili nejaké problémy?

Ja som bol problémový stále. Nechcem hovoriť o detailoch, je to už veľa rokov. Viete, nemal som problém povedať, že počas pracovného času sa nemá piť alkohol, ale sa má robiť. Alebo, keď mali svojich policajtov a nechceli ich stíhať, tak ja som ich stíhal a niekedy som to robil aj tak, aby si to nevšimli, keď neboli v robote. Na dopravákov som bol za korupciu vysadený, tí brali peniaze neuveriteľným spôsobom. Jeden dostal odo mňa dokonca 16 rokov. Zastavoval autá, vyžiadal si vizitky, akože nedal pokutu, a potom po mesiaci prišiel za nimi a takto vymámil od 22 poškodených štyri a pol milióna korún. Nadriadení ma volali jednoducho “prúserák”. Stalo sa aj to, že vec mi bola odňatá, pretože obhajca bol známy vedúceho prokurátora a vyšetrovanie som začal viesť razantnejšie. Celková atmosféra voči mne bola taká, že môj bezprostredne nadriadený doslovne využíval akúkoľvek zámienku, aby ma nejako sankcionoval.

Za čo?

Stalo sa, že ma disciplinárne potrestal za to, že kolegovi som na internete ukazoval nejakú stránku o fotoaparátoch na služobnom počítači o 15:40 h a nadriadený argumentoval, že som zneužíval služobný počítač po pracovnom čase na súkromné účely. Tento prokurátor doteraz pôsobí na generálnej prokuratúre.

Aké hádanky vám dal Trnka?

Boli to detské hádanky, už si to presne nepamätám. Jedna bola tuším taká, že pred bránami svätého Petra stojí jeden klamár a jeden pravdovravný. Mal som naformulovať takú otázku, aby podľa odpovede jedného aj druhého sa dalo zistiť, ktorý je klamár. Dal mi minútu a aj mi to demonštratívne stopoval. Potom mi dal druhú, tretiu hádanku a povedal: neuhádol si, tak nič.

Ako ste sa cítili?

Nielen vtedy, ale aj teraz sa z toho správania generálneho prokurátora cítim zvláštne. Išiel som z Košíc 400 kilometrov len kvôli tomuto stretnutiu, bol som tam desať minút a odišiel som späť. Normálne ľudsky som sa prišiel opýtať a zažil som výsmech, až inteligenčné poníženie z tejto situácie. V roku 2013 ma na Úrad špeciálnej prokuratúry vymenoval vtedy zastupujúci generálny prokurátor Tichý.

Čo považujete za svoje najväčšie prípady na úrade špeciálnej prokuratúry?

Pozerám sa na to trochu inak, pre mňa sa veľkosť prípadu neodvíja od medializácie. Pre mňa je veľký prípad 63 obvinených v kauze Shark a škoda na DPH 27 miliónov eur. Veľký prípad je napríklad aj vec, ktorá sa stále vyšetruje na NAKA, kde jedna zločinecká skupina pripravila zhruba 200 ľudí o byty, domy a iné nehnuteľnosti. Doteraz máme zadokumentovaných 43 skutkov a dokazovanie vedieme spôsobom, že obvinení prispievajú k tomu, že nehnuteľnosti sa vracajú späť poškodeným. Dozorujem trestnú vec spoločnosti Tipos, kde je obvinený bývalý riaditeľ a Lemikon. To sú tiež kauzy, ktorým sa z dôvodu ekonomického pozadia a náročnosti veci rád venujem. A dozoroval som aj podnikateľov Salmanovcov. Pre mňa je každá vec veľká, ak ju viem úspešne obhájiť na súde alebo zabezpečiť nápravu pre poškodených, prípadne dosiahnuť aj prepadnutie majetku, ako naposledy v prípade jedného obvineného z rozsiahlej daňovej trestnej činnosti, kde mu právoplatne prepadol majetok v hodnote 1,4 miliónov eur.

Ako vyzerá Lemikon?

Je to prípad, kde musela Slovenská republika vyplatiť 14 miliónov eur. Bolo začaté stíhanie a od januára spúšťame úkony a budeme vypočúvať svedkov.

Aj ministra Jána Počiatka zo Smeru?

Samozrejme.

Všetci vás spoznali, keď ste v roku 2018 verejne vystúpili a porozprávali o podozreniach voči Kaliňákovi a Počiatkovi. Na tlačovej besede ste povedali príbeh, ako vás obvinený Ľuboš Varga v podstate oklamal. Chcel uzavrieť dohodu o vine a treste, vypovedal o korupcii na ministerstve vnútra a po schválení dohody súdom vás obvinil, že ste jeho výpoveď sfalšovali.

Obžaloba bola už podaná, prebiehalo konanie na súde a až vtedy obvinený požiadal o uzatvorenie dohody o vine a treste s tým, že vie poskytnúť určité závažné informácie. Dovtedy som tomuto obvinenému navrhoval trest deväť rokov nepodmienečne. Obvineného som osobne vypočul a spísali sme niekoľko rôznych iných trestných oznámení, v ktorých popisoval nezákonné praktiky príslušníkov polície, SIS a Finančného riaditeľstva SR. Bolo začatých niekoľko iných trestných konaní, ktoré v jedenástich skutkoch začala vyšetrovať policajná inšpekcia. Vykonali sme potrebné zaisťovacie úkony v prítomnosti obvineného, boli ním vydané vecné a listinné dôkazy, ktoré sa preverovali asi mesiac. Nakoniec boli spísané zápisnice pokiaľ ide o podozrenia na vtedajších dvoch ministrov. Vierohodnosť obvineného bola niekoľkokrát preverovaná, pričom súhrn poznatkov zakladal záver, že skutočne ide o vierohodného svedka. Následne došlo k uzatvoreniu dohody o vine a treste, kde sme sa vzájomne dohodli na výške trestu. Dva dni predtým, ako mala byť dohoda schvaľovaná na Špecializovanom trestnom súde, obhajca obvineného samostatným podaním požiadal špeciálneho prokurátora o preskúmanie môjho postupu, o čom som nevedel. Nakoniec došlo ku schváleniu dohody, keďže o zmene prístupu obvineného som nevedel, a veci nabrali taký spád, ako bol verejne prezentovaný. Zo strany obvineného a jeho obhajcu išlo o vopred pripravený postup, ktorý som už nevedel zvrátiť. Urobili to spoločne v pozadí bez môjho vedomia.

Nemohol Varga v tej zápisnici o Kaliňákovi a Počiatkovi klamať, len aby vás nalákal na dohodu?

Je to hypotetická otázka, ale treba si uvedomiť, že trestné oznámenie, ktoré sa týkalo bývalých ministrov, nebolo jeho jediné. Jeho vyjadrenia sa vzťahovali aj na príslušníkov finančného riaditeľstva, daňovej správy a policajtov, čo sa v iných konaniach realizovalo a aj sa to v niektorých prípadoch potvrdilo.

Zrazu však nastala panika a začali vás stíhať, len aby ste to ani nezačali vyšetrovať. Dnes už vieme, že v Threeme zaistenej u Kočnera sa o tom píše, že sa na tom obhajca Para dohadoval aj so šéfom NAKA Hraškom a že záujem odstaviť vás mal aj Kočner.

Ich zámerom bolo zrejme dosiahnuť spochybnenie samotnej zápisnice a mňa ako prokurátora. Vôbec prvýkrát sa mi stalo, že obvinený takýmto zásadným spôsobom zhodil zo stola dohodu, ktorú sme mali. Ja som svoju časť aj z dôvodu časovej tiesne splnil, ale on nielenže dohodu nesplnil, ale ešte to aj závažným spôsobom otočil proti mne. V tom čase som už mal z iných trestných konaní poznatky o tom, aké prostredie je v NAKA. Vedel som, že išlo o moju cielenú diskreditáciu.

Ako ste vnímali, keď vás sledovali?

Samotné sledovanie prokurátora ešte nemusí znamenať, že sa deje niečo protiprávne. Pôsobíme na špeciálnej prokuratúre a musíme znášať určitú mieru záujmu napríklad spravodajských služieb, ktoré môžu zisťovať, aký vedieme život, či sa nestretávame so závadovými osobami a podobne. S týmto vedomím žije každý prokurátor, že z času na čas sa môžu objaviť cielené operatívne preverovania. Až keď neskôr začali pribúdať informácie o tom, že ma aj nezákonne odpočúvajú, že sa riešila požiadavka, aby som prišiel o majetok a dostal sa do väzenia a na jednom z ich spoločných stretnutí už preberali postup voči mojej manželke, pričom mali jej fotografiu, aj fotografiu dieťaťa, povedal som si, že toto presiahlo všetko, čo som vôbec ochotný akceptovať, a povedal som si, že stačilo. Toto si voči prokurátorovi, a ani nikomu inému nemôžu dovoliť.

Vystúpili ste verejne pár dní po vražde Jána Kuciaka. To už ste zrejme mali reálne strach.

Áno. Aj som to vtedy povedal, že už len disponovanie určitými informáciami môže byť nebezpečné. Mojou základnou motiváciou bolo, že som vôbec odmietol pripustiť, aby zo strany vrcholových predstaviteľov politickej moci pomocou predstaviteľov policajného zboru dochádzalo k niečomu takému, že sa rozhodnú takto zbavovať nepohodlného prokurátora. Bolo to, a aj v súčasnosti to pre mňa je niečo absolútne neprijateľné a neakceptovateľné.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Po vašom vystúpení na dvore špeciálnej prokuratúry vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár hovoril, že ste mohli prísť za ním, že by vám ponúkol zasadačku a tlačovku nazval “garden party”. Prečo ste nešli za Čižnárom alebo za Kováčikom?

Asi je to zrejmé a dnes už vychádzajú najavo skutočnosti, ktorými som už vtedy predbežne disponoval, aj keď nie v takej miere. Vedel som, aké sú tam zoskupenia a aké majú policajní funkcionári praktiky. Nepripadalo vôbec do úvahy, že by som niečo oznamoval, alebo vôbec žiadal o poskytnutie ochrany práve ich. Každý si dnes môže vyhodnotiť, čo by znamenalo, keby som vtedy prišiel za Gašparom, Hraškom alebo Krajmerom. Aj preto som na nich podal trestné oznámenie.

Krajmer si dokonca vypýtal výnimku od Gašpara, aby vás NAKA mohla vyšetrovať.

Presne tak. Išiel by som do jamy levovej. Inú ochranu, okrem ochrany verejnosti, som nemal.

Žijeme už dnes v inej spoločnosti a dokázal by štát prokurátora ochrániť?

Určite vývoj spoločnosti pokročil. Na súde sa vyjavili závažné skutočnosti z Threemy, každý si môže sám vytvoriť vlastnú mienku o tom, ako fungovali štátne orgány, polícia, prokuratúra a súdy. Dnes sa už vytvorila určitá pomyselná čiara, ktorá rozdeľuje stav spoločnosti do roku 2018 a po roku 2018, v ktorom sa uzatvoril vývoj tohto prostredia. Mám nádej, že prostredie v spoločnosti sa bude perspektívne zlepšovať.

Keď ste oznámili kandidatúru na špeciálneho prokurátora, predseda Smeru Robert Fico povedal, že ste prokurátor, ktorý preukázateľne falšoval zápisnicu. Vaše stíhanie ukázalo, že v celom prípade boli štyri zápisnice. Všetky mali rovnaký obsah, ale iba tri podpísal Varga. Kto podpísal tú štvrtú zápisnicu? Doteraz to zostalo nevysvetlené.

Jedna zo štyroch verzií bola pracovná. Tú som odovzdal špeciálnemu prokurátorovi Kováčikovi. Potom boli tri, ktoré v deň spísania dohody nepochybne podpísal Varga a boli založené do spisu. Do toho dozorového spisu prokurátora bola neskôr založená aj tá štvrtá pracovná verzia, ktorú si vyžiadal Kováčik, keďže si chcel prečítať obsah výpovede. Obsah všetkých zápisníc bol podľa znalca totožný.

Kováčik tvrdil, že ju dostal nepodpísanú, ale v spise je na nej falošný podpis.

Ja tvrdím, že ju dostal podpísanú a neviem prečo povedal, že bola nepodpísaná. Takú zápisnicu by som mu ani len nemohol predložiť. Dôležité je však to, čo povedala aj disciplinárna komisia, ktorá to posudzovala, že určite nedošlo k falšovaniu obsahu a v zápisniciach je zachytené to, čo obvinený oznamoval.
Prečítajte si
Závery komisie, ktorá očistila prokurátora Špirka: Varga musel vedieť, že oznamuje závažný trestný čin

Viete, čo sa dialo s prípadom ďalej?

Nie. Nie som oboznámený s výsledkami, ani s následným priebehom vyšetrovania.

Privítali by ste, keby to dal generálny prokurátor nanovo preskúmať?

Určite by som to privítal, ale treba si uvedomiť, že išlo o úvodné štádium trestného konania, ktoré záviselo aj od aktivity a ochoty oznamovateľa, ktorý to však následne popieral a ustúpil od toho. Viaceré médiá sa tomu ďalej venovali a zistili rôzne podozrenia a prepojenia. Mne oznamovateľ popísal celú legalizačnú schému ako model, ktorý mal byť uplatnený pri legalizovaní finančných prostriedkov získaných z inej trestnej činnosti súvisiacej s realizáciami tendrov v pôsobnosti ministerstva vnútra. Popisoval aj to, akým spôsobom a kde dochádzalo ku stretnutiam a ako dochádzalo ku odovzdávaniu peňazí. Či to bol dostatočný základ na ďalšie vyšetrovanie si museli zhodnotiť konajúci vyšetrovateľ a prokurátor.

Teraz, keď sú Gašpar, Krajmer alebo Kováčik vo väzbe, cítite nejaké zadosťučinenie?

Nie som revanšistický typ a nepotrebujem cítiť zadosťučinenie z toho, že je niekto vo väzbe. Za satisfakciu považujem jedine to, že sa potvrdili moje tvrdenia o pomeroch v polícii z rokov 2015 alebo 2016, na ktoré som upozorňoval. Stále však platí prezumpcia neviny.

Je to pravda, že keď robíte výsluch, tak si zoberiete USB kľúč aj so zápisnicami a ani ho nenecháte vyšetrovateľovi?

Je to môj bežný štandardný postup, keď chcem zamedziť nekontrolovateľnému pohybu zápisníc alebo dôkazov. Aj v prípade vyšetrovania spoločnosti BA Haus som to tak robil.

Robíte to tak aj teraz?

Robím to vždy, keď vyhodnotím, že si to vyžaduje situácia.

Ešte stále nedôverujete polícii?

Došlo ku generačnej výmene policajných funkcionárov, ale aj teraz mám dosť výhrad voči činnosti NAKA. V rámci vlastnej kandidatúry prichádzam s úplne novým modelom fungovania špeciálnej prokuratúry, kde presadzujem, aby sa vytvorilo samostatné oddelenie vyšetrovania s potrebným počtom vyšetrovateľov vrátane samostatného analytického oddelenia, ktoré by sme mali pod dohľadom. Chcel by som dosiahnuť, aby boli všetky potrebné informácie sústredené už na prokuratúre, a takto znížiť jej závislosť od NAKA.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Policajti o vás hovoria, že ste kovboj, nikomu nedôverujete a že sa s vami ťažko pracuje.

Skutky, ktoré sa v súčasnosti vyšetrujú voči bývalým vedúcim funkcionárom NAKA a polície, sú dostatočným príkladom toho, čo sa tam skutočne dialo a naberá to rozmery až neuveriteľnosti. Z tohto uhla pohľadu je nedôvera možno nevyhnutná. To, že sa ťažko so mnou pracuje, je iba vtedy, ak je vysoký stupeň nedôvery. Nedôveru nemám k bežným vyšetrovateľom alebo operatívcom, s tými takéto problémy nemám. Ak niekomu nedôverujem, tak len preto, aby som minimalizoval riziko ohrozenia vyšetrovania.

Prečo kandidujete na špeciálneho prokurátora?

Mám dlhodobo v hlave koncepciu, ako zefektívniť a zlepšiť činnosť prokuratúry a ako nanovo zadefinovať vzťah prokurátorov a vyšetrovateľov.

Navrhuje vás poslanec OĽaNO Dominik Drdul. Poznáte sa?

Vôbec. Oslovil ma v decembri pred sviatkami, oboznámil ma s tým, že by ma chcel navrhnúť. Začiatkom roka na ceste zo súdu som cez verejné zdroje zistil, o koho ide a zaujal ma jeho životný príbeh. Vytvoril som si názor, že je skutočne veľkým bojovníkom, pokiaľ ide o jeho vlastný život, čo mi bolo veľmi sympatické. Oslovili ma aj iné subjekty, ale rozhodol som sa súhlasiť s jeho nomináciou.

Poslanci sa budú na vypočutí pýtať na všetky informácie, ktoré sa o prokurátoroch dozvedia a teda určite aj na to, že manželka na vás podala trestné oznámenie. O čo išlo?

Je pravdou, že v roku 2019 medzi nami nastali nezhody, ktoré vyvrcholili tým, že sme sa rozviedli. Podala na mňa v rozmedzí pár dní približne 3 – 4 trestné oznámenia a všetky boli odmietnuté ako neopodstatnené. Vnímal som to ako snahu matky zabezpečiť si výlučnú starostlivosť o dieťa, s čím som nesúhlasil a nebudem súhlasiť, nakoľko mám záujem vychovávať vlastné dieťa.

Išlo aj o oznámenie, že ste sa dopustili násilia?

Nie, a nikdy k niečomu takémuto nedošlo. Dôvodom rozvodu bola nevera manželky a to, že od svojho amanta dostala požiadavku, aby ma nakrúcala v mojom dome na video. Opakovane som ju upozorňoval, nech ma sústavne nenakrúcala pri bežných domácich situáciách. V jednom prípade sa stalo, že som jej pri takomto nakrúcaní zobral mobil, hodil ho na zem, kde sa rozbil. Po schádzaní po schodoch mi zozadu skočila na chrbát. Uvedený incident som zálohoval na kamerovom zariadení a predložil vyšetrovateľovi, aby sám vyhodnotil relevantné skutočnosti. Násilie poprela aj samotná manželka v jednom z trestných oznámení.

Zdá sa, že koalícia sa dohodla na voľbe špeciálneho prokurátora už pri voľbe generálneho prokurátora a že sa ním stane Daniel Lipšic. Ako to budete vnímať?

Politické dianie vnímam okrajovo, nemám informácie, či došlo k dohodám. Prichádzam s novou koncepciou riadenia a rozvoja špeciálnej prokuratúry a ostatné veci idú mimo mňa. Pán Lipšic pochádza z politického prostredia, prežil v ňom podstatnú časť svojho aktívneho života a myslím si, že aj verejnosť ho vníma skôr ako politika. Myslím si, že akákoľvek prokuratúra by mala byť nielen nezávislá od politiky, ale mala by sa takou aj javiť v očiach verejnosti.

Keby ste mali zo svojich protikandidátov vybrať jedného, ktorý by sa mal stať špeciálnym prokurátorom, koho by ste vybrali?

Už prichádzajú do úvahy len dvaja. Kolega Šanta je z odboru ekonomickej kriminality a kolega Kysel z oddelenia organizovaného zločinu. Keďže sám mám predstavy o novom zameraní špeciálnej prokuratúry s ťažiskom na ekonomickú a korupčnú trestnú činnosť, tak by som si vybral kandidáta, ktorému je blízka ekonomická oblasť.

Od “garden party” vás možno ľudia vnímajú ako prokurátora, ktorý chce dostať do väzenia exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Je to váš cieľ?

Neviem, či práve toto bolo posolstvo môjho vystúpenia. Chcel som poukázať na to, že zo strany najvyššieho predstaviteľa politickej moci došlo k objednávke na diskreditáciu prokurátora. Vo svojej služobnej činnosti si nevyberám, kto je obsiahnutý v skutku, či sa jedná o politika, policajta alebo členov zločineckých skupín. Zaujímajú ma vyslovene len okolnosti stíhaného trestného činu a dôkazná situácia.

Ak by sa v skutku objavil Kaliňák, boli by ste schopný to nestranne a objektívne posúdiť?

Musel by som sa najprv vysporiadať s otázkou možnej zaujatosti, ktorú voči nemu reálne nepociťujem, pričom je dôležité sa zaoberať aj spomínaným zdaním sa nezaujatosti. Určite by som takéto skutočnosti predložil nadriadenému orgánu na vyhodnotenie.

Vasiľ Špirko (46)

Narodil sa v Košiciach. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Od roku 2000 pôsobil na vojenskej prokuratúre, najprv ako čakateľ. V roku 2013 sa stal prokurátorom odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry. Za kandidáta na špeciálneho prokurátora ho navrhol poslanec OĽaNO Dominik Drdul.

Marian KočnerPavol Rusko13. januára 2021 19:45
Nový život Kočnera a Ruska – zubná kefka na päť mesiacov, cela zamknutá celý deň a väzenský mundúr
Veronika PrušováVeronika Prušová
Kočner s Ruskom na premiére muzikálu Rómeo a Júlia v roku 2015. Foto – Markíza
Kočner s Ruskom na premiére muzikálu Rómeo a Júlia v roku 2015. Foto – Markíza

Kočner a Rusko ešte čakajú, v ktorej väznici skončia.

Základná predstava o životnom priestore odsúdených Mariana Kočnera a Pavla Ruska na nasledujúce roky je pomerne jasná a nie veľmi povzbudivá. Rozmer cely, v ktorej strávia trest za zmenkový podvod, je najmenej 3,5 metra štvorcového.

Vnútri je lôžko s matracom, podhlavník, prikrývka, bielizeň a stolička. Ďalej stolík, rozhlas a elektrické osvetlenie. Na odloženie osobných vecí slúži uzamykateľná skrinka.
Nebude to ľahké

Na výmenu zubnej kefky budú mať nárok po piatich mesiacoch. Pasta im musí vydržať dva mesiace. Ak nebudú pracovať, osprchovať sa môžu dvakrát do týždňa. Spravidla v pondelky a v štvrtky.

„Cela pre odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a pre odsúdených, ktorí sú uzamykaní na cele, je vybavená bezpečnostnými dverami, signalizačným zariadením, oddeleným hygienickým zariadením, umývadlom s pitnou vodou, a ak to stavebno-technické možnosti objektu umožňujú, aj sprchou,“ dodáva hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Monika Kacvinská.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

O prepustenie na slobodu môžu požiadať Kočner a Rusko najskôr v roku 2033. Najvyšší súd ich v utorok odsúdil oboch na 19 rokov. Senát Aleny Šiškovej rozhodol, že ich strávia vo väzení s maximálnym stupňom stráženia. O tom, ktorý ústav na výkon trestu to bude, súd nerozhodol. Ani nemohol.
Justičný palác, miesto, kde sídlia bratislavské súdy. Foto – TASR

Zatiaľ čo o tom, kde obvinení strávia väzbu, rozhoduje súd, o mieste pobytu odsúdených už rozhoduje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Pre oboch s najväčšou pravdepodobnosťou prichádzajú do úvahy väznice v Leopoldove, v Ilave, možno v Ružomberku, i keď z tohto mesta Kočner zhodou okolností pochádza.
Zatiaľ ostávajú v Justičnom paláci

Rozhodnutie o tom, kde Kočner s Ruskom napokon skončia, môže ešte trvať týždeň, dva, ale aj mesiac. Zatiaľ sa teda podľa informácií Denníka N po odsúdení z Najvyššieho súdu presunuli späť do bratislavského Justičného paláca, kde boli vo väzbe. Z oddelenia obvinených sa však už presunuli do časti pre odsúdených.

Vlastné oblečenie, na ktoré mali ako väzobne stíhaní právo, už museli vymeniť za väzenský „mundúr“. Vlastnú môžu mať len spodnú bielizeň, prípadne oblečenie na športovanie. Rusko pred decembrovým pojednávaním na Najvyššom súde tvrdil, že si bol večer zabehať a niekto ho polial kyselinou. Na tento druh športu musí vo väzení zabudnúť. Von sa dostane na hodinovú vychádzku, a to len v rámci ústavu.

„Ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni na výkon trestu po právoplatnom odsúdení, určuje generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru podľa stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie,“ vysvetľuje kritériá zaradenia hovorkyňa ZVJS.
Väzenie v Justičnom paláci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kočner s Ruskom sa v najbližšom čase podrobia psychologickému vyšetreniu, ktoré je zamerané na zistenie ich potrieb a určenie programu zaobchádzania. Aj to ovplyvní rozhodnutie, do ktorej väznice poputujú.

Vylúčiť sa nedá ani to, že zostanú v Bratislave, i keď je to menej pravdepodobné. Faktom je, že obaja sú obvinení aj z iných trestných činov a čakajú ich ďalšie súdne procesy. Príslušné súdy by preto mohli požiadať, aby zostali ďalej v Justičnom paláci, aby sa zjednodušila ich eskorta na pojednávania.

Takéto žiadosti však sudcovia zvyknú posielať, keď vedia, že proces speje ku koncu. A právoplatný rozsudok v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka, z ktorej je obžalovaný Kočner, je v nedohľadne. Najvyšší súd len vlani v novembri dostal k prípadu spis zo Špecializovaného trestného súdu, ktorý Kočnera oslobodil, a jeho naštudovanie si vyžiada dlhší čas.

Rusko je obžalovaný z prípravy vraždy bývalej spoločníčky z televízie Markíza Sylvie Volzovej. V tomto prípade Okresný súd Bratislava II zatiaľ nerozhodol a stále ho prejednáva.

Video: Skutok sa stal: Kočner a Rusko sú vinní, dostali 19 rokov
Stále v uzamknutej cele

V každom prípade, nech už Rusko s Kočnerom skončia v ktorejkoľvek väznici, čakajú ich neľahké životné podmienky. Aj keď tí, ktorí si väzbou a väzením prešli, hovoria, že väzba je horšia. Lenže maximálny stupeň stráženia, na ktorý Najvyšší súd oboch odsúdil, sa od väzobných podmienok až tak nelíši.

Dôležité bude aj to, v ktorej skupine sa v rámci maximálneho stupňa stráženia ocitnú. ZVJS totiž má ešte svoje ďalšie delenie podmienok. Tiež ide o tri stupne. V tom najprísnejšom napríklad nie je dovolené ani len nalepiť si v cele fotografie blízkych či plagát.
Pavol Rusko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Maximálny stupeň stráženia tiež znamená, že odsúdení sú v stále uzamknutých celách. Nemôžu ani pracovať na pracoviskách mimo ústavu a tí v najprísnejšej skupine dokonca ani na pracovisku, ktoré je zriadené priamo v budove väzenia. Ak chcú pracovať, tak jedine na cele. Napríklad takto môžu šiť topánky.

Ak pôjdu kamkoľvek mimo cely, vždy len v sprievode väzenskej stráže. Bude to tak aj na vychádzke.

Pri odsúdených na menej prísny stupeň stráženia je ich pohyb voľnejší. Pri strednom stupni je uzamknutá ubytovňa a medzi celami či izbami majú väzni voľný pohyb. Pri minimálnom stupni stráženia nie je uzamknutá ani ubytovňa. Väzni pri tomto type stráženia majú tiež povolený pohyb vo vymedzených priestoroch ústavu, pracovať môžu na pracoviskách aj mimo väznice. Môžu mať aj povolený pohyb mimo ústavu.
Návšteva bez kontaktu

Rozdiel pri výkone trestu s maximálnym stupňom stráženia je aj v možnostiach prijímania návštev. Tie sú povolené len raz za mesiac na dve hodiny.

To neplatí počas pandémie, keď sú návštevy v ústavoch na výkon trestu zakázané. Kontakt s blízkymi majú odsúdení len cez videohovory. Pandémia v posledných dňoch zasiahla nepríjemne aj niektoré väzenské zariadenia a reálne tam hrozí možnosť nákazy.

Keďže Kočner s Ruskom ešte čelia ďalším obvineniam, budú mať do rozhodnutia o ich prípadoch ďalej možnosť stretávať sa s advokátmi. Kontakt s právnymi zástupcami sa tak môže stať pre nich vítaným rozptýlením z bežnej rutiny. Zároveň to však môže byť aj finančne nákladná záležitosť.

Na telefonáty majú väzni právo najmenej dvakrát do mesiaca v trvaní najmenej 20 minút. Telefonovať môžu v čase, ktorý určuje organizačný poriadok vo väzení. Nemôžu používať vlastné mobily, musia využiť telefóny v ústave. Ešte predtým si musia vybrať najviac päť blízkych osôb, s ktorými chcú udržiavať telefonicky kontakt.
Marian Kočner. Foto N – Tomáš Benedikovič

Listy môžu posielať odsúdení bez obmedzení. Teda ak na to majú peniaze, čo v prípade Kočnera nebude problém. Ak nemajú, ústav im zabezpečí odoslanie dvoch kusov korešpondencie do mesiaca. Na balík s osobnými vecami, ako sú fotografie či knihy a časopisy, má odsúdený právo raz za tri mesiace do hmotnosti dvoch kilogramov.

Odsúdení môžu nakupovať vo väzenských obchodoch, ktoré majú sortiment typický pre bufety. Výška nákupu nesmie za mesiac presiahnuť trojnásobok sumy životného minima, čo vychádza na zhruba 640 eur.

A v takto prísnych podmienkach budú musieť vydržať minimálne dovtedy, kým si neodpykajú polovicu trestu. Potom budú môcť požiadať o preradenie. Či sa tak stane, však rozhodne súd.

Budíčky vo väzniciach sú spravidla o pol šiestej, na to si však už mohol Kočner zvyknúť. Rovnako aj na to, že stravu dostáva trikrát za deň. Tá sa nelíši od tej, na ktorú bol od júna 2018, keď skončil vo väzbe, zvyknutý.

Pre Ruska je to novinka. Bývalý riaditeľ televízie, exminister hospodárstva za stranu ANO, ktorú založil a ktorá už zanikla, si na väzenské podmienky len zvyká. Do väzby išiel až v polovici decembra.

14. januára 2021 17:03
Kto sledoval Moniku Tódovú? Auto patrí rodine s väzbami na Kaliňákovho kamaráta
Miro KernMiro Kern
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Majiteľka auta tvrdí, že nikoho nesledovali, a väzby na človeka zo Smeru vysvetľuje tým, že Bardejov je jedna veľká rodina.

Keď predseda Smeru Robert Fico v stredu poslal Denníku N komentár, v ktorom napísal, že novinárka Monika Tódová bola 21. decembra na PCR teste, vyvstala hneď otázka, či ju sleduje niekto z prostredia Smeru. Robert Fico tvrdí, že on o sledovaní novinárky nič nevie a o tom, kde sa dala testovať, sa dozvedel zhodou okolností.

Monika Tódová bola vystavená sledovaniu aj počas svojej dovolenky v januári. Denníku N sa podarilo identifikovať auto aj muža, ktorý strávil dva dni v tesnej blízkosti novinárky počas jej pobytu vo Vysokých Tatrách. Kontakty majiteľky auta aj muža, ktorý v ňom dlhé hodiny sedel pri chate, kde dovolenkovala novinárka, pridávajú ďalšie otázky okolo väzieb na Smer.

Čierne SUV Kia Sorento s evidenčným číslom z okresu Bardejov parkovalo dva dni hneď pri chate, kde mala pobyt novinárka. Vodič v ňom sedel aj osem hodín denne a chatu si fotografoval. Odišiel až na druhý deň, keď na neho majiteľ chaty poslal políciu. Muž dostal pokutu za nedodržanie lockdownu, polícia však novinárke nepovedala, o koho ide.

Video: Fico odmieta, že dal sledovať novinárku Tódovú, život nad pomery odmieta
Autorky: Michaela Barcíková, Martina Koník
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
My sme východniari, nikoho nesledujeme

Čierna Kia patrí firme Optimal SK. Tá má v Bardejove autosalón značky Kia. Jeho jedinou majiteľkou aj vlastníčkou auta je miestna podnikateľka Mária Macečková. Ona sama sa v telefonáte k vlastníctvu tohto auta priznala a povedala, že ho na súkromné účely využíva jej rodina.

„My sme východniari, my nikoho nesledujeme, bude to nejaký omyl,“ tvrdila Macečková. Potvrdila, že v Tatrách v tom čase auto bolo a prišli tam na ňom jej dve dospelé deti a ďalší príbuzní. „Ja som sa s nimi včera rozprávala, oni sa smejú a hovorili mi: Mami, to bude nejaký omyl.“ Hovorí, že jej rodina vyrazila do Tatier len preto, že tam bol na rozdiel od Bardejova sneh. „My sledovanie nerobíme. Načo by nám to bolo? My sa živíme niečím úplne iným.“
Auto a muž, ktorý z neho dva dni sledoval Moniku Tódovú v Tatrách. Foto – Denník N

Na fotografii, ktorú spravila Monika Tódová, je aj muž, ktorý ju sledoval. Macečková vraví, že ide o jej zaťa, meno odmietla prezradiť. Malo by ísť o Róberta Grohoľa, ktorého manželkou je jej dcéra Petra. „Je to môj zať a on určite nikoho nesledoval,“ vraví podnikateľka.

Monika Tódová si je istá tým, že ju muž z Macečkovej auta sledoval. Vraví, že ho tam videla sedieť dlhé hodiny, a má o tom dôkazy aj v podobe fotografií. Z auta si odskočil len občas a spred chaty odišiel až po tom, ako ho legitimovala polícia. V aute bol celý čas sám, nebolo vidno, že by ho sprevádzala rodina. Jednému susedovi najprv povedal, že čaká na kamaráta, a presunul sa o kúsok ďalej. Čakal tam osem hodín. Na druhý deň prišiel takisto sám a ako jediného ho kontrolovala aj policajná hliadka.
Prečítajte si
Novinárku Moniku Tódovú opäť sledujú, Fico píše o jej stretnutí

Okrem auta z Bardejova novinárku jeden deň sledovalo aj iné vozidlo s bratislavským evidenčným číslom. Rovnaké Suzuki s rovnakou bratislavskou značkou ju sledovalo neskôr aj v hlavom meste.
Kúpila firmu od Kaliňákovho zbrojára

Macečková má väzby na podnikateľa blízkeho podpredsedovi Smeru Robertovi Kaliňákovi. Ide o Miroslava Sima, ktorý bol počas prvej Ficovej vlády (2006 – 2010) vedúcim služobného úradu ministerstva obrany. Ministerstvo vtedy viedli nominanti Smeru František Kašický a po ňom Jaroslav Baška.

Kaliňákov dlhoročný kamarát Sim tam bol považovaný za šedú eminenciu ministerstva a už vtedy sa hovorilo, že má v rezorte väčšie slovo ako samotní ministri. Miroslav Sim sa po odchode z úradu na niekoľko rokov stratil z verejného života.

V roku 2017 sa však stal predsedom predstavenstva zbrojárskej firmy ZTS Špeciál, čo je štátna firma, ktorá patrí pod DMD Holding. V tom čase štát riadila koalícia Smer, SNS a Most-Híd a Kaliňák bol ministrom vnútra a dvojkou Smeru.

Práve od Sima kúpila Macečková vlani v januári firmu Amte. Tá má v predmete podnikania aj obchodovanie so zbraňami a od roku 2017 má na to licenciu od ministerstva hospodárstva. Firma mala za posledných päť rokov zisk viac ako 370-tisíc eur. Macečková ju od Sima ako jej jediného spoločníka kúpila len za cenu vkladu do firmy vo výške 166-tisíc.

„My v Bardejove sme jedna veľká rodina. Každý každého pozná,“ vysvetľuje Macečková kúpu firmy od Sima.

So Simom sa Denníku N nepodarilo spojiť. Číslo jeho telefónu nie je verejne dostupné, otázky sme preto poslali na firemný e-mail spoločnosti ZTS Špeciál, ktorej šéfuje. Odpovede neprišli.
Kaliňák: Čo ste sa zbláznili?

Kaliňák vraví, že on, Miroslav Sim ani Smer určite so sledovaním novinárky nemajú nič spoločné. „Čo ste sa zbláznili? Prečo by sme mali sledovať Moniku Tódovú? Načo by to bolo dobré?“ reagoval. „Je absurdné, že by s tým niečo mal Miro Sim alebo ja.“ So zbrojárom Simom sa podľa jeho slov rok nevidel.

Sledovanie novinárky Robert Fico odmietol vo štvrtok na tlačovej besede, prvej po návrate z dovolenky v Karibiku. „Samozrejme, že ste si vymysleli tento príbeh,“ odvetil predseda Smeru na otázku, či nechal sledovať Moniku Tódovú. „Nie, absolútne nič. Čo ja s tým mám? Mňa to absolútne nezaujíma.“

Zverejnenie informácie o prítomnosti novinárky na PCR teste 21. decembra vysvetlil tým, že si dal v rovnakom zdravotníckom zariadení robiť testy aj on.

Dave Grohl každý deň čaká, či nezačne vojna. Aj po rokoch sa mu sníva o Nirvane

Foo Fighters vydá desiaty album.

15. jan 2021 o 18:40 Monika Moravčíková

Dave Grohl z kapely Foo Fighters, ktorá 5. februára vydáva nový album.
Dave Grohl z kapely Foo Fighters, ktorá 5. februára vydáva nový album. (Zdroj: SITA/AP)
Písmo:A-|A+11

BRATISLAVA. Dave Grohl sa už od detstva bál jednej veci. Vyrastal na predmestí Washingtonu DC a vždy mal najväčší strach z vojny.

Z toho, že všetci zomrú pri jadrovom holokauste.
Súvisiaci článok Koľko je dosť za ukradnutú pieseň? Nicki Minaj ponúkla státisíce dolárov Čítajte

"Mával som nočné mory, že obloha je plná rakiet a na dvore sú vojaci. S najväčšou pravdepodobnosťou to spôsobilo politické napätie zo začiatku 80-tych rokov a blízkosť hlavného mesta.

Mladosť som trávil pod temným mrakom beznádejnej budúcnosti," podelil sa frontman kapely Foo Fighters s fanúšikmi.

Čerstvá skladba, ktorú kapela predstavila tri týždne pred vydaním nového albumu, dostala názov Waiting on a War. Čakanie na vojnu.

Dave Grohl ju napísal pre dcéru Harper v deň, na ktorý nikdy nezabudne.
Čaká na skazu, ale robí párty

Minulú jeseň ju raz viezol do školy. Bolo to približne v čase, keď sa medzi USA a Severnou Kóreou zvyšovalo napätie a boli toho plné médiá.

Jedenásťročná Harper sa k nemu zrazu otočila s otázkou - Oci, bude vojna?

"Srdce sa mi utopilo v hrudi, keď som sa pozrel do jej nevinných očí. Uvedomil som si, že teraz žije pod tým istým temným mrakom beznádejnej budúcnosti, ktorý som cítil pred 40 rokmi," píše ďalej Grohl vo svojom statuse.

Aj on vraj každý deň čaká na to, že obloha spadne. No myslí si, že všetci potrebujeme viac, než len čakať na vojnu. A je depresívne, že už aj deti toto čakanie oberá o krásu a nevinnosť detstva.

Pieseň o temnej budúcnosti je však len jednou z deviatich nových skladieb, ktoré kapela predstaví na novom albume Medicine at Midnight už 5. februára. Fanúšikom už dávnejšie predstavili single Shame Shame a No Son Of Mine.

Dave Grohl však celkový album nevníma ako ponurý. Opísal ho ako dokonalú hudbu na sobotňajšiu párty, zvuk jednej z piesní dokonca prirovnal k albumu Davida Bowieho Let’s Dance (1983).

Hudobný portál Pitchfork ho zaradil k štyridsiatke najočakávanejších albumov roka 2021.
Načítavam video...
O Nirvane sníva stále

Hoci sa Dave Grohl po smrti Kurta Cobaina zaprisahal, že už nechce mať s hudbou nič spoločné, ostalo len pri slovách. S vlastnou kapelou Foo Fighters minulý rok oslávil dvadsiate piate výročie na hudobnej scéne.

Z bubeníka sa stal frontman, skladateľ a spevák, z Foo Fighters zas menej depresívna verzia Nirvany.
Medicine at Midnight

desiaty štúdiový album kapely Foo Fighters, v súčasnej zostave Grohla dopĺňajú Taylor Hawkins, Nate Mendel, Chris Shiflett, Pat Smear a Rami Jaffee,
bude obsahovať 9 piesní,
album vychádza 5. februára.

„Stále sa mi sníva o Nirvane, že sme stále kapela, a často vidím, že miestnosť pred nami je prázdna," povedal Grohl pre Classic Rock.

Desiaty album Foo Fighters mal byť všetkým, len nie depresívnym a nevýrazným albumom. V kapele skúšali rôzne veci, improvizovali, hrali sa so zvukom, tempom aj atmosférou.

Hudobníci dnes tvrdia, že v mnohých ohľadoch sa im podarilo vytvoriť energické dielo, energickejšie než čokoľvek predtým.

"Bol napísaný a usporiadaný tak, ako ste si ho obliekli a o deväť piesní neskôr si ho jednoducho nasadili znova," povedal pre portál NME.

"Je plný hymnických, obrovských, spevavých rockových piesní," pokračoval. Celý album prirovnal k zábavnej tanečnej nahrávke.

Nie však takej, ktorá by mala blízko k dnešnému modernému discu. To by vraj fanúšikom neurobil.

Sľubuje im, že keď raz kapela opäť vystúpi na pódium a bude môcť koncertovať, bude to najlepšia šou, akú kedy zažijú.

Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/22574015/dave- ... rvane.html

8. januára 2021 7:00
Podcast Denníka N
Radíme športovcom
Rozhovory
Športové podcasty Denníka N
Zrýchlenie vďaka vegánstvu je mýtus. Zrýchli vás schudnutie, hovorí odborník Viktor Bielik
Pavel BielikPavel Bielik
Viktor Bielik. Foto N – Pavel Bielik
Viktor Bielik. Foto N – Pavel Bielik

Druhý diel podcastu Športová veda.

Nadmerná konzumácia mäsa zabíja, ale prečo sa polarizujeme, pýta sa Viktor Bielik, športový fyziológ, vedec a lektor v oblasti zdravej výživy a telesného pohybu.

„Nie je dokázané, že by sa športový výkon vegánov líšil od všežravcov. Niektorí pociťujú zrýchlenie pri prechode na rastlinnú stravu, no často je to spôsobené tým, že sa im znížila telesná hmotnosť. Ide o všeobecne známy fakt, ktorý vyplýva aj z vedeckej literatúry,“ tvrdí.

Tento rozhovor je súčasťou nového podcastu Denníka N – Športová veda.

Športové podcasty nájdete na: Apple – Google – Spotify – Podbean – RSS – YouTube

V rozhovore sa dočítate:

aká je bezpečná dávka mäsa za týždeň;
ako ho vieme nahradiť rastlinnou stravou;
či pri vegánstve hrozí strata svalovej hmoty;
či sú vegánske proteíny najlepšie na trhu;
prečo dokument The Game Changers zavádza.

Videli ste dokumentárny film The Game Changers, ktorý hovorí o výhodách rastlinného stravovania pre športovcov?

Videl som ho niekoľkokrát, keďže v odbornej verejnosti vyvolal rozruch prakticky po celom svete. Pri opakovanom prezeraní dokumentu som si overoval uvádzané štúdie, aby som zistil, či sú veci také, ako ich prezentujú.

A čo na to hovoríte?

Je to pekný filmový zážitok, z tohto pohľadu musím priznať, že ide o veľmi dobre zvládnutý počin. Koniec koncov, stojí za tým James Cameron, režisér Titanicu a Avatara. Ale to je asi tak všetko.

Dokument sa nám snaží dokázať, že veda podporuje výlučne rastlinnú stravu, no robí to dosť nevedecky. Prednedávnom sme s vaším kolegom uskutočnili rozhovor, v ktorom sa prezentovali výsledky našej štúdie. Skúmali sme vplyv baktérií v tráviacom trakte na priberanie. Lenže hovoríme o článku v Denníku N. Aby naše výsledky boli vedecky podložené, museli sme ich publikovať vo vedeckom časopise Annals of Nutrition and Metabolism s riadnym recenzným konaním, kde svoje výsledky obhajujete a konfrontujete sa s nezávislými posudzovateľmi.

Ak však pôjdeme po zdroji, v The Game Changers sa vyskytne viacero kvázi štúdií uverejnených len v obyčajných článkoch. Ako príklad môžem uviesť gladiátorov, ktorí podľa dokumentu fungovali čisto na rastlinnej strave; dokument sa pritom neodvoláva na žiadnu štúdiu, len na článok. Z metodologického hľadiska ide o slabý film. Dokonca selektovali len štúdie, ktoré im do mozaiky pasovali, a na tie, čo prezentujú iné výsledky, nepoukázali.

Aj keď sa dokument tváril ako projekt bez konfliktu záujmov, v pozadí bola napríklad firma na výrobu arašidového masla. Zaskočilo ma, keď natreli arašidové maslo na chlieb a tvrdili, že obsahuje toľko proteínov ako mäso. Na chlieb by v takom prípade museli dať štyri až päť lyžíc masla.

Ako prvý sa v upútavke zjaví Arnold Schwarzenegger, bývalý kulturista a 7-násobný Mr. Olympia, ktorý celý život konzumuje mäso a navyše sa nikdy netajil tým, že bral podporné látky. To je trochu pokrytecké, nie?

On niekoľkokrát avizoval, že proteínový priemysel je marketing, pritom ho vytvoril on sám. Ako puberťáci sme ho obdivovali, čítali články o jeho tréningu či jedálnom lístku, kde opisoval, ako si so sparingpartnermi opekali steaky na ohni.

Poďme k Zdenovi Chárovi a Novakovi Djokovičovi, ktorí sú mimoriadne úspešní športovci, pričom základ ich jedálneho lístka tvorí rastlinná strava. Mali by sme si od nich brať príklad?

Vysvetlím to na vápniku. Keď sa dieťa vyvíja, rastie, predlžujú sa mu kosti, ktoré potrebujú stavebný materiál, teda vápnik. Dieťa ho musí do tela dostať a jednou z možností je konzumácia mlieka. Z hľadiska zdravého rastu a vývinu sme naň, dovolím si tvrdiť, odkázaní.

Takže pri 12-ročnom hokejistovi by som bol veľmi opatrný, aby jedol to, čo dnes Zdeno Chára. Má viac ako dva metre, rast sa mu už dávno zastavil, jeho potreby sú iné ako pri chlapcovi. A nezabúdajme na to, že Chára nie je celý život vegánom.

Akú veľkú úlohu zohráva genetika vo vzťahu k rastlinnej strave a športu, ak si vezmeme práve Zdena Cháru?

Nedovolím si hodnotiť, do akej miery je na to predisponovaný; neviem, či je naša europoidná rasa nejakým spôsobom zvýhodnená v tejto oblasti. Vieme však, že človek je úžasne prispôsobivý z hľadiska stravy – ak prídete na miesto, kde budete môcť jesť iba mäso či rybí tuk, nezahyniete. Vaše telo si začne vytvárať potrebnú glukózu a látky pre mozog z tukov a proteínov. A ak prejdete na vegánstvo, po istom čase dokážete z rastliny získať zložky, ktoré pre vaše telo nemusia byť využiteľné za iných okolností.

Ako to?

Tento proces ovplyvňujú baktérie v tráviacom trakte. Napríklad prežúvavce s ich štvordielnym žalúdkom dokážu z celulózy získať glukózu. Do určitej miery sa takto môže správať ľudské telo, pretože sa v tráviacom trakte bude dariť baktériám, ktoré dokážu metabolizovať vlákninu.

Ste športový fyziológ. Máte skúsenosti s ľuďmi, ktorí sa stali vegánmi a dokázali si udržať, prípadne zvýšiť výkonnosť?

Najskôr sa opriem o literatúru, ktorá je v tomto smere nejednoznačná. Nie je dokázané, že by sa športový výkon vegánov líšil od všežravcov. Niektorí pociťujú zrýchlenie pri prechode na rastlinnú stravu, no často je to spôsobené tým, že sa im znížila telesná hmotnosť. Ide o všeobecne známy fakt, ktorý vyplýva aj z vedeckej literatúry.

Hovoríme o strate svalovej hmoty?

Prechod na vegánstvo nemusí znamenať stratu svalov. Je rozdiel, či mám šestnásť a budujem si svalovú hmotu alebo som ako Zdeno Chára, ktorý už má istý svalový fond. Na udržanie svalovej hmoty predsa nepotrebujem toľko čo na jej budovanie.

To musíme veľmi citlivo diferencovať.
Zdeno Chára má dva metre, rast sa mu dávno zastavil, jeho potreby sú iné ako pri chlapcovi, vraví Bielik. Foto – TASR/AP

Štúdia publikovaná v časopise European Journal of Clinical Nutrition hovorí, že vegáni môžu dosiahnuť lepšiu výdrž ako tí, čo jedia mäso.

Často sa stretávame s publikovanými štúdiami, pri ktorých si ľudia prečítajú iba zhrnutie. Alebo sú weby, ktoré si ich význam prispôsobujú. Keď sme hodnotili výskumy, nenašli sme žiadnu prehľadovú štúdiu, čo by odhalila signifikantný vplyv na zlepšenie športového výkonu pri rastlinnej strave.

V tejto štúdii porovnávali rekreačné športovkyne a rozdelili ich na dve skupiny – vegánky a „všežravé“. V nábore sa objavili aj bežkyne a cyklistky. Autori v závere konštatujú, že vegánstvo športovému výkonu neškodí. Vegánkam namerali o 7 % vyššiu kardiorespiračnú zdatnosť. V práci sa neuvádza pomer medzi bežkyňami a cyklistkami vo vegánskej skupine. Avšak test kardiorespiračnej zdatnosti sa robil na bicyklovom ergometri. Ak bežec či bežkyňa nebicyklujú, pri tomto teste dochádza k podhodnoteniu VO2 max (maximálna spotreba kyslíka – pozn. red.), teda kardiorespiračnej zdatnosti.

Vy by ste niekomu odporučili, aby prešiel na rastlinnú stravu?

Priemerný Američan skonzumuje približne pätnásť druhov rastlinnej potravy do týždňa. Africký kmeň Hadza zje za rok šesťsto druhov. Tým, že je strava pestrá, ovplyvňuje zloženie črevného mikrobiómu (súhrn baktérií, bakteriofágov, plesní a kvasiniek, ktoré žijú v našom črevnom systéme – pozn. red.). Čím viac druhov rastlinných zdrojov potravy mám v jedálnom lístku, tým väčšia je paleta vlákniny pre črevné baktérie. Odborníci odporúčajú minimálne tridsať druhov rastlinnej potravy. Niektorí síce prejdú na vegánstvo, ale ich jedálny lístok je málo rozmanitý.

Ak si vezmeme ústnu dutinu, nie som si istý, či je náš chrup prispôsobený výlučne na rastlinný typ potravy. Áno, nadmerná konzumácia mäsa zabíja, ale prečo sa polarizujeme? Problém nemusí byť mäso, ale to, koľko ho zjeme a ako často.

Rozsiahla štúdia, uverejnená v prestížnom vedeckom žurnále The Lancet, na ktorú sa často odvolávam, ukázala, že bezpečná dávka mäsa do týždňa je v priemere 125 – 190 gramov. Keby sme šli do histórie, zistíme, že ani naši predkovia viac mäsa nejedli. Aj gladiátori spomínaní v dokumente The Game Changers ho jedli, len ho nemali tak často. Je to o miere, dávka robí jed.

Ďalším problémom je kvalita mäsa. Dôležité je rozlíšiť, či konzumujete domáce kuracie mäso alebo dovezené antibioticky rezistentné kurence zo zahraničia.

Milan Sedliak, váš kolega, v knihe Telo v 21. storočí hovorí, že má skúsenosť s ľuďmi, ktorí tolerujú vegánske stravovanie dobre, kým iní pri ňom stratia pomerne veľa svalovej hmoty. Prečo?

Možno z toho dôvodu, že niekto svalovú hmotu naberá rýchlejšie, niekto pomalšie. Napríklad seniori potrebujú vyšší príjem proteínov v prípade, že si chcú budovať svalovú hmotu. Je to dosť individuálne.

Dobre. O čo prichádzam, ak prestanem jesť mäso?

Skôr by som povedal, čím a ako ho nahradiť, pretože v princípe nemusím prísť o nič. Pozor si musíme dať na vitamín B12 obsiahnutý v mäse. Niekto má zase problém s nedostatkom železa, ktoré telo lepšie vstrebáva práve z mäsa než z rastlinnej potravy. Ak už človek odmieta konzumovať aj vajcia, musí si dať pozor na to, aby mal naozaj pestrú stravu.

Viem mäso nahradiť semienkami? Mnohí dnes konzumujú ľanové, konopné alebo chia semienka.

Pri semienkach ako potenciálnej náhrade iných potravín dosť záleží na tom, ako ich konzumujeme a či ich v ústach dobre rozomelieme. Môžeme mať pocit, že sme telu vďaka semienkam dodali množstvo živín, ale telo ich nemusí vedieť všetky plnohodnotne využiť. Jedným z riešení je nechať semená ako fazuľa, šošovica, ale aj vami spomínané chia naklíčiť, vďaka čomu môžu byť tieto potraviny bohatšie o živiny.

Ako ešte zvýšime využiteľnosť rastlinnej potravy?

Živočíšna bunka má obal, plazmatickú membránu, ktorá nie je odolná voči našim tráviacim enzýmom, ale v rastlinnej strave sa už nachádza bunková stena, ktorá je voči týmto enzýmom často odolná. Okrem dôkladného mechanického spracovania v ústnej dutine tráveniu pomáha aj úprava, napríklad varenie alebo fermentácia (kvasená zelenina – pozn. red).

Takže ak si pripravím na raňajky ovsené vločky spolu s konopnými a chia semienkami, nemôžem si byť istý, že ich telo využije.

Nie, náš organizmus nie je miešačka. Ak si myslíme, že si niečo také zabalíme doma a v práci to do seba rýchlo nahádžeme, tak robíme chybu. Dôležité je pomalé mechanické spracovanie, nato máme zuby.
Viktor Bielik v relácii Reštart. Foto – TV Joj

Predstavme si, že som rekreačný športovec, prídem za vami a chcem popri športe konzumovať iba rastlinnú stravu. Riskujem tým niečo?

Ak niekto chce prejsť na vegánske potraviny, mal by sa nechať aspoň vyšetriť – skontrolovať si krvný obraz, čiže zistiť, či má referenčné množstvo hemoglobínu v krvi a aj či je v organizme dostatok železa.

Líšila by sa moja strava podľa toho, či behám, plávam alebo chodím do fitka?

Nemyslím si. Pestrý rastlinný jedálny lístok ponúka množstvo bielkovín, vitamínov a minerálov. Nevidím problém v tom, že by sa 30-ročný človek rozhodol prejsť na vegánstvo a zároveň by si chcel udržať svalovú hmotu.

A viem svalovú hmotu budovať popri vegánskom stravovaní?

Určite. Poznáte belgické modrobiele býky? Sú neskutočne osvalené. Alebo medvede hnedé, ktoré majú na lebke sagitálny hrebeň, kde sa upínajú silné žuvacie svaly – a to sa okrem rýb živia čučoriedkami, hľuzami a hubami. Konzumujú všestrannú stravu tak ako my, rovnako patríme do živočíšnej ríše. Naozaj neexistuje dôvod na to, aby sme si mysleli, že svaly vybudujeme iba na živočíšnom proteíne.

Niektorí športovci hovoria, že sa im vďaka vegánstvu výrazne zlepšila regenerácia.

Je to trochu komplikovanejšie, musíme to kvantifikovať. Ľudia, ktorí takto zmenia potraviny, často zmenia niektoré ďalšie veci. Začnú sa viac naťahovať, dbajú na lepší spánok, kúpia si doplnky výživy… Fungovať môže niekedy pocit senzácie.

A čo vegánske proteíny, ktoré často glorifikujeme ako najlepšie na trhu?

Ja až tak nie. Vezmime si ryžový proteín, v ktorom sú niektoré aminokyseliny v inom pomere ako pri srvátkovom proteíne. Spomínam si na školenie v Laponsku z minulého roka, kde jeden švédsky vedec tvrdil, aby sme si dávali pozor na nadmerný príjem rastlinných proteínov, pretože prejdú do hrubého čreva, kde z nestrávených častí baktérie dokážu syntetizovať propionát, ktorý môže pôsobiť protizápalovo. Poviem vám úprimne, jeho slová som sa snažil nájsť v štúdii, no nepodarilo sa mi to.

Ale ako príklad nám dokáže poslúžiť nadmerná konzumácia domácej fazuľovej či šošovicovej polievky od mamy, ktorá môže spôsobiť zvýšené nadúvanie a plynatosť, pretože baktérie môžu tráviť nestrávené zvyšky – proteíny.

Poznáme ideálne kombinácie rastlinných potravín, vďaka ktorým dokážeme vyťažiť maximum z ich zloženia?

Spomínal som už síce nedostatky niektorých rastlinných proteínov, no vieme ich vhodne nakombinovať. Keď skombinujeme šošovicu s ryžou, vo finále získame veľmi priaznivé spektrum aminokyselín.

Mal by som suplementovať niektoré látky, ak som vegán? Napríklad kreatín a karnozín, ktoré sú v mäse?

V prípade, že sme zdraví a v krvi nič nechýba, nie je to nutnosť. Mali by sme sa však snažiť urobiť našu stravu čo najpestrejšou a plnohodnotnou.
Viktor Bielik (1977)

Je vysokoškolským pedagógom na Katedre biologických a lekárskych vied FTVŠ UK v Bratislave. Napísal viacero vedeckých a odborných prác a publikácií, ktoré sa venujú problematike výživy, diagnostiky trénovanosti a metodológie vo vrcholovom, ale aj rekreačnom športe. Od roku 2009 pracuje v Sportmede – neštátnom zdravotníckom zariadení zameranom na vykonávanie preventívnych telovýchovnolekárskych prehliadok, funkčných vyšetrení a diagnostiky trénovanosti profesionálnych a amatérskych športovcov.

včera 12:04
30. výročie malej privatizácie: Ako som dohodla deal s bratislavskou mafiou
Andrea Kleine
Na snímke Jarmila Lebeňová vydražila predajňu tabaku z vyvolávacej sumy 6000 Kčs na 1 320 000 Kčs, čo bolo dovtedy v dražbách na Slovensku unikátne. Foto - TASR
Na snímke Jarmila Lebeňová vydražila predajňu tabaku z vyvolávacej sumy 6000 Kčs na 1 320 000 Kčs, čo bolo dovtedy v dražbách na Slovensku unikátne. Foto – TASR

Príbeh o tom, ako mafiáni mojej rodine pri dražbe očnej optiky pošpinili ideály Novembra, ale nakoniec sme predsa len zvíťazili.

Podľa zákona č. 427/1990 Zb. z 25. 10. 1990 o prevode niektorých vecí z vlastníctva štátu do vlastníctva fyzických alebo právnických osôb sa v januári 1991 uskutočnila prvá malá privatizácia v Československu.

Týmto pojmom sa nazýval prevod dovtedy štátnych prevádzkových jednotiek ako maloobchodov, reštaurácií alebo prevádzkarní miestnej výroby do súkromných rúk formou dražby. Cena väčšiny týchto malých podnikov sa pohybovala rádovo v státisícoch korún československých a bola teoreticky dostupná všetkým občanom.

Ja som sa s rodičmi na tomto procese, ktorý zmenil naše životy, zúčastnila. Pochádzam z Bratislavy a moja mama v 70. rokoch pracovala vo v tých časoch známej a exponovanej očnej optike na Gorkého ulici.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Na rozdiel od dneška to bola jedna z najrušnejších ulíc mesta, kde sa miešali veksláci pred obchodmi Tuzexu, umelci z SND a herci z DPOH, ako aj úradníci z rôznych okolitých komunistických inštitúcií s bežnými ľuďmi večne čakajúcimi v radoch a zháňajúcimi základný nedostatkový tovar. Toto boli aj mamini zákazníci.

Dovozové okuliare (pre mladších – týmto výrazom sa označoval tovar zo Západu) boli zaujímavým podpultovým tovarom, ktorý sa dal výborne zobchodovať za prístup k inému nedostatkovému tovaru (banány, mandarínky, kvalitné mäso, rifle atď.). Gorkého ulica bola už vtedy fungujúcim voľným trhom.

V roku 1983 prešla mama do očnej optiky v novootvorenom obchodnom centre Hron na Dolných honoch, kde sa konečne mohla stať vedúcou. Jej zákazníkov to však neodradilo a rýchlo sa naučili merať dlhšiu cestu za vynikajúcimi službami a podpultovými okuliarovými rámami.
Gorkého ulica. Foto – NBS
Rodičia nechceli byť stratenou generáciou

November ’89 sme nielenže privítali s nadšením, ale na revolúcii sme sa aj aktívne podieľali: otec bol na svojom pracovisku členom štrajkového výboru, ja som bola ako študentka od prvých dní aktívna na svojej fakulte Vysokej školy ekonomickej a brat bol ako štvrták študentským lídrom na svojom gymnáziu.

Jedine mama mohla demonštrovať len cez víkend, keďže sa z práce vracala každý deň až o siedmej večer, ale na bielom plášti nosila trikolóru.

A vydobytá sloboda pre nás znamenala veľa: vzhľadom na otcových rodičov a sestru, ktorí po auguste ’68 emigrovali na Západ, na otcovo odmietnutie spolupráce s ŠtB a nečlenstvo oboch v KSČ bol náš kádrový posudok, mierne povedané, nepriaznivý. Konečne sme mohli slobodne rozhodovať o svojich životoch.

Preto sa moji rodičia rozhodli odkúpiť maminu optiku, hneď ako sa koncom roku 1990 začalo o malej privatizácii hovoriť. Otec mal už 50 rokov a po revolúcii sa konečne stal riadiacim pracovníkom, mama mala 40. Napriek tomu, že nemali žiadne úspory, neváhali ani sekundu.

Proces bol taký, že záujemca o kúpu prevádzky informoval o svojom záujme príslušný štátny podnik, ktorý mal zo zákona povinnosť zabezpečiť inventúru zásob a ocenenie prístrojového vybavenia a zariadenia obchodu. Tieto položky boli následne predmetom dražby.

Moja mama bola prvou optičkou na Slovensku, ktorá oznámila štátnemu podniku Očná optika zámer sprivatizovať prevádzku. Ten však celý proces brzdil a neuskutočnil inventúru.

Rodičia sa obrátili na otcovho známeho z čias ich spoločného pôsobenia vo folklórnom súbore Ekonóm – Ľudovíta Kaníka, vtedy riaditeľa odboru malej privatizácie a dražieb na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku SR.

Ten si okamžite predvolal riaditeľa štátneho podniku a za prítomnosti mojich rodičov mu dôrazne prikázal zabezpečiť všetko potrebné na dražbu prevádzky. Okresná privatizačná komisia zaradila maminu optiku do dražby v októbri 1991 s vyvolávacou cenou 131 000 Kčs.
Prečítajte si
Kaník o malej privatizácii: Dražby boli na viacerých miestach, aby mafia nemala všetko pod kontrolou
Privatizačná mafia – dejstvo prvé

Už od začiatku poskytovala malá privatizácia rôznym špekulantom veľké možnosti, keďže nie všetky eventuality boli ošetrené zákonom. Tak boli napríklad prevádzky s lukratívnou polohou vydražené za obrovské sumy len s cieľom získať nárok na prenájom priestoru na podnikanie v úplne inej sfére, ako bola pôvodná prevádzka.

Toto nám nehrozilo, keďže poloha na Dolných honoch naozaj nebola ani vtedy zaujímavá. Napriek tomu bola moja mama nervózna a vzhľadom na veľké psychické napätie sa rozhodla osobne sa na dražbe nezúčastniť. Ako čerstvá inžinierka ekonómie som otca na dražbu v priestoroch filmového klubu (dnešné kino Lumière) sprevádzala ja.

Keď sme vstúpili do vestibulu a zamierili k vchodu do kinosály, nevideli sme žiadnych potenciálnych záujemcov. Len čo však otec pred vstupom do sály, kde sa konala samotná dražba, zaplatil poplatok za účasť v dražbe vo výške 2000 Kčs, z ničoho nič sa vyrojili viacerí muži a postupne platili dražobný poplatok tiež.

V tom momente sme začali mať podozrenie, že sa deje niečo nekalé, keďže podľa našich informácií nemal nikto z bratislavských optikov o prevádzku záujem a aj tak by sme hociktorého z nich hneď poznali.

Usadili sme sa v strede kinosály a vzápätí po nás vošiel upravený pán v baloniaku s aktovkou a posadil sa o rad nižšie rovno predo mňa.

V momente, keď vošiel licitátor a začal si pripravovať svoje papiere, pán v baloniaku sa otočil ku mne a hneď som tušila, čo príde. Bez toho, aby sa predstavil, povedal s úsmevom: „Ak mi zaplatíte 50-tisíc, vydražíte optiku za vyvolávaciu cenu a nebudeme ju zvyšovať.“ V tej chvíli sa mi prehnali hlavou všetky roky, počas ktorých to naša rodina naozaj nemala ľahké, a pomyslela som si, že opäť je tu jedna sviňa, ktorá má nad nami moc a rozhoduje o nás.

Aj keď som hneď vedela, ako mu odpoviem, nebola som si istá, či u otca nezvíťazia morálne princípy, ktorými sa riadil v oveľa ťažších situáciách. Len som mu povedala sumu a otec prikývol.

Optiku sme behom pár minút vydražili za vyvolávaciu cenu. Ako sme vychádzali z kinosály, dal mafián otcovi v ťažkej pohode vizitku so svojím menom, s titulom JUDr. a pracovnou adresou so slovami: „V stredu vás čakám.“

To bolo o štyri dni. Naši však nemali ani korunu nazvyš, keďže aj za úver na splatenie kúpnej ceny plánovali ručiť otcovým a mojím platom a v banke museli založiť všetko rodinné zlato (ktorého, samozrejme, nebolo tak veľa).

Našťastie nám pomohol dobrý priateľ a v priebehu najbližších dní nám peniaze požičal. V stredu sa otec dostavil na druhé poschodie bývalej budovy ROH (dnešný Istropolis) a opýtal sa mafiána, čo by spravil, keby mu tie peniaze nedoniesol. Na to mu odpovedal: „Ja nič. Ale mal som s tým výdavky a tí ostatní, od ktorých by som chcel tie peniaze naspäť, tí by napríklad vašej manželke každý deň vymlátili výklad.“
Prvým ministrom privatizácie bol Augustín Marián Húska, ktorého v roku 1991 vymenil Ivan Mikloš.
Privatizačná mafia – dejstvo druhé

Od septembra 1991 som pracovala v Bratislave pre rakúsku konzultačnú firmu, v ktorej som brigádovala vo Viedni rok predtým počas jesenného semestra na Ekonomickej univerzite. Bolo to už obdobie nastupujúceho mečiarizmu a môj zamestnávateľ očividne stál na tej „správnej“ strane, keďže získal od vlády konzultačný projekt privatizácie energetického sektora SR, ktorý som ako čerstvá absolventka koordinovala.

Jedného dňa, niekoľko týždňov po dražbe, mi takmer stuhla krv v žilách, keď som zbadala, ako si to po chodbe vo vtedajšom Press centre (dnešný Tower 115) štráduje rovno do kancelárie môjho rakúskeho šéfa mafián v baloniaku s aktovkou!

V tom momente mi bolo hneď jasné, že musím zmeniť zamestnanie. Dala som výpoveď a prihlásila som sa do konkurzu na jednu z početných novovznikajúcich pozícií americkej multinárodnej spoločnosti, ktorá (ako mnoho svetových firiem v tom čase) vo veľkom rozbiehala svoje aktivity v strednej a vo východnej Európe, a odsťahovala som sa do Prahy.

Po rozdelení Československa som sa ako polovičná Češka prihlásila o české štátne občianstvo, keďže som s mečiarovským Slovenskom nechcela mať nič spoločné.

Snom mojich rodičov, ktorí žili v Starom Meste, bol menší obchod v centre pre stálych solventných zákazníkov, aby nemuseli cestovať na Dolné hony. No ceny prenájmov rýchlo rástli do závratných výšin a v strede mesta sa začalo rozmáhať výpalníctvo, ktoré sa postupne šírilo aj do okrajových štvrtí.

A aký bol dôvod, že prevádzky v obchodnom centre Hron nemuseli mafiánom nikdy platiť? V suteréne sa nachádzal bar a herňa, ktoré vlastnil Albánec, a miestni mafiáni rátali s tým, že má všetky obchody pod svojou „ochranou“.

Optika prosperovala, ale keďže obchodné centrum Hron postupne chátralo, v roku 2006 si mama prenajala nové moderné priestory o niekoľko ulíc ďalej, kde prevádzkovala firmu až do roku 2013. V tom čase ju predala svojej dlhoročnej mladej zamestnankyni, ktorá očnú optiku dodnes úspešne vedie ako malý rodinný podnik.

Po tridsiatich rokoch nesie očná optika naďalej svoj pôvodný názov AD optika – moje a bratove iniciály.

Pre mňa je to definitívny dôkaz, že naša rodina porazila komunizmus, mečiarizmus aj mafiu a dokázala, že má zmysel prevziať zodpovednosť za svoj život a usilovať sa o svoje šťastie.