Dvacet tisíc lidí se nakazilo po prvním očkování. Ochrana je jen poloviční
ilustrační snímek
11. června 2021 9:53
Ačkoliv první dávka očkování proti koronaviru stačí, aby se daný člověk nemusel pravidelně testovat, v praxi není nákaza covidem-19 po prvním očkování vzácná. Ochrana je totiž jen poloviční. Ústav zdravotnických informací a statistiky (ÚZIS) eviduje přes 20 tisíc takových případů. Má to ale světlou stránku: velká část nákaz je bezpříznaková.
Zdravotní sestra Veronika se nechala očkovat již v polovině ledna. Díky svému povolání měla možnost registrace mezi prvními. Osm dní po první dávce vakcíny od firem Pfizer a BioNTech ale nastoupila teplota, ztráta čichu, chuti a bolest hlavy. O den později měla pozitivní PCR test.

„Prošla jsem si klasickou nemocí se všemi příznaky, co covid nese - bolest hlavy, kloubů, zvýšená teplota, motání hlavy, průjem, ztráta čichu a chuti. Tyhle akutní problémy jsem měla čtrnáct dnů,“ popsala. Po čtrnácti dnech se vrátila do práce. „Po prvním ‚přetrpěném‘ dnu v práci, kdy jsem myslela, že tu směnu nedokončím, jsem měla všechny příznaky zpátky. Znovu bolest hlavy, očí, motání hlavy, teplota. V pracovní neschopnosti jsem byla dalších čtrnáct dnů,“ dodala.


Exkluzivní průzkum: každý čtvrtý odmítá vakcínu. Ohrožená imunita, varují vědci
Po měsíci již byla zcela zdravá. Na rozdíl od jiných pacientů jí žádné problémy nezůstaly. S příslušným odstupem dostala druhou dávku vakcíny, po které neměla už žádnou reakci.

Důvodů může být více: buď Veronika virus v těle měla již v okamžiku, kdy se nechala očkovat první dávkou, nebo se nakazila již v prvních dnech po aplikaci vakcíny. Dříve, než tělo stihlo zareagovat a vytvořit protilátky.

Jedna dávka navíc k plné ochraně nestačí. Podle klinické studie má po první dávce látky od Pfizeru ochranu před nemocí 52 procent očkovaných, po druhé dávce 95 procent.

Po čtrnácti dnech počty klesají
Podle dat Ústavu zdravotnických informací a statistiky skutečně není nákaza po první dávce vakcíny zas tak výjimečná. Ústav eviduje 20 573 případů, kdy se někdo nakazil po podání první a před podáním druhé dávky vakcíny. Stalo se tak tomu tedy asi u 0,93 procenta očkovaných první dávkou.

Co je ale klíčové: většina byla asymptomatická, tedy zcela bez příznaků. Z více než dvaceti tisíc nakažených pociťovaly symptomy jen asi čtyři tisíce lidí . Přes dva a půl tisíce pacientů muselo do nemocnice s lehkým průběhem, 1 490 skončilo na jednotce intenzivní péče, případně nemoci podlehlo.

Senior zemřel na covid i přes očkování, nakazil se od personálu domova

Číslo navíc zásadně klesá s dobou po podání dávky vakcíny. A především po aplikaci druhé dávky. „U 1 138 226 lidí bylo dosud zachyceno 3 619 nákaz, což je pouze 0,32 procenta. V odstupu čtrnácti dní po aplikaci druhé dávky byla nákaza prokázána pouze u 0,17 procenta očkovaných oběma dávkami. Těžký průběh onemocnění byl čtrnáct dní po druhé dávce vakcíny zachycen pouze u cca 0,01 procenta očkovaných,“ uvedl ÚZIS.

Podle toho tak lze usuzovat, že většina nákaz proběhla právě v době před očkováním, případně brzy po něm, kdy daný pacient ještě neměl vytvořené protilátky. „Lze učinit jednoznačný závěr, že očkování zásadně snižuje riziko následné nákazy a zejména těžkého průběhu nemoci,“ doplnil ústav.

Graf znázorňující dobu do pozitivity na covid-19 po podání vakcíny
Graf znázorňující dobu do pozitivity na covid-19 po podání vakcíny

Pomoci může zkrácení intervalu mezi dávkami
A také z nemocnic, kde o tyto pacienty pečovali, zní, že pacienti po očkování jsou již méně rizikoví a lépe se s nemocí poperou. „Průběh nemoci je velmi individuální. Obecně je možné říci, že očkovaní lidé se vyhnou nejzávažnějším komplikacím, které jsou spojené s tímto onemocněním,“ říká třeba mluvčí Fakultní nemocnice Hradec Králové Jakub Sochor.

„V případech nákazy po druhé dávce šlo spíš o ojedinělé hospitalizace, průběh u nich byl bez následných komplikací, které se jinak u neočkovaných s těžkým průběhem objevovaly,“ potvrzuje mluvčí Fakultní nemocnice Brno Veronika Plachá. Všichni se shodují v jednom: většina obdobných případů dorazí krátce po první dávce, kdy ochrana ještě není dostatečná.

Právě z tohoto důvodu ostatně epidemiolog Petr Smejkal, šéf mezioborové skupiny MeSES, propaguje zkrácení doby mezi podáním první a druhé dávky vakcíny od firem Pfizer a BioNTech. A u Moderny tak již ministerstvo zdravotnictví dokonce učinilo.

Covid zabíjel víc, než ukazují oficiální zprávy. Česko je na šestnáctém místě
„Riziko je, že virus velmi rád zmutuje v době, kdy naráží na nedostatečně chráněnou populaci a to je i ta jedna dávka,“ uvedl Smejkal pro Radiožurnál.

Právě doba mezi oběma dávkami byla původně kratší. Činila tři týdny - jedenadvacet dní - dokud ji ministerstvo zdravotnictví v březnu neprodloužilo na dvaačtyřicet dní. Důvodem tehdy byl nedostatek vakcín. Teď ale tento problém již není.

A v případě, že se člověk po první dávce nakazí, podání druhé dávky se ztíží. „Druhou dávku vakcíny je potřeba odložit o devadesát dnů od ukončení izolace. K odkladům dochází kvůli imunitní reakci těla, kdy po prodělání nemoci je zvýšená hladina protilátek přirozeně. Znovunakažení je tak v těchto devadesáti dnech velmi nepravděpodobné, zato pravděpodobnost citlivější reakce těla na vakcínu, jako je teplota či únava, se zvyšuje,“ uvedla Gréta Rakašová z tiskového odboru ministerstva zdravotnictví.

Očkovaní první dávkou se nyní přesto po dvaadvaceti dnech nemusí testovat. „Máme rychle rostoucí počty lidí, kteří jsou naočkovaní, ale máme také velmi velké množství těch, kteří jsou očkovaní jen jednou dávkou vakcíny. To poskytuje jen částečnou ochranu. Lidé by si neměli dělat iluze,“ upozornil ředitel české pobočky Světové zdravotnické organizace Srdan Matić.

Zdroj: https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/ocko ... oj=otvirak

Mám trochu strach z leta, hovorí pediatrička a členka konzília odborníkov Elena Prokopová a pripomína, ako sa v auguste začali ľudia vracať z dovoleniek, deti z kempov a táborov, boli svadby a odrazu bolo zle.

Od pondelka sa do čakárne na očkovanie proti covidu môžu hlásiť aj deti od 12 do 15 rokov. Pediatrička Elena Prokopová, ktorá je aj členkou konzília odborníkov, neočakáva veľký záujem o očkovanie. V rozhovore vysvetľuje, prečo by sa mali dať deti očkovať, aj keď má u nich covid mierny priebeh,

na aké reakcie sa po očkovaní detí pripraviť,
prečo ešte nefunguje očkovanie v ambulanciách,
či bude za očkovanie finančná odmena,
a či sa bojí jesennej vlny.
Podľa prieskumu Markízy nepodporuje očkovanie detí mladších ako 16 rokov 50 percent opýtaných. Prekvapilo vás to číslo?

Nie. Dokonca som rátala, že to v prieskume vyjde ešte menej. Chápem, že rodičia majú rezervovaný postoj k očkovaniu detí proti covidu. Od začiatku komunikujeme, že deti nie sú rizikovou kategóriou, a práve preto sme to mohli očakávať. Neočakávam preto veľký záujem a ak dosiahneme 48-percentnú zaočkovanosť detí, budeme nateraz spokojní. Na jeseň to možno zvážia rodičia viac. Vtedy pôjdu do školy, na tréningy, sústredenia.

Ovplyvňuje to aj zlepšujúca sa situácia?

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Ak by bola možnosť očkovať sa v januári či februári, keď bola druhá vlna pandémie najvyššie a videli sme preplnené nemocnice, túžba zaočkovať sa by bola oveľa väčšia ako dnes. Chápem, že keď rodičia vidia, ako ubúdajú pozitívni, tak motivácia nie je taká veľká. Keď začne počet prípadov na jeseň stúpať, čo veľmi pravdepodobne začne, vôľa očkovať sa bude väčšia.

Väčšina detí má mierny priebeh, často bez príznakov. Prečo by sa mali dať očkovať?

Je to základná otázka, ktorú stále dostávam. Deti môžu ochorieť na covid, ich priebeh ochorenia je u nich vo väčšine prípadov ľahší ako u dospelých, môže byť aj bezpríznakový. Máme však aj deti s ťažšími príznakmi, ale globálne majú deti príznakov menej. Ale môže sa u nich prejaviť syndróm, ktorý sa nevyskytuje u dospelých, takzvaný syndróm PIMS, ktorý je opisovaný po ochorení covid-19. Po odstupe troch, štyroch až piatich týždňov po prekonaní covidu, ktorý môže u detí prebehnúť bezpríznakovo, sa objaví toto závažné ochorenie, ktoré je multisystémové, zápalové a autoimunitne podmienené. Ide o veľmi závažné ochorenie a môže skončiť smrťou dieťaťa. Aj na Slovensku máme takéto prípady.

Dá sa povedať, u ktorých detí sa tento syndróm prejaví?

To je práve ten problém. Nevieme predpovedať, ktoré dieťa ochorenie postihne a ktoré nie. Môže to vzniknúť aj u dieťaťa, o ktorom ani nevieme, že malo covid. Keď dieťa zaočkujeme, môžeme sa tomuto závažnému ochoreniu vyhnúť. Druhý dôvod, prečo by sa deti mali očkovať, je, že ochorenie šíria medzi sebou a následne ho podávajú dospelým, ktorí môžu ochorieť.

Ako budú deti vakcínu zvládať? Budú mať teploty, zimnicu? Mali by si rodiča na druhý deň zobrať voľno, aby sa mohli o zaočkované dieťa starať?

Deti budeme očkovať vakcínou od konzorcia Pfizer-BioNTech, ktorá je schválená na použitie u detí od 12 do 15 rokov. Je to presne tá istá vakcína ako u dospelých. A aj spektrum vedľajších účinkov je rovnaké ako u dospelých, vyšlo to aj v klinických skúškach. U detí sme však na takéto reakcie zvyknutí. Pediatri robia všetky základné očkovania u detí. Keď nás opúšťajú v 18-tke či 26-tke, všetko ostatné sú už len preočkovania ako tetanus alebo nepovinné očkovanie pred cestami. Všetky očkovania proti najhorším chorobám si s deťmi a rodičmi odžijeme my pediatri a rodičia vedia, že vždy po očkovaní môže prísť teplota. Rodičia to poznajú, vedia, ako to prebieha, a ak je to možné, mali by sa nachystať, že na druhý deň budú doma.

Nemajú teda čakať nič iné ako pri bežných očkovaniach, ktoré deti doteraz absolvovali?

Nie, v klinických štúdiách boli opisované vedľajšie účinky ako u dospelých. Deti v tejto vekovej kategórii majú rýchlejšiu imunitnú reakciu a môžu mať vo väčšej pravdepodobnosti teplotu ako dospelý alebo môžu mať väčšiu reakciu v mieste vpichu. Ale ich organizmus ľahšie zvláda teploty či lokálne reakcie.

Je rozdiel v reakciách po prvej a druhej dávke?

Je to úplne rovnaké ako u dospelých. Pri mRNA vakcínach, a to je aj Pfizer-BioNTech, očakávame o niečo výraznejšie vedľajšie účinky po druhej dávke. Ale je to veľmi individuálne. Aj z okolia vieme, že niektorí ľudia nemali nič po prvej ani druhej dávke a sú ľudia, ktorí mali výraznejšie reakcie.


Prečítajte si
Bez očkovania detí 12+ proti covidu sa nepohneme, treba ich zaočkovať čím skôr (anketa s vedcami)
Je očkovanie proti covidu vhodné pre každé dieťa?

Prakticky nemáme ochorenie, pri ktorom by sme deti nemohli touto vakcínou očkovať. Deťom, ktoré trpia chronickým ochorením, je práveže očkovanie odporúčané. Pri deťoch s vrodeným ťažkým imunodeficitom je očkovanie dôležité, ale treba to robiť v špecializovanom centre a nie v bežnej ambulancii. Alebo pri deťoch s mastocytózou.

Mal by sa rodič predtým poradiť s pediatrom?

Bola by som veľmi rada, keby sa každý rodič, ktorý chce dať zaočkovať svoje dieťa, poradil s pediatrom. Môže ho kontaktovať e-mailom, telefonicky alebo esemeskou, dnes komunikácia funguje a nemusí k nemu ísť osobne. Pediater by mal vedieť, že rodič chce dať dieťa zaočkovať a pediater by to mal odobriť. Ale kontraindikácií nie je veľa. Aj keď sa teraz na začiatku bude očkovať vo veľkokapacitných centrách, deti budú vždy očkovať len pediatri.

Video: Rozhovor s pediatričkou Elenou Prokopovou (Veronika Folentová, Michaela Barcíková)


Rodičia sa obávajú dlhodobých následkov. Čo by ste im povedali?

Je to ťažká otázka a musí si to vyriešiť každý jeden rodič. Aj ja som to riešila pri očkovaní svojho dieťaťa, keďže je vo vekovej kategórii, kde som ho už mohla registrovať na očkovanie. Podľa toho, aký je mechanizmus vakcín, výsledky klinických štúdií a podľa toho, koľko miliónov ľudí bolo touto vakcínou očkovaných, sa dá predpokladať, že dlhodobé následky nebudú.

Už aj pred koronou pribúdalo rodičov skeptických k očkovaniu detí. Čo sa stane po korone? Očakávate, že sa teraz posilní ich ochota očkovať sa alebo naopak?

Očkujeme najmä my pediatri a stretávame sa aj s takýmito rodičmi. Boli sme naučení na antivax rodičov. Používali sme dlhé roky tie isté vakcíny a zvládali sme to. Tí, ktorí boli odporcovia povinných očkovaní, ostanú odporcami očkovania aj proti covidu. Mnohí, ktorí mali zlú skúsenosť s koronou, sa skôr otočia na druhú stranu a budú za očkovanie. Človeka, ktorý je presvedčený o prospechu očkovania, korona nezmení. Toho, kto je proti očkovaniu, skôr utvrdí. Myslím, že to ostane rovnako a utrasie sa to.

Neobávate sa, že sa zväčší skupina popieračov?

Nemyslím si to.


Foto N – Tomáš Benedikovič
Stane sa očkovanie proti covidu bežným povinným očkovaním, ako je to napríklad pri osýpkach či tetane?

Závisí to od toho, ako sa koronavírus bude správať, ako bude mutovať. Ak celosvetovo ako populácia dosiahneme vysokú zaočkovanosť a dosiahneme kolektívnu imunitu, prestane vírus cirkulovať v populácii, zníži sa pravdepodobnosť vzniku nových mutácií a nebudeme musieť pravidelne očkovať. Ak sa to nestane, možno budeme musieť v pravidelných intervaloch preočkovať.

Spustila sa čakáreň pre osoby od 12 do 15 rokov a robia sa už aj testy s mladšími deťmi. Kedy by to mohla byť realita?

Dúfam, že veková kategória od 2 do 12 rokov by sa mohla začať očkovať na jeseň.

Mali by mať očkovaní žiaci iné podmienky v škole ako tí, ktorí očkovaní nie sú?

Mali by mať iné podmienky. Nemôžeme chcieť a ani to nie je cieľom, aby sme plošne zatvárali školy. To už máme, dúfam, za sebou. Ale môžeme očakávať, že pre bezpečnosť detí bude v škole nastavený systém: očkovaní, tí, čo prekonali ochorenie do 180 dní alebo testovaní. Je to úplne fér, každý si bude môcť zvoliť svoju pozíciu. Testovanie už dnes nepredstavuje taký problém. Deti majú kloktacie testy, ktoré sa robia výplachom ústnej dutiny, čo zvládnu aj malé deti a nezaťažuje ich to. Rodičia budú musieť rátať s takýmto nastavením.

Viete si to predstaviť na celom prvom, druhom stupni aj v materských školách?

Nemyslím si, že v škôlkach by sme mali takto postupovať. Tam nepočítame s tým, že by deti kloktali. Budeme veľmi apelovať na rodičov, aby boli zaočkovaní. Veľmi malé deti sa stretávajú najmä doma s rodičmi a starými rodičmi – to sú ich zdroje infekcie. Potom sú to spolužiaci zo škôlky. Ale keď to budú deti zaočkovaných rodičov, pravdepodobnosť, že príde dieťa, ktoré je infikované, je veľmi malá.

Na prvom stupni by to tak fungovať malo?

Áno. Šesťročné deti mám bežne v ambulancii. Keď malo dieťa ešte pred covidom soplík, tak veľmi úzkostní rodičia prišli a chceli mu urobiť výter z nosa. Mali sme veľmi veľa práce, aby sme im vysvetlili, že výter pre ich dieťa vôbec nemá význam. Vtedy nemali problém, aby ich dieťa absolvovalo výter z hrdla či nosa. Potom prišla korona a zrazu bolo dieťa úzkym kontaktom, bolo vo veľkom riziku a chceli sme urobiť opäť výter – rovnaký, o aký pred dvomi mesiacmi žiadali pri nádche – a zrazu to bol problém. Pritom tie výtery sú veľmi podobné. Je to skôr o nastavení rodičov, lebo deti to zvládnu. Možno plačú, ale odpustia nám to.

Máme teda počítať s tým, že na jeseň budeme testovať?

Ale to funguje aj v celej Európe. V Rakúsku a Dánsku sa bez očkovania, prekonania či testovania nedostanete do interiéru reštaurácie. Najbližší rok či dva to bude súčasťou života,.

Okrem testov by mohli byť iné opatrenia pre zaočkované deti? Môže sa stať, že by nemuseli nosiť respirátory či rúška? Alebo by sa vytvárali skupiny z očkovaných detí?

Nie, to by bola naozaj nežiaduce preferovanie očkovaných, a to narážame na ľudské práva. Ale budú zrejme platiť pravidlá na podujatia. Napríklad, že na nejakom podujatí bude kapacita 250 ľudí a ak tam bude chcieť byť viac osôb, tak sa to môže navýšiť o niekoľko percent, ale len o zaočkovaných.

Koľko učiteľov je dnes zaočkovaných?

Ministerstvo školstva udáva, že okolo 50-tisíc učiteľov a pracovníkov v školstve už bolo zaočkovaných proti koronavírusu.

Nie je to číslo nízke?

Nie, myslím si, že je to celkom dosť veľké číslo. Mnohí z učiteľov sa očkovali AstraZenecou, ktorá nebola odporúčaná pre chronických pacientov a ľuďom s poruchami zrážanlivosti krvi. Väčšina učiteliek sú ženy a u nich sa trombofilné stavy mohli vyskytnúť. Teraz môže záujem u nich zvýšiť mRNA vakcína. Navyše mnohí v tom čase boli po prekonaní covidu.

Malo by byť očkovanie pre učiteľov a iné profesie ako zdravotníci či pracovníci v DSS povinné?

Takáto možnosť prichádza do úvahy a neodmietam ju. My zdravotníci máme povinné očkovanie proti hepatitíde B. Je to pochopiteľné, aby som v zdravotníctve nenakazila pacienta, a to isté by mohlo byť s covidom. Chránim seba, aby som sa nenakazila od pacienta, ale aj ako neočkovaný lekár môžem ohroziť pacientov. Je to vo verejnom záujme. Niektoré povolania by mohli mať očkovanie povinné. Samozrejme, medzi tieto profesie by sme mohli zaradiť aj učiteľov.

Už sa o tom tak diskutuje?

Nie, zatiaľ sme o tom nediskutovali. Závisí to aj od toho, koľko ľudí sa dá zaočkovať.

Ďalšia možnosť je pozitívna motivácia. Je možné, že by mali učitelia iné opatrenia v škole, ak by boli očkovaní?

To by bolo možné, ak by sme mali dostatočné percento ľudí zaočkovaných. Ale pokiaľ nemáme, nemôžeme si to dovoliť, lebo ani očkovaný nie je stopercentne chránený. Pravdepodobnosť ochorenia je síce nízka, ale je.

Je nezaočkovaný učiteľ pre žiakov nebezpečný?

Áno, je pre žiaka rizikom.

Čo by ich mohlo ešte motivovať očkovať sa?

Je to verejný záujem a uvažuje sa o rôznych benefitoch pre očkovaných, ale už aj dnes ich je dosť. Už len cestovanie. Zaočkovaní sa môžu voľne pohybovať po celej Európskej únii. Nemajú žiadne obmedzenia ani po príchode nepotrebujú testy. Uvažuje sa aj o ďalších materiálnych bonusoch. Som k tomu rezervovaná, ale je to môj osobný názor. Každému by malo záležať na svojom zdraví a zdraví svojich najbližších, svojej komunity, aby sme tu mohli žiť normálne. Ak toto nebude, tak sa z pandémie nedostaneme.

Keď sa ma na to opýta niekto blízky, predstavím si seba, keď som dostala covid. Som človek, ktorý na to nemal vek, nemala som žiadne ochorenie, žiaden rizikový faktor a mám veľmi zlú skúsenosť, preto mi nejde do hlavy, prečo sa niektorí nechcú dať očkovať.

Viete si predstaviť, že budeme dávať finančné odmeny za očkovanie?

Áno, viem si to predstaviť.

Už sa o tom diskutuje?

Áno, diskutuje.

Dá sa povedať viac, ako by to malo fungovať?

Diskutuje sa o rôznych formách, zatiaľ vám na to neodpoviem, pretože to nie je uzavreté.

V čakárni máme teraz zhruba 70-tisíc ľudí. Kde je hranica toho, že už štát začne ponúkať finančné benefity, lebo už nebude koho očkovať?

Myslím si, že ak nás to čaká, tak vo veľmi blízkom čase.

Ešte pred začiatkom leta?

Myslím si, že k tomu pristúpime veľmi rýchlo.

Ako bude vyzerať nástup do škôl v septembri?

Mám trochu strach z leta. Vieme, ako to bolo minulý rok. Boli sme úplne v pohode, potom sa v auguste začali ľudia vracať z dovoleniek, deti z kempov a táborov, boli svadby a odrazu bolo zle. Obávam sa, že tento rok to bude rovnaké. Máme nové mutácie, indickú, ktorá sa začína šíriť, Británia je na tom dosť zle, čo sa tejto mutácie týka. Mám obavy, aby sa nestalo, že bude končiť leto, zaočkovanosť detí bude nízka, vrátia sa do škôl a opäť sa začne ochorenie šíriť. Opatrenia budeme riešiť podľa výskytu najmä nových mutácii nielen u nás, ale aj v Európe a najmä v destináciách, kam ľudia chodia často na dovolenky. A, samozrejme, bude záležať na percente zaočkovaných detí. Aby si to vedeli rodičia predstaviť, možno pristúpime k tomu, že deti budú pred nástupom do školy otestované – maximálne kloktanie alebo výplachy úst. V zhoršujúcich sa fázach prebehne v školách monitoring a ak sa niekde situácia bude zhoršovať, deti otestujú kloktacou metódou. Očkované deti nebudú musieť byť testované.

Je ešte možnosť, že na jeseň môžu byť zatvorené školy?

Dúfam, že nie. Všetky zmeny, ktoré robíme, školský semafor a stratégia testovania, sú urobené tak, aby sme to už nezažili.


Foto N – Tomáš Benedikovič
Máme semafor, automat. Ešte sa v tom ľudia vyznajú?

Myslím si, že sa v tom už ľudia nevyznajú. Je to veľmi zložité a je to zložité aj pre nás, ktorí sme to písali. Aplikácia automat.gov.sk je veľmi dobrá a ľudia si nemusia pamätať, v akej farbe je ich okres, môžu si to naklikať. Opatrenia, ktoré fungujú v danej komunite, sú jasné. Nepochybujem, že školám je školský automat úplne jasný. Riaditelia, učitelia aj rodičia to majú zažité a funguje to automaticky. Takto to majú podľa mňa aj športovci či iní. Ale keď nemám dieťa v škole alebo nie som aktívny športovec, tak ma ich opatrenia v podstate nezaujímajú.

Mali sme silnú druhú vlnu. Dnes, keď sa pozrieme von, vyzerá to, akoby tu covid nebol. Neprekvapilo vás, ako rýchlo sa dokázala spoločnosť prepnúť, že je všetko v poriadku?

Mňa to neprekvapilo. Je to pocit, že si treba rýchlo užiť. Všetci sme toho mali plné zuby a boli sme veľmi vyčerpaní. Odrazu je všetko otvorené a všetci si to chcú užiť, keby sa niečo zas stalo. Je to prirodzená ľudská reakcia. Mám však obavy, že táto prirodzená ľudská reakcia nás posunie k ďalšej vlne. Budem dúfať, že sa mýlim.

Aktualizuje sa covid automat. Budeme na tretiu vlnu pripravení lepšie ako na druhú?

Nový covid automat sme si vyskúšali už vo fáze otvárania a bezpečne nás ním previedol. Mnohé krajiny mali lockdown, krivka klesla, potom začali otvárať a krivka začala stúpať, aj keď nie do extrémov, a tak boli nútení niečo opäť zatvoriť. My sme klesali pomaly, rovnomerne, až sme v mnohých okresoch prišli do zelených fáz. Bola to hrozná robota urobiť covid automat a otváranie ukázalo, že je nastavený dobre. Keď budeme podľa neho zatvárať, bude dobré, ak to zosúladíme s očkovaním a testovacou stratégiou.

Konzílium zverejnilo sedem bodov o tom, čo by mohlo zvýšiť záujem o očkovanie. Spomenuli ste tam aj výber termínu očkovania alebo očkovanie u pediatrov či všeobecných lekárov. Doteraz takáto možnosť nie je. Nerobia sa zmeny, ktoré by mohli podporiť očkovanie, príliš pomaly?

Dnes sa zo dňa na deň zvyšuje počet výjazdových tímov, ktoré očkujú celé dediny či osady. Veľmi stúpa podiel výjazdových tímov do veľkých podnikov. Pomalšie ide očkovanie v ambulanciách. Doteraz sme veľmi nemali dôvod to spúšťať, lebo kým sme mali plné čakárne, tak by to nebolo také efektívne ako v centrách. V ambulancii nemáte šancu zaočkovať také množstvo ľudí v priebehu jedného dňa. Do 1. júla však budeme mať nastavené očkovanie v ambulanciách, veľmi intenzívne na tom pracujeme. Je to otázka dvoch či troch týždňov. Potom bude ťažká práca s rezervovanejšími ľuďmi, ktorí nie sú očkovaní alebo sú odporcovia očkovania.

Bude to zrejme aj na ambulantných lekároch, aby prilákali ľudí dať sa očkovať. Ako sa to dá spraviť?

Tí, čo sa nevedeli rozhodnúť alebo si povedali, že radšej nie, môžu mať vysokú dôveru k svojmu lekárovi. Ak lekár povie, že sa treba dať zaočkovať, lebo je v riziku, začne to človek zvažovať viac, ako keď to počuje z médií.

Nechýba vám väčšia mediálna kampaň?

Áno, mediálna kampaň má svoje chyby. Hlavne na začiatku prebiehala kampaň najmä na sociálnych sieťach, pričom najohrozenejšou skupinou boli najstarší, ktorí na sociálnych sieťach nie sú. Chýbala mi od začiatku razantná propagácia v televízii, reklame, bilbordy cielené na staršiu vekovú kategóriu. Mladí na internete sa dostávajú na rad v očkovaní až teraz.

Elena Prokopová

Od roku 2017 je hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu. Ako detská lekárka pracuje od roku 2005 v Bratislave-Devínskej Novej Vsi. Predtým sa starala o najmenších na Neonatologickej klinike v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave-Petržalke. Je členkou konzília odborníkov.