Po prvé Jin je chlapec...takže si to mal napísať ako by to mal hovoriť chalan a nie holkabolek napísal:Ja by som sa s ňou otvorene porozprávala a povedala jej niečo v tom zmysle:" Mám ťa strašne rada, vždy som pri tebe stála a snažila sa ti pomôcť, ale toto tvoje správanie je už úbohé. Je mi to ľúto, ale keď sa nechceš zmeniť ty, ďalej si ubližovať a ničiť si povesť, ja ti už pomôcť nemôžem. chcela som, len aby si to vedela, pretože už viac pre teba urobiť nemôžem..." Proste povedať jej niečo, čo by jej pomohlo sa prebrať.
Prípadne nájsť jej nejaký program na piatok - nejaké kino, hobby, tréning, iná partia...
A po druhé... keď ju nedokázali zmeniť vlastní priatelia a bolo povedané už jej dohovarali... tak ver, že žiaden trening ani hobby nepomôže...príde víked a ona zasa dostane potrebu po alkohole a po nejakých tých hrátkach...
Vďaka, dnes večer som jej povedal niečo v tom zmysle - dojalo ju to. Zrejme si ale fakt neuvedomovala, že tým neničí život len sebe. Zrejme si fakt nemyslí, že nám všetkým (nie len mne) na nej tak záleží. Ono, ako si neskôr písala by bolo dobré, pokiaľ by na ňu rodičia mali nejaké páky, ale tým, že nemá skoro žiadne bočné aktivity (možný zdroj - nuda) takže jej nemajú čo stopnúť. Navyše otec s nimi nežije a s mamou má katastrofálny vzťah. Takpovediac disfunkčná rodina (Ďalší možný zdroj). 
), aj sa ešte občas po dakom liepa, ale už somm to dáko prestal riešiť. Teda pokiaľ na ňu nemám dosah. Pokiaľ na ňu mám dosah - čo automaticky znamená, že je v "našej" partii, tak na ňu ešte občas hádzem očko, no myslím, že už netreba. U "nás" už nevyvádza. Povedal by som, že do značnej miery už akosi objavila svoje hranice a hlavne ju už prestalo baviť potulovať sa napitá po nočnej BA(nieže by ju to predtým bavilo, ale...). No a dosť markantný pokrok by som videl aj v mojom prístupe ku nej - nakoľko konečne po jednej noci s ňou dokážem povedať, že už na ňu nie som šialene namotaný - prestalo to v januári tohto roku (po 22 mesiacoch zmena zrejme následkom výskytu nového objektu záujmu). Teraz si konečne dokážem povedať: "Nie, neľúbim ju, som len jej veľmi dobrý kamarát, ktorý ju podrží keď treba a aj ona mňa..." a konečne si ani nemusím vnútri vyčítať, že klamem - ako vždy predtým, keď som tvrdil niečo podobné. Pravdupovediac vtedy som to vždy tvrdil, aby som si to dajako vsugeroval, ale sám na sebe som badal, že čas sa o to postaral. A postaral sa o to vážne perfektne, takže táto téma je z mojej strany zrejme uzavretá.