mastermind napísal:zase sa raz veci nenazyvaju pravymi menami. Nejde o ziadne pravo na odpoved, ale o moznost politickej reklamy zadarmo.
Treba si uvedomit, ze toto "pravo na odpoved" sa netyka beznych ludi. Tyka sa najma politickych predstavitelov. Pri inej politickej kulture, by to nebol problem, ale pri tej slovenskej hrozi, ze to budu politici vyuzivat na vlastnu propagaciu.

(1) Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia.

(1) Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne, právo na opravu týmto nie je dotknuté.

Tomasito napísal:....
PS1: Pochybujem, ze cit. interpretacia pochadza z tvojej hlavy (si prilis inteligentny na to, aby si napisal taky nezmysel)
...

mastermind napísal:Citovana interpretacia pochadza priamo z mojej hlavy. Treba ju vsak spravne pochopit.
Je jasne, ze pravo na odpoved ma kazdy. Skusme sa tak spolu zamysliet nad tym kto ho bude najviac vyuzivat. Ja? Ty? To asi nie, kedze o nas sa toho tak vela nepopise. A o kom sa pise najviac? O pseudocelebritach a politikoch.
Niekto si da namahu a "vysnori" nieco na niektoreho z politikov. Bude o tom krasny clanok, v ktorom dotycny dostane moznost vyjadrit sa. Nuz ale kedze sa to mohlo dotknut jeho cti a dobrej povesti tak vyuzije pravo na odpoved. V nej zrejme okrem bludov zrejme nic nebude, no boli by hlupi ak by ponuknute miesto v mediach nevyuzili.
Nenapada mi, ziadna aplikacia prava na odpoved pre bezneho cloveka. Ak by aj bol nejaky pribeh taky srdcervuci, tak sa do novin dostane aj bez prava na odpoved (prostrednictvom konkurencnych medii).

Preto Havel obnovil v ČSFR všetky židovské spoločnosti a prisťúbil transfer Židov z Ruska cez
Česko-Slovensko, obnovil slobodomurárske lóže, ktorých členmi sa stali temer všetci vyvolení členovia Charty 77 a Občianskeho fóra, vlády a diplomatického zboru. Ihneď po svojom zvolení za prezidenta republiky, na čo bol predurčený od mája 1989, vzal pod ochranu KSČS a jej členov a skôr, ako sa mohla občianska verejnosť spamätať, nechal v parlamente odhlasovať zákon č. 15/1990 Zb. zák. z 23. januára o politických stranách, ktorým bola zaistená legalita existencie KSČS pre budúcnosť a právo na účasť vo voľbách a podiel na legitimnej moci v štáte. Svoj postoj odôvodnil tézami politiky národného
porozumenia, humanitou, ľudskými právami, odpustením a láskou k blížnemu. Týmto aktom legitimoval rozhodnutie zotrvať na autoritatívnych až totalitných princípoch svojej vlády proti vôli obyvateľstva.
Prienik medzinárodných súvislostí v politike V. Havla sa prejavuje v hospodárskej a ústavno-právnej deštrukcii ČSFR. Rýchly variant reformy hospodárstva vedený V. Klausom spôsobí hospodársky a sociálny rozvrat. Jeho cieľom je podstatné zníženie hodnoty národného majetku a bohatstva. Krycím cieľom je konvertibilita česko-slovenskej meny. Zahraniční investori a potencionálni veritelia vyčkajú pokles hodnoty národného majetku (znehodnotenie zatváraných fabrík a p.), pretože to zníži ceny, za ktoré potom, v druhej fáze, tento majetok skúpia. Taktiež bude dosiahnutý pokles ceny pracovnej sily prostredníctvom nezamestnanosti. Značné úspory obyvateľstva budú zlikvidované postupným zdražovaním a odčerpané predajom štátnych obligácií, dlhopisov, akcií podnikov, ktoré sa neskôr zrútia a hodnota cenných papierov bude anulovaná. Úspory súkromných podnikateľov, investované do obstarania prevádzkových prostriedkov, budú neskôr z veľkej časti likvidované zrútením nimi produkovaných služieb a tovarov na trhu. Tento variant viedol k presunu Waltera Komárka do rezervy pre čas, kedy po zrútení bude nasledovať druhá fáza reformy. Príde k nej asi po dvoch rokoch, kedy z transferu Židov z Ruska ostane asi 17 až 37 tisíc týchto Židov v Česko-Slovensku (o ich vzťahoch s KGB si u mnohých možno utvoriť predstavu pomerne ľahko). Týmto ľuďom bude potom zverený zahraničný (predovšetkým židovský) kapitál a konexie, ktoré majú ich banky a spoločenstvá k dispozícii (Merkuria, Rotary a ďalšie) a ktoré zaručujú úspech. S ich pomocou, v súčinnosti s ostatnými Židmi, rozptýlenými z Ruska v Štátoch Východnej Európy rovnakým spôsobom, bude potom realizované hospodárske vyrovnanie s ostatnou Európou, spádované smerom na Balkán. Druhým výrazným aspektom politiky Havlovho kabinetu je príprava na odtrhnutie Slovenska. V období
rokov 1990-1992 budú prijaté nové ústavy a započaté prípravy pre rozpojenie hospodárskych väzieb medzi Slovenskom a česko-moravskými krajinami...

mastermind napísal:zase sa raz veci nenazyvaju pravymi menami. Nejde o ziadne pravo na odpoved, ale o moznost politickej reklamy zadarmo.
Treba si uvedomit, ze toto "pravo na odpoved" sa netyka beznych ludi. Tyka sa najma politickych predstavitelov. Pri inej politickej kulture, by to nebol problem, ale pri tej slovenskej hrozi, ze to budu politici vyuzivat na vlastnu propagaciu.

Preto som za pravo na odpoved, len v pripade, ze budu uverejnene nepravdive informacie.

slay napísal: gaspar nie je prezident.. je to babka vo ficovych rukach.. odpoved jasna

Tomasito napísal:Zeby skvosty- v podobe predchadzajucich dvoch prezidentov SR- boli "v rukach" Dzurindu?

slay napísal: a je to tu .. gasparkove nitky natiahnute rovno do ficovho zadku funguju bezchybne.. tlacovy zakon je nasvete

http://www.bleskovky.sk/cl/10/241435/Ga ... covy-zakon

slay napísal:reagoval som na MCDollarovu otazku.. On bol zvedavy na reakciu prezidenta.. ja som mu ju objasnil.. a zjavne som sa nemylil.. a ty opat zjavne si nevies precitat 4 posty dozadu.. ale budes otravovat s hlupostami.. trapne

slay napísal: gaspar nie je prezident.. je to babka vo ficovych rukach.. odpoved jasna

Dzurinda priznal značku lepidla
autor: Stanislav Háber

26. 02. 2008 - Lepidlo, ktoré drží predsedu SDKÚ v kresle predsedu je dostatočne silné, aj keď Mikuláš Dzurinda tvrdí opak. Dôvod tohto lepidla pomenoval predseda ĽS-HZDS, keď hovoril o dôvodoch privatizácie SPP. Vtedajšia vláda totiž v roku 2001 tvrdila, že SPP sa privatizuje pre vstup Slovenska do EÚ. Dzurinda tento výrok Vladimíra Mečiara priam vulgárne odmietol, až kým hovorkyňa predsedu vlády Silvia Glendová neuverejnila inkriminovaný dokument

V tomto uznesení vlády z Dzurindovho obdobia sa doslovne píše, že sa má prihliadať na potrebu integrácie Slovenska do EÚ a to pri privatizácii SPP.

Čiže Dzurindovým lepidlom, ktoré ho drží na predsedníckej stoličke v SDKÚ je zrejme privatizácia strategických podnikov v rokoch 1998 až 2006. V tomto období bol sprivatizovaný majetok odhadom za 600 miliárd korún, podľa niektorých odborníkov dosahujúcich hodnotu až 900 miliárd korún. Pre porovnanie za šesť rokov vlády premiéra Mečiara bol sprivatizovaný majetok v hodnote 130 miliárd korún s výnosom cez 30 miliárd korún.

Dzurindova vláda privatizovala v rovnakej hodnote majetok 130 miliardovej hodnoty len v jednom podniku v Slovenských telekomunikáciách s výnosom okolo 21 miliárd korún. Čiže už privatizáciou rovnakej hodnoty aká bola privatizovaná za Mečiara, dosiahli horší hospodársky výsledok. Nehovoriac o tom, že u Mečiara nešlo o neopakovateľný majetok strategického významu, a navyše bol privatizovaný v inom období, kedy hodnota peňazí bola oveľa nižšia ako neskôr. A táto deetatizácia prebiehala šesť rokov. Keby chceli privatizovať Dzurindovci rovnako dlho majetok v hodnote 900 miliárd korún, ako sa im pripisuje, museli by byť pri vláde 42 rokov.

Čiže hovoriť v prípade Dzurindovej vlády o výpredaji štátneho majetku, je na mieste ak si uvedomíme aj ďalší fakt. Občania totiž veľa z tohto majetku neužili. Pritom Dzurinda mal za osem rokov vlády k dispozícii o jeden štátny rozpočet navyše. Rozpočet štátu je totiž ročne vo výške okolo 350 miliárd korún. Presne túto sumu zinkasoval štát za privatizáciu v priebehu Dzurindových ôsmich rokov. Počas tohto obdobia však túto finančnú injekciu občania nepocítili. Skôr naopak. Platilo sa ešte aj za návštevu u lekára, či za recept v lekárni a za pobyt v nemocnici.

Ak teda Dzurinda stratil pamäť a zosmiešňoval Mečiara len preto, že citoval z uznesenia Dzurindovej vlády v prípade privatizácie SPP, priznal tak svojsky značku lepidla. Táto značka sa volá jednoducho strategický výpredaj slovenského majetku. Toho majetku, z ktorého občania nemali takmer nič. Naopak, za Dzurindu sa vyplácalo občanom finančné odškodnenie v podobe dlhopisov, ktoré vydal ešte Mečiar náhradou za kupónovú privatizáciu. Za podobnú kupónovú privatizáciu, aká bola zbabraná v roku 1991, kedy bol ministrom zodpovedajúcim za jej priebeh na Slovensku Ivan Mikloš. Očania z nej majú dodnes v peňaženke väčšinou zívajúcu nulu, ale mnohí sú aj v mínuse.

Mikloš držal Dzurindove gate na predsedníckej stoličke v SDKÚ aj v časoch výpredaja strategického majetku Slovenska. A drží ho tam doteraz. Zatiaľ Mečiarove dlhopisy priniesli ľuďom konkrétne peniaze okolo desať tisíc korún na osobu v čase, keď prežívali krízové finančné suchoty za Dzurindových dvoch vládnych období. Takže predseda ĽS-HZDS v privatizácii prospel občanom oveľa viac ako Dzurindov nezmyselný výpredaj za asistencie Mikloša a ich spoločného neprehliadnuteľného lepidla na nohavice. Dzurinda sa nemôže vzdať predsedníckej stoličky v SDKÚ, hoci by tak mal urobiť vzhľadom k jeho výsledkom, aká mala jeho politika na životnú úroveň slovenského občana. Na druhej strane je dobré, ak tak urobiť spolu s Miklošom nechcú. Aspoň voliči budú mať jedinečnú šancu poslať v najbližších voľbách SDKÚ na zaslúžený odpočinok.

Stanislav Háber
komentátor a publicista