Dnes som sa vrátil letecky z tej Antalye v Turecku. Tam sme leteli o druhej v noci, let prebehol hľadko, veľmi rýchlo, ako sa občerstvovalo, pípali, že pristávame, pohľad na krásnu nočnú krajinu fajn. Super pilot, posádka...
Ale čo som do pi*i zažil dnes, to bol môj najhorší let v živote. Pilot na letisku v Antalyi cúval jak nadrogovaný, zle obrátil dráhu, musel vytáčať a ten ''vzlet'' vzlietlo lietadlo a ešte pri zemi sa začal otáčať, akoby trochu ešte nemohol vyletieť. Viem, že je to riadené vežou, ale mohli by trochu brať ohľad aj na ľudí a tie tlaky do hlavy. Mikrofón pustil, nechutný škriekavý hlas a ako sme šli pristávať, tak mi šla cievka v oku prasknúť ako to strašne bolelo, asi pol hodinu sme klesali a ja som myslel, že už to nevydržím. Pristáli sme o 3tej poobede, teraz je 22:22 a stále mám neskutočne zalahnuté v ušiach a nič nepočujem. Je to normálne ? Som vlastne aj chorý, lebo to je tak, keď ťaháte v 35 stupňovej krajinke leto a potom spíte v 16 stupňov vylímovanej izbe

Inak s Tureckom som spokojný.. až na tie vlny, dedkovi tam praskol bubienok v uchu a Turci, čo nám predávali kebab nám odkázali, že sme špiny, lebo sme slováci.
A je mi docela ľúto tých tureckých čašníkov a kuchárov, Za 5 centov na hodinu veru nezarobí na rodinu... a tak na namaká chudák .