Máte oboch rodičov?

Tak ako je to s Vami, hmh? Ja som prisiel o otca ked som mal tri, umrel. De facto teda vyrastam len s matkou a absolutne si neviem predstavit ake je to mat otca. Ta tvrda muzska ruka bola vykompenzovana mojou matkou, ktora zaskocila oboch. V poslednej dobe vsak vela casu travim u priatelky kde pozorujem tu dokonalu rodinnu idilku a miestami je mi luto ze som nieco take nezazil. Mate nejake názory na túto vec?

//zz: pridané hlasovanie

U mna tiez len mama, otec zomrel pri autonehode.
Osobne teraz zazivam najkludnejsie rodinne obdobie v zivote, aj ked je to trochu paradox. U nas to totiz kadejak skripalo uz ovela dlhsie.

Príspevok od používateľa k6 » 17 dec 2007, 22:47

Mam oboch. Ale "tvrda chlapska ruka" z otcovej strany nikdy nebola. Otec ma nikdy v zivote neudrel ani nic podobne, jeho mam rad, pretoze on ma nikdy neobmedzoval - len usmernoval. Veri mi a ja som ho nikdy nepodrazil. Matka to je ina kapitola, s tou od urcitej doby takmer nekomunikujem - a divim sa, ze otec s nou tolke roky vydzral. Ale co sa da robit, kazdy to mame nejake.

Ja mam oboch rodicov a som za to vdacny. Nech si vravi kto chce co chce, musia byt obaja, inak to nie je ono.
Navyse ma v tomto utvrdzuje aj statistika, podla ktorej vacsinu trestancov vo vazniciach tvoria ludia z neuplnych rodin. A sam som to videl v skole, kde kamos bez otca bol ako odtrhnuty z retaze, mama si s nim nevedela rady, ale to len tak na okraj.
A samozrejme, ze toto vobec nie je pravidlom, vsetko je o vychove, tou sa da vykompenzovat/pokazit velmi vela.

Zaujimave, zatial odpovedali vsetko moji oblubenci...

Ono ja som sice vyrastal bez otca ale vobec sa necitim ako buduci trestanec, neviem ci to bolo vychovou matky alebo vychovou surodencov, ale kazdopadne by som bol urcite inym clovekom keby neumrel..

sKoReC

Tak je to určite smutné že si vyrastal bez otca ale keď už človek s dačím žije od narodenia ( alebo takmer od narodenia), už to berie ako prirodzené. Napríklad ak sa človek narodí ako nepočujúci tak nepociťuje potrebu mať sluch.

Zase ktovie aký bol tvoj otec v minulosti možnože by si s ním zažil iba trápenie ak by sa o svoju rodinu vôbec nestaral. Preto si myslím že ber to ako to je, ceň si že máš takú starostlivú matku a užívaj si idylku u priateľky.

EDIT : Mám oboch rodičov a som na nich hrdý aj keď má oco na mňa časté nervy myslím si že mám dobrých rodičov. Mňa tiež nikdy nebili, len dávali rady do života aj keď mám pocit že ma možno aj trochu rozmaznali...

mi-chau napísal:Zaujimave, zatial odpovedali vsetko moji oblubenci...
Ono ja som sice vyrastal bez otca ale vobec sa necitim ako buduci trestanec, neviem ci to bolo vychovou matky alebo vychovou surodencov, ale kazdopadne by som bol urcite inym clovekom keby neumrel..

No jasne, ked su surodenci tak je situacia ina, ten pripad, co som spominal bol jedinacik. Ale surodenci sa vedia podporit a usmernit, potom to je o niecom uplne inom ako ked je doma iba synacik a mama mu najprv kupuje vsetko co mu na ociach vidi az sa to zrazu vymkne kontrole a problem je na svete.

Príspevok od používateľa **jin** » 17 dec 2007, 22:58

Nu u mňa to bolo takto:
Moja mama ma mala v 19tich a s otcom s avzali rok nato. Kým som mal dva roky, žili sme v dedinke pri NR a potom sa presťahovali do bytu v BA. Vtedy však začal mať otec problémy(návykové látky, nevera). Keď som mal 5 rozviedli sa. Odvtedy sme bývali v jednoizbovom byte s mojou starou mamou. Otec zmizol z povrchu zemského a ani teraz neviem, kde je. Všetko sa zvrtlo, keď som mal 13. Mama spoznala môjho terajšieho (nevlastného otca) a rok nato sa užaj brali. Nasledoval rok trápenia v jednoizbovom byte a potom hypotéka na byt, kde bývame teraz. S nevlastným otcom vychádzam skvele a "získal" som ja nevlastnú sestru, ktorú mám strašne rád.

Biologických rodičov mám oboch (hádam otec ešte žije...

). Ale môj terajší otec je proste niečo. O mame ani nehovoriac

sKoReC

GothaR napísal:No jasne, ked su surodenci tak je situacia ina, ten pripad, co som spominal bol jedinacik. Ale surodenci sa vedia podporit a usmernit, potom to je o niecom uplne inom ako ked je doma iba synacik a mama mu najprv kupuje vsetko co mu na ociach vidi az sa to zrazu vymkne kontrole a problem je na svete.

tak toto poznám až veľmi dobre tiež som jedináčikom a s odstupom času zisťujem že som bol v minulosti veľmi rozmaznaný. ale dostal som pár prepleskov od života a už je všetko ok ( aspoň dúfam)

<OT>Takto, rozhodne vsak nelutujem ze je to tak ako to je a uz vobec nechcem aby ma lutovali ini, lebo niet co lutovat.</OT>

Príspevok od používateľa **Maki** » 17 dec 2007, 22:59

ja osobne mam oboch, som tomu rad, aj ked mas viac ludi ktori sa na teba mozu hnevat, s ktorymi sa mozes pohadat.. ale zasa neviem si bez nich predstavit zivot kedze mama ma zdravotne problemy a otec je defacto sam zivitel rodiny..niesom jedinacik,ale surodenci uz s nami neziju a momentalne obdobie mojho zivota je jedna velka sinusida... tyzden ok, tyzden nanic - proste dopsievanie a fotrik v strednom veku.. to je jasne

Príspevok od používateľa **RoQa** » 17 dec 2007, 23:20

MAm oboch....avsak su rozvedení....cize s mamou zijem od cca 5-6 rokov... ale otca navstevujem casto... má to svoje výhody aj nevýhody ...

Shark NX

Ja mam tiez oboch ... Otca mam velmi rad lebo ma cely cas usmernoval ...
Mama je tiez ok ... Ale odkedy pracuje v Prahe tak ju vidim max 1x do tyzdna ... niekedy este zriedkavejsie
Ale aj tak vdacim rodicom za vsetko ... sice niekdy by sa nemuseli miesat do niektorych mojich veci ale nevadi

Hlavne mama

yoplin

nasi su tiez rozvedeny. skoro cely zivot som len s mamou. otca som navstevoval ked este byval v meste. potom sa odstahoval. urcite by som bol radsej keby to bolo ako v normalnej rodine, ale mama nas vychovavala tak, ako keby bola otec aj mama v jednej osobe. nejako som nepocitil abseciu otca.

Príspevok od používateľa **RoQa** » 17 dec 2007, 23:31

Shark NX napísal: ... sice niekdy by sa nemuseli miesat do niektorych mojich veci ale nevadi Hlavne mama

Moja mama zacala robit v druhom okrese chodi domov obdena normalne mi zacalo chybat ako sa mi do vsetkeho miesala,teraz to nieje take intenzívne...

rodicia su nato aby sa o deti bali a miesali sa im do zivota ,no myslim v zdravej miere...

Doris

..mne je to ale skutocne jedno, ci ziju, alebo ako sa im dari....
mozno surove, ale oni ma osrali, ked som bola mala, zriekli sa ma... a to je pre mna neodpustitelne

za to co som vdacim jedine mojej starej mame, ktora sa ma ujala a ktorej posielam do neba jedno velke dakujem

Shark NX

Joxxo napísal:Moja mama zacala robit v druhom okrese chodi domov obdena normalne mi zacalo chybat ako sa mi do vsetkeho miesala,teraz to nieje take intenzívne... rodicia su nato aby sa o deti bali a miesali sa im do zivota ,no myslim v zdravej miere...

Aj mne dost casto chyba ... ale vies dojde domov ... boze jaky tu mas bordel uprac si to atd ...
Alebo mam 20 a idem ku kamaratovi (byva 100m odomna) a hovori aby som dosiel do Polnoci ... a ked poviem ze ci mozem fungovat celu noc tak ju musi otec prehovarat

Este ze ma za laskou pustila

Ale inac ich mam velmi rad ...

phoenix14

no tak to je smutne

sedembodka

Ja mam oboch rodicov... hoci kedysi sa zdalo, ze sa budu rozvadzat, kvôli tomu, ze oco zacal holdovat alkoholu, ale nastastie to ustali a je to teraz fajn, i ked niekedy sa objavia burky, ale zasa vyjde slnko:)
V mojom pubertalnom veku som si zelala, aby som ich nemala, ale vtedy som este nechapala, ze chcu pre mna len to dobre.
Som rada, ze ich mam a urcite by som ich nevymenila za nic na svete....Lubim vas

p4ra · Príspevok od používateľa **p4ra** » 18 dec 2007, 7:44

Mam oboch rodicov a som vdacny Bohu, ze je to tak. O otca som skoro prisiel, ako dvojrocny pri autonehode, ktoru mal s jeho bratom. Bol v nemocnici tri mesiace, absolvoval viac, ako 20 operacii hlavy, ale nastastie to prezil. Neviem si predstavit zivot bez jedneho rodica, i ked uz teraz sa zacinam pomaly, ale isto zmierovat, ze jedneho dna tu nebudu.

Máte oboch rodičov?

Ako ste na tom s rodičmi?

Máte oboch rodičov?